Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/1546/1999

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému AG-TECHNO, s.r.o., Markušovce, sídlo: Markušovce, Za tehelňou 412/1, IČO: 31 685 391, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 254/1999, o vymoženie istiny 5.179,98 Eur (156.052,- Sk) s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru č. 1068/98/1 zo dňa 30.4.1998, vydal dňa 8.7.1999 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 005998* pre súdneho exekútora Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad Kežmarok (pôvodné sídlo exekútorského úradu

- poznámka súdu), na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 5.179,98 Eur (156.052,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V podnete súdny exekútor uviedol, že povinný bola dňa 10.4.2010 vymazaný z obchodného registra z dôvodu ex offo. Súdny exekútor si zároveň vo vyčíslení trov exekučného konania, ktoré bolo prílohou podnetu súdneho exekútora, uplatnil účelné trovy exekúcie, ktoré mu počas jej výkonu vznikli v sume 10,03 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. (zákon č. 291/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásený a zároveň účinný dňa 26.7.2001

- poznámka súdu)

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 32/2002 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví ak, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúceho subjektu.

Tunajší súd podrobne preskúmal podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. povinného mal za preukázané, že povinný bol skutočne dňom 10.4.2010 vymazaný z obchodného registra ex offo, po tom čo dňa 31.7.2009 bolo ukončené konkurzné konanie.

Súd mal za preukázané, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňom 10.4.2010, teda došlo k jeho právnemu zániku. Keďže povinný zanikol a nedošlo do dátumu jeho zániku k vymoženiu pohľadávky oprávnenej, prípadne k inému zo spôsobov zániku pohľadávok prezumovaných súkromným právom, má súd za to, že niet subjektu, proti ktorému by bolo možné vykonávať exekúciu. Povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto ďalší výkon exekúcie by bol v rozpore s Exekučným poriadkom.

Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou dôvodu zastavenia exekúcie, ktorú uviedol súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie. Súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že v danom prípade je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a tým je strata procesnej spôsobilosti povinného, ktorá je v danom prípade neodstrániteľnou podmienkou konania na strane účastníka konania. Preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a zastavil ju.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html> uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku upravovalo možnosť prelomiť všeobecnú zásadu platnú v exekučnom konaní, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. V danom ustanovení bola zakotvená možnosť súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, avšak iba za splnenia zákonnej podmienky procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, prípadne za situácie, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase začatia exekúcie predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Právna teória aj súdna prax pod „zavinením oprávneného“ chápe také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, príp. zanedbanie náležitej opatrnosti a uvážlivosti pri podávaní návrhu na nariadenie exekúcie, ktoré má za následok, buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 21.11.2012). Exekučné konanie začalo dňom 23.6.1999. K rozhodujúcej právnej skutočnosti určujúcej zastavenie exekúcie došlo až dňa 10.4.2010, kedy bol povinný vymazaný z obchodného registra ex offo, po ukončení konkurzného konania. Podľa súdu oprávnená nemohol ani pri náležitej opatrnosti a pozornosti predvídať pri začatí exekučného konania, že na majetok povinného bude vyhlásený konkurz uznesením sp. zn. -12 zo dňa 12.6.2000, po ktorého vyhlásení dôjde ex lege k prerušeniu exekučného konania (§ 14 od. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb.). Keďže súd nevzhliadol možnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávnenú, pretože nie sú na to splnené podmienky vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.