Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-191-2014.pdf
PDF · 115.62 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/191/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Ing. Marián Ragas, s miestom podnikania Tríbečská 13, Nitra, IČO: 41 058 101, zast. AGM partners s. r. o., AK so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: ENERGOPROJEKTY a. s., v likvidácii, so sídlom Sabinovská 12, Bratislava, IČO: 35 698 187, o zaplatenie 6.239,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.239,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy:
- 426,- € od 1.8.2011 do zaplatenia,
- 90,60 € od 1.9.2011 do zaplatenia,
- 98,25 € od 1.12.2011 do zaplatenia,
- 962,- € od 1.9.2011 do zaplatenia,
- 1.301,- € od 1.12.2011 do zaplatenia,
- 503,- € od 1.3.2012 do zaplatenia,
- 2.858,- € od 1.2.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku úroku z omeškania súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 374,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 438,59 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.239,60 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.02.2011 uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o dielo (ďalej len „Zmluva“), ktorej podstatné náležitosti boli určené cenovou ponukou a ktorá bola e-mailom dna 25.02.2011 doručená žalovanému. V cenovej ponuke boli uvedené jednotkové ceny a špecifikácia diela, t.j. prác požadovaných od žalobcu. Predmetom Zmluvy bol podľa cenovej ponuky Statický posudok kotvenia oceľových platničiek Elektráreň Mochovce, pričom dôkazom o akceptácii je zhoda jednotkových cien a kódov položiek na faktúrach. V priebehu realizácie diela došlo k uzatvoreniu ústneho dodatku k Zmluve ktorý sa dotkol ceny diela tak, že prvý dodatok zmenil cenu novonavrhovaných platničiek zo 17 eur/kus na 19/kus. U opakovateľných platničiek z 2 eur/kus na 3 eurá/kus. Účinnosť dodatku bola odo
dňa 11.04.2011, t.j. odo dňa kedy bol návrh akceptovaný e-mailom zástupcom žalovaného - X.. K. N.. Realizácia diela spočívala v matematických výpočtoch ktorých výsledky boli odovzdávané formou excel tabuľky, alebo ako adobe formát a dôkazom o bezproblémovom odovzdaní a prebratí častí diela v kvalite a termínoch podľa žalovaného je skutočnosť, že žalovaný čiastočne bez výhrad hradil vystavované faktúry a nevznášal žiadne písomné, ako ani ústne námietky voči kvalite odovzdávaných prác. Za vykonané a odovzdané dielo v tom ktorom mesiaci boli žalovanému vystavené faktúry z ktorých žalovaný dlhuje žalobcovi naďalej spolu sumu vo výške 6.239,60 eur. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky, žalovaný na výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy reagoval listami zo dňa 27.02.2012 a zo dňa 29.06.2012 v ktorých žalobcovi vytýkal najmä nedoručenie faktúr, pričom žalobca toto tvrdenie nepovažuje za pravdivé nakoľko faktúry boli žalovanému doručené poštou ako príloha listu s predmetom „Opätovné zaslanie faktúr č. 2011/20 a 2012/01 a výzva na zaplatenie“ zo dňa 13.02.2012. Žalovaný súčasne argumentoval, že statické posudky na časť diela TL MX-01-0067, MX-01-0074 a MX-01-0090 neboli vykonané riadne a včas, nakoľko prvá zmienka o nekvalite a nesplnení termínu bola práve v listoch zo dňa 27.02.2012 a 29.06.2012, t.j. dávno potom čo bolo dielo bez výhrad odovzdané a prevzaté. Zároveň samotné listy neobsahujú údaj o termíne ktorý mal byť zo strany žalobcu údajne porušený, žiadne popisy vád ktoré majú byť dôvodom pre odoprenie úhrady, a teda list nie je možné pre neurčitosť považovať za oznámenie vád. Žalovaný v predmetných listoch súčasne žalobcovi vytýkal, že práce neboli písomne žalovaným potvrdené, čo však medzi zmluvnými stranami nebolo ako podmienka úhrady ceny ani dohodnuté.
Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 04.07.2014 v ktorom uviedol, že faktúry č. 2011/09, 2011/11, 2011/17 neboli žalobcovi vyplatené v plnej výške z dôvodu existencie dohody zmluvných strán o uplatňovaní inštitútu zádržného vo výške 15 %. Existencia takejto dohody je zrejmá zo skutočnosti, že žalovaný uhrádzal žalobcovi faktúry krátené o sumu predstavujúcu 15 % z celkovej fakturovanej sumy od počiatku zmluvného vzťahu. Zo skutočnosti, že žalovaný voči žalobcovi zádržné uplatňoval od počiatku a žalobca voči tomu nevzniesol námietky ale daný stav akceptoval možno vyvodiť záver o existencii dohody o zádržnom. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol povinný žalobcovi 15 % zo sumy vyúčtovanej faktúrami č. 2011/09, 2011/11, 2011/17 uhradiť. Čo sa týka faktúry č. 2011/12, táto žalovanému doručená nebola a žalovaný ju neeviduje v účtovníctve a nemá vedomosť o tom, za akú časť diela bola vystavená.
Žalovaný ďalej uviedol, že faktúry č. 2011/20 a 2011/01 ktorými boli vyfakturované práce na TL MX-01-0067, MX-01-0074 a MX-01-0090 neboli žalovaným uhradené z dôvodu nekvality dodaných prác. Objednávateľ, spoločnosť Inžinierske stavby, a.s., Košice žalovanému opakovane vytýkal vady dodaného diela. Žalovaný tieto výhrady žalobcovi oznamoval a nikdy od neho časť diela označené ako TL MX-01-0067, MX-01-0074 a MX-01-0090 neprevzal, práve naopak poukazoval na pretrvávajúce problémy pri nekvalite dodaného diela.
Žalobca sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 12.08.2014 kde uviedol, že čo sa týka dojednania ústnej dohody o zádržnom, tvrdenie žalovaného ohľadom znižovania fakturovaných čiastok o 15 % po celú dobu trvania Zmluvy nie je pravdivé a prvé faktúry č. 2011/03, 2011/04 a 2011/08 boli uhradené v plnej výške. Z uvedeného vyplýva, že ústna dohoda o zádržnom nemohla existovať od počiatku zmluvného vzťahu a k znižovaniu uhradenej čiastky došlo až jednostranným rozhodnutím žalovaného, čo preukazuje aj list zo dňa 27.02.2012 kde žalovaný oznámil žalobcovi že sa dohodol so svojim objednávateľom na neuhrádzaní časti faktúr do výšky 15 % z dôvodu neuhradení faktúr zo strany objednávateľa. Takáto jednostranná zmena platobných podmienok bez súhlasu druhej strany však nie je prípustná, pričom absenciu súhlasu je možné odvodzovať aj zo skutočnosti, že všetky faktúry zneli na plnú sumu a zádržné nie je na žiadnej faktúre zmienené. Argument o neexistencii námietok voči neuhrádzaniu 15 % a tým pádom dôkaz o existencii dohody o zádržnom tak neobstojí. V konečnom dôsledku by bolo dojednanie o zádržnom tak ako ho uvádza žalovaný nevymáhateľné, nakoľko vyplatenie 15 % zádržného chce žalovaný viazať na vyplatenie od tretej osoby (objednávateľa), čo je nedovolenou viazanou platbou, a teda ustanovenie by takéto dojednanie robilo neplatným.
K nedoručeniu faktúry č. 2011/12 žalobca uviedol, že predmetná faktúra bola žalovanému doručená elektronicky, t.j. e-mailom dňa 12.04.2011. Opravená faktúra bola taktiež odoslaná e-mailom dňa 03.08.2011 a následne bola zaslaná aj písomne. Žalovaný sám vo svojom liste zo dňa 27.02.2012 konštatoval, že odmieta uhradiť faktúru č. 2011/12 a dokonca uviedol aj sumu. Z uvedeného je teda
zrejmé, že žalovanému faktúra doručená bola, a teda aj to že mal o nej vedomosť, pričom sa jedná o jedinú faktúru u ktorej nedošlo k vytýkaniu vád.
Pokiaľ ide o žalovaným namietané vadné plnenie, žalobca uviedol, že všetky nedostatky vytýkané ktoré boli reálne vadami v zmysle nedodržania technickej špecifikácie boli žalobcom bezodkladne odstránené. Ďalej uviedol, že žalovaný súčasne tvrdil, že žalobca nedodržal požiadavky investora na kvalitu a že žalobcovi tieto požiadavky investora museli byť známe a mal ich dodržať, pričom neuviedol, z čoho vyplýva že mu tieto podmienky museli byť známe ani prečo by sa nimi mal žalobca riadiť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.03.2016, na ktoré sa nedostavil likvidátor žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 08.03.2016, a to z dôvodu pracovnej vyťaženosti a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou žalobcu oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 25.02.2011 ústnu Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného podľa cenovej ponuky „Statický posudok kotvenia oceľových platničiek, Elektráreň Mochovce“ a záväzok žalovaného za vykonané dielo zaplatiť žalobcovi cenu vykonaného diela. Následne v priebehu realizácie diela zmluvné strany uzatvorili k Zmluve v ústnej forme dodatok, ktorým si upravili cenu novonavrhovaných a opakovateľných platničiek.
Žalobca vystavil žalovanému za vykonané dielo nasledovné faktúry:
- faktúra č. 2012/01 vystavená na sumu vo výške 503 eur, so splatnosťou dňa 29.02.2012,
- faktúra č. 2011/20 vystavená na sumu vo výške 2.858 eur, so splatnosťou dňa 31.01.2012,
- faktúra č. 2011/17 vystavená na sumu vo výške 655 eur, so splatnosťou dňa 30.11.2011 (zostáva k úhrade 98,25 eur),
- faktúra č. 2011/15 vystavená na sumu vo výške 1.301 eur, so splatnosťou dňa 30.11.2011,
- faktúra č. 2011/12 vystavená na sumu vo výške 962 eur, so splatnosťou dňa 31.08.2011,
- faktúra č. 2011/11 vystavená na sumu vo výške 604 eur, so splatnosťou dňa 2011/11 (zostáva k úhrade 90,60 eur),
- faktúra č. 2011/09 vystavená na sumu vo výške 2.845 eur, so splatnosťou dňa 31.07.2011 (zostáva k úhrade 426,75 eur).
Na podklade vystavených faktúr bola žalobcovi zo strany žalovaného uhradená cena za vykonané dielo len čiastočne, a to vo výške 3.488,40 eur. Žalovaný naďalej neuhradil žalobcovi faktúry vo výške 6.239,60 eur dôvodiac tým, že pokiaľ ide o faktúry č. 2011/09, 2011/11 a 2011/07, tieto žalovaný uhradil žalobcovi krátené o 15 % z celkovej fakturovanej sumy v zmysle dohody o zádržnom uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Pokiaľ ide o faktúru č. 2011/12, žalovaný v priebehu konania tvrdil, že nemá o tejto faktúre žiadnu vedomosť a čo sa týka faktúr č. 2011/20 a č. 2011/01, tieto žalovaný neuhradil z dôvodu vadného plnenia zo strany žalobcu. Žalobca s procesnou obranou žalovaného nesúhlasil dôvodiac neexistenciou dohody o zádržnom, ako aj riadne doručenou faktúrou č. 2011/12 prostredníctvom e-mailu zo dňa 12.04.2011. Argumentáciu žalovaného založenú na vadnom plnení zo strany žalobcu, ktorého dôsledkom žalovaný neuhradil žalobcovi vystavené faktúry č. 2011/20 a č. 2012/01 žalobca sporoval najmä poukazom na oneskorené oznámenie vád vykonaného diela, ktoré žalovaný uplatnil u žalobcu až štyri mesiace od odovzdania diela.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetom konania je zaplatenie ceny diela na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorí si riadne dohodli predmet diela, ako aj cenu diela. Žalobca následne riadne a včas vykonal a vystavil žalovanému faktúry, pričom časť faktúr žalovaný uhradil a pri niektorých faktúrach žalovaný namietal, že zadržal 15% ako zádržné, ktoré bolo podľa názoru žalovaného dojednané medzi účastníkmi, pričom žalobca má za to, že zádržné dojednané medzi účastníkmi nebolo. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr, ktoré však aj napriek výzve uhradené neboli. K vytýkaným vadám zo strany žalovaného sa žalobca riadne vyjadril v podaní zo dňa 11.08.2014. Čo sa týka úroku z omeškania, v tejto časti žalobca upravil petit žaloby tak, že žiada, aby súd priznal úrok z omeškania z jednotlivých faktúr od nasledujúceho dňa po splatnosti a vo zvyšku úroku z omeškania berie žalobca žalobu späť. Čo sa týka ceny, tá bola pôvodne dohodnutá v
objednávke - cenovej ponuke, ktorú žalovaný akceptoval a následne došlo k zmene ceny diela, a to pri novonavrhovaných platničkách zo 17,- eur/ks na 19,- eur/ks a pri opakovaných z 2,- eur/ks na 3,- eurá/ks, pričom táto zmena bola odsúhlasená žalovaným o čom svedčí aj e-mail žalovaného zo dňa 11.4.2011 ( č.l. 13).
Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu. Dielo bolo vždy odovzdávané mailovou komunikáciou, žalovaný zadal časť práce, ktorá sa následne vykonala a táto časť bola mailom zaslaná žalovanému. Žalobca realizoval pre žalovaného dielo tak, že vykonal výpočet a na základe výpočtov žalovaný vypracoval výkresy, ktoré išli objednávateľovi - Inžinierskym stavbám Košice, ktorý mal svojich kontrolórov. Tým že to bola štátna zákazka, bola tam dvojnásobná kontrola. Kontrolóri priamo vytknuté vady poslali žalovanému a žalovaný následne žalobcovi. Polovica vád bola vyriešená už u žalovaného, nakoľko vady sa týkali aj výkresov, ktoré vypracoval žalovaný. Časť vád žalobca uznal, a tieto boli nasledujúci deň opravené. Niektoré vady žalobca neuznal z dôvodu, že sa jednalo o bezpredmetné vady, ktoré vytkli kontrolóri, pričom pri týchto vadách žalobca namietal zlé podklady od žalovaného. Jednalo sa aj o drobné nezrovnalosti, ktoré boli bez významu vzhľadom na komplexné dielo. Tesne pred dokončením diela keď už bolo žalovanému jasné, že nebude mať zaplatené od investora, začal žalovaný vytýkať žalobcovi oneskorenie dodania diela. Bolo to však už po upomienkach, ktoré žalobca zasielal žalovanému. Dielo ktoré žalobca vykonal sa použilo, a podľa vedomostí žalobcu investor zaplatil žalovanému polovicu ceny diela. Čo sa týka realizácie diela, žalobca komunikoval priamo s pracovníkmi, ale pokiaľ ide o úhrady faktúr, komunikoval s pánom X.. N..
K dohode o zádržnom vo výške 15% z každej fa žalobca uviedol, že spočiatku žalovaný uhrádzal faktúry v plnej výške, neskôr začal z faktúr zadržiavať sumu 15 %, pričom túto skutočnosť žalobcovi oznámil pán X.. N.. Žalobca s dohodou o zádržnom samozrejme nesúhlasil a neakceptoval ju. Faktúry za čiastkové práce žalobca posielal spolu s dielom e-mailom a po odsúhlasení pána X.. N. následne aj poštou. Čo sa týka faktúr č. 2011/20 a 2011/01, tieto boli zaslané e-mailom a žalovaný mal o nich vedomosť, nakoľko žalobcovi oznámil, že ich neuhradí z dôvodu vád. Faktúru č. 2011/15 žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal.
Podľa § 536 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1991-513> sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca so žalovaným uzatvorili v ústnej forme Zmluvu o dielo v znení jej neskoršieho dodatku, predmetom ktorej bol v zmysle cenovej ponuky „Statický posudok kotvenia oceľových platničiek, Elektráreň Mochovce“. Vykonaním diela žalovanému podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela v zmysle vystavených faktúr spolu vo výške 9.728 eur.
Vychádzajúc z listinných dokladov o ktoré žalobca opieral svoj nárok možno konštatovať, že žalobca preukázal riadne poskytnuté plnenie, čo vyplýva najmä z listinných dokladov predložených žalobcom, a to najmä z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorým žalovaný cenovú ponuku za vykonané dielo preloženú žalobcom e-mailom zo dňa 11.01.2012 akceptoval, ako aj z písomných podaní žalovaného zo dňa 27.02.2012 a dňa 29.06.2012 v ktorých žalovaný vykonanie diela zo strany žalobcu nijakým spôsobom nesporoval. Na základe uvedeného žalovaný vykonal v prospech žalobcu čiastočnú úhradu faktúr spolu vo výške 3.488,40 eur, pričom zvyšnú časť faktúr žalobcovi žalovaný uhradiť odmietol. Skutočnosť, že práce boli žalobcom vykonané medzi účastníkmi konania sporná nebola o čom svedčí súčasne aj čiastočné plnenie zo strany žalovaného. Podstatnou námietkou žalovaného týkajúcou sa žalobcom uplatneného nároku z faktúr č. 2011/09, č. 2011/11 a č. 2011/17 o ktorú opieral svoju obranu v priebehu konania bolo tvrdenie o dohode o zádržnom, v zmysle ktorej malo byť medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednané zádržné vo výške 15 % z celkovej fakturovanej sumy. Súd sa však s uvedenou argumentáciou žalovaného nemohol stotožniť, nakoľko žalovaný v danom prípade nijakým spôsobom nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody týkajúcej sa zádržného, ktorej uzavretie žalobca ako účastník zmluvného vzťahu vylúčil. Opak tvrdení žalovaného naviac podporuje práve listinný dôkaz zo dňa 27.02.2012 predložený žalobcom označený ako „Projekt dostavby a uvedenie do prevádzky 3.4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce - Vrátenie faktúr“ (č.l. 8 súdneho spisu), v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi, že mu bude zadržiavať z každej faktúry 15 % zádržné za garancie kvality projektovej dokumentácie. Nakoľko tvrdenia žalobcu a žalovaného ohľadne uzatvorenia dohody o zádržnom boli vo vzájomnom rozpore, súd mal v danom prípade za to, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti spočívalo na žalovanom, ktorý v priebehu konania namietal uzatvorenie takejto dohody o zádržnom vo výške 15 % z celkovej sumy a z uvedeného dôvodu odmietol žalobcovi uhradiť cenu diela v plnom rozsahu. Žalovaný však svoje tvrdenie v priebehu konania nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi na základe ktorých by súd mohol toto tvrdenie žalovaného považovať za preukázané. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd ustálil, že žalovaný svojvoľne bez akejkoľvek vzájomnej dohody so žalobcom nevyplatil žalobcovi zádržné vo výške 15 % z faktúr č. 2011/09, č. 2011/11 a č. 2011/17.
K tvrdeniam žalovaného týkajúcich neuhradenia faktúry č. 2011/12 žalobcovi z dôvodu jeho nevedomosti o vystavení takejto faktúry súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného nemohol súd považovať za pravdivé, nakoľko už z vyššie uvedeného listinného dokladu zo dňa 27.02.2012 vyplýva, že žalovaný mal o predmetnej faktúre vedomosť, keďže sám v tomto liste uviedol, že nakoľko mu objednávateľ (ISK) prestal uhrádzať faktúry, pozastavil uhrádzanie žalobcových faktúr č. 2011/12 na sumu 962 eur a č. 2011/15 na sumu 1.301 eur. V zmysle uvedeného teda nie je možné prijať záver o nevedomosti žalovaného ohľadom vystavenej faktúry č. 2011/12, práve naopak možno s určitosťou konštatovať účelovosť jeho tvrdení s cieľom zmariť uplatnenie nároku žalobcu v tejto časti.
Žalovaný v priebehu konania zároveň tvrdil, že faktúry č. 2011/20 a č. 2011/01 neboli žalobcovi uhradené vzhľadom na vyskytujúce sa vady diela, v súvislosti s čím vytýkal žalobcovi nedodržanie požiadaviek objednávateľa na kvalitu vykonaného diela. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, pričom uviedol, že listy zo dňa 27.02.2012 a 29.06.2012 ktoré boli žalobcovi zaslané ako reakcie na upomienku k neuhradeným faktúram nie je možno považovať za riadne oznámenie vád pre ich neurčitosť a vzhľadom k tomu, že žalovaný vady oznámil žalobcovi až štyri mesiace od odovzdania diela ani za vady oznámené bez zbytočného odkladu. Zároveň trval na tom, že nikdy od žalovaného neobdržal žiadne dokumenty na poklade ktorých by mal dodržiavať akékoľvek požiadavky investora. Súd mal aj v danom prípade za to, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania reklamácie vád bez zbytočného odkladu spočívalo na žalovanom, ktorý namietal kvalitatívne vady diela a z uvedeného dôvodu odmietol žalobcovi uhradil cenu diela v plnom rozsahu.
Z ustanovenia § 562 Obchodného zákonníka vyplýva, že objednávateľ je povinný dielo prezrieť, čo najskôr po odovzdaní diela a vady diela oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, bez
zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené, najneskôr do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Súd však neprizná objednávateľovi právo z vád diela ak ich neoznámi v uvedených lehotách a ak žalobca - zhotoviteľ túto skutočnosť v súdnom konaní namietne.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že voči žalobcovi ako zhotoviteľovi oznámil konkrétne vady diela, týkajúce sa jeho nekvalitného vykonania bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti a že si voči žalobcovi tieto konkrétne nároky z vadného plnenia právne relevantným spôsobom riadne a včas uplatnil v súlade s Obchodným zákonníkom. Žalovaný svoje tvrdenia týkajúce sa vadného plnenia zo strany žalobcu nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil súdu žiadny doklad na podklade ktorého by súd tieto tvrdenia žalovaného mohol považovať za preukázané a ktorým by deklaroval splnenie podmienky, ktorú upravuje Obchodný zákonník, a to uplatnenie reklamácie bez zbytočného odkladu (podľa súdnej praxe spravidla pár dní, t.j. približne 8 dní). V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno včasnej reklamácie voči žalobcovi a jeho nárok na nevyplatenie za vykonané dielo nemá oporu v zákone.
Pokiaľ ide o žalobcom vystavenú faktúru č. 2011/15 na sumu vo výške 1.301 eur, túto žalovaný nijakým spôsobom v priebehu konania nesporoval, pričom z listu zo dňa 27.02.2012 ktorý žalovaný adresoval žalobcovi (č.l. 8 súdneho spisu) vyplýva, že žalobcovi predmetnú faktúru žalovaný neuhradil z dôvodu že objednávateľ (ISK) prestal žalovanému uhrádzať faktúry, na podklade čoho žalovaný pozastavil uhrádzanie faktúr aj žalobcovi. Súd však žalovanému dáva do pozornosti tú skutočnosť, že žalovaný nemôže viazať úhradu faktúr vystavených žalobcom za vykonané dielo na práva a povinnosti ktoré žalovanému vyplývajú zo záväzkového vzťahu ktorý uzatvoril s objednávateľom (ISK), t.j. s odlišným právnym subjektom, nakoľko Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je samostatným právnym vzťahom nezávislým od právneho vzťahu uzatvorenom medzi žalovaným a investorom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy výške 6.239,60 eur spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 ObZ. Vo zvyšku súd konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 374 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 438,59 eur.
Podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v sume 438,59 eur, a to za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016 - tarifná hodnota úkonu 210,81 eur, režijný paušál, 1 x 8,39 eur, 1 x 8,58 eur t. j. spolu 438,59 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.