Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-68-2022.pdf
PDF · 136.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/68/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ACTIVE JOB, s.r.o., so sídlom Hálkova 1316/12, 010 01 Žilina, IČO: 47 757 485, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Teréziou Ďatkovou, advokátkou, so sídlom C. 28, XXX XX X., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 3.894,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/178/2020-138 zo dňa 1. októbra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/178/2020-138 zo dňa 1. októbra 2021 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.894,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.894,82 Eur od 10.05.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal pôvodne pred Okresným súdom Banská Bystrica rozhodnutia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.894,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.05.2020 do zaplatenia a náhrada trov konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že ako agentúra dočasného zamestnávateľa na základe Dohody o dočasnom pridelení obsiahnutej v Pracovnej zmluve zo dňa 07.02.2019 v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce poskytol na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, ktorým bola spoločnosť SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o. svojho zamestnanca, a to na dohodnutý druh práce ako vodiča na dobu od 08.02.2019 do 29.02.2020. Dňa 04.10.2019 zamestnanec počas výkonu práce u spoločnosti SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o. (ďalej len „poškodený“) pri prevážaní prázdnej produkčnej palety na rampu narazil do brány v hale a spôsobil na nej škodu vo výške 12.248,46 Eur bez DPH, ktorá predstavovala náklady na jej opravu podľa cenovej ponuky dodávateľa brány SPEDOS - Slovensko, spol. s r.o., IČO: 31 708 587 zo dňa 07.10.2019. Poškodený si voči žalobcovi uplatnil svoj nárok na náhradu škody, a to vo výške 12.248,46 Eur bez DPH, ktorý voči žalobcovi vyúčtoval faktúrou č. 310190041 zo dňa 31.12.2019 splatnou dňa 14.01.2020, ktorú žalobca uhradil dňa 03.03.2020. Zamestnanec žalobcu pri vzniku škody nebol pod vplyvom alkoholu. Žalobca oznámil vznik škody žalovanému, u ktorého je pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu poistený na základe Poistnej zmluvy č. 6824479779/4439005473 zo dňa 04.06.2019. Podľa
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.04.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.310,96 Eur, ktoré nepokrylo náhradu škody zaplatenú poškodenému žalobcom v súlade s poistnou zmluvou. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti ku dňu 24.04.2020. S poukazom na ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a okamih ukončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, poistné sa stalo splatným do 09.05.2020. Žalovaný poistné plnenie krátil o sumu 4.242,04 Eur zodpovedajúcu výške náhrady škody, ktorú má právo žalobca žiadať od zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov v súvislosti s porušením právnej povinnosti, v dôsledku ktorej škoda vznikla, a to s poukazom na čl. 9 bod 3 Všeobecných poistných podmienok. Zamestnanec svoj záväzok voči žalobcovi uznal a zaviazal sa ho splniť v lehote do 31.12.2020 podľa Notárskej zápisnice zo dňa 12.11.2019. Žalovaný poistné plnenie ďalej krátil o amortizáciu vo výške 4.327,58 Eur, čo predstavovalo 35,33 % náhrady škody, a to podľa názoru žalobcu neoprávnene. Žalovaný súčasne uplatnil spoluúčasť žalobcu vo výške 367,88 Eur. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej uplatnenie amortizácie je porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Žalobca poukázal na ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia časti neposkytnutého poistného plnenia, a to vo výške 3.894,82 Eur, z ktorého malo byť priznané žalobcovi poistné plnenie vo výške 8.006,42 Eur, z ktorého spoluúčasť žalobcu predstavuje sumu 800,64 Eur, pričom žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie len vo výške 3.310,96 Eur, a preto sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.894,82 Eur, ktorá predstavuje rozdiel poistného plnenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok po odpočítaní spoluúčasti žalobcu a sumy vyplatenej žalovaným. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením peňažného záväzku, žalobca spolu s istinou uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 3.894,82 Eur od 10.05.2020 do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a náhradu trov konania. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy.
3. Pôvodne žalobe žalobcu bolo vyhovené v upomínacom konaní vydaním platobného rozkazu dňa 09. septembra 2020 Okresným súdom Banská Bystrica. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor. V odpore uviedol, že pri výške poistného plnenia vychádzal z obsahu poistnej zmluvy vrátane poistných podmienok, zákonnej úpravy ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného pre určenie skutočnej škody v čase poškodenia je potrebné vypočítať vplyv opravy poškodenia na technickú hodnotu veci vyjadrenú v peniazoch, tzv. amortizáciu, pričom výpočet je závislý od viacerých faktorov, najmä od technických parametrov poškodenej veci s prihliadnutím na dátum poistnej udalosti, ceny novej veci, z ktorých žalovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. vychádzal. Žalovaný mal za to, že poškodenému má byť poskytnutá náhrada tak, aby nedošlo k obohateniu poškodeného, t.j. tak, aby sa stav po poskytnutí náhrady čo najviac priblížil stavu pred vznikom škody. Žalovaný mal za to, že elektrická brána ako vec, ktorá bola pri škodovej udalosti poškodená, mala v čase jej poškodenia vek 101 mesiacov a jej oprava bola realizovaná nahradením pôvodnej brány za novú. Žalovaný uviedol, že oprava veci nebola realizovaná len výmenou náhradných dielov, na ktoré by žalovaný uplatnil odpočet za technické zhodnotenie. Podľa žalovaného z jeho listu zo dňa 16.06.2020 nepochybne vyplýva, že pri výpočte výšky skutočnej škody na veci dochádza k zohľadneniu technického zhodnotenia veci. Pokiaľ by sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v odpore, tak žalovaný navrhol okresnému súdu znalecké dokazovanie vyžiadaním si odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby na určenie všeobecnej hodnoty poškodenej veci elektrickej brány k momentu bezprostredne pred škodovou udalosťou a súčasne výšky škody, ktorá vznikla poškodenému pri škodovej udalosti dňa 04.10.2019. V časti úrokov z omeškania žalovaný uviedol, že žalobca má nárok na úroky z omeškania len v prípade, pokiaľ okresný súd prizná žalobcovi rozsudkom nárok a žalovaný v lehote stanovenej v rozsudku dobrovoľne svoju povinnosť nesplnil.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na písomné podania žalovaného. Uviedol, že z titulu vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného rozhodoval Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 13Ncb/2/2021 zo dňa 07.07.2021 tak, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Žilina, keďže nárok uplatnený z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným súvisí so škodovou udalosťou, z ktorej je uplatnené peňažné plnenie žalobcom, ku ktorej škodovej udalosti došlo v meste Žilina, t.j. v obvode Krajského súdu v Žiline, z ktorého dôvodu miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci bol Okresný súd Žilina.
5. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie, aplikoval ust. § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka, ust. § 778 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3, § 790, § 799 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, 2, 3, § 443 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a dospel k skutkovému a právnemu záveru o opodstatnenosti žalobcovej pohľadávky. Okresný súd uviedol, že žalobca na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení veci navrhol pripustenie zmeny žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania tak, že navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.894,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 10.05.2020 do zaplatenia, o ktorom návrhu rozhodol okresný súd za prítomnosti právnych zástupcov tak, že žalobcom navrhovanú zmenu žaloby pripustil.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že existoval poistný vzťah medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom podľa poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb so začiatkom poistenia dňa 05.06.2019 (č.l. 22 spisu), úprava ktorých práv a povinností v čase zmluvného vzťahu sa stala obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb (č.l. 23-26 spisu).
7. Nebolo medzi stranami sporné, že vznikla škoda na strane poškodeného subjektu spoločnosti SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o., IČO: 36 441 392 zo dňa 04.10.2019, spôsobenej zamestnancom žalobcu, ktorého žalobca dočasne pridelil poškodenému na výkon dohodnutého druhu práce na obdobie od 08.02.2019 do 29.02.2020. Nebolo sporné ani to, že žalovaný ako poistiteľ ukončil dňa 23.04.2020 šetrenie poistnej udalosti a po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti vo výške 334,01 Eur, zníženého poistného plnenia podľa Čl. 9 bod 3 Všeobecných poistných podmienok v sume 4.242,04 Eur poskytol žalovaný žalobcovi poistné plnenie v celkovej výške 3.310,96 Eur.
8. Medzi stranami základnou spornou skutočnosťou bolo posúdenie výšky nároku žalobcu, ktorý žalobcovi v súvislosti so škodovou udalosťou voči žalovanému ako poistiteľovi vznikol vo väzbe na škodovú udalosť, za ktorú žalobca zodpovedá.
9. Okresný súd vo všeobecnosti poukázal na to, že spôsob a rozsah náhrady škody na veciach upravuje ust. § 442 až 450 Občianskeho zákonníka. Zásadne platí, že je potrebné škodu nahradiť vždy v plnom rozsahu, čo vyplýva z princípu úplnej náhrady škody. Náhradou škody sa má poškodenému vykompenzovať majetková ujma do takého rozsahu, aby došlo k vylúčeniu všetkých negatívnych dôsledkov spôsobených škodovou udalosťou. Pojem „skutočná škoda“ Občiansky zákonník nevymedzuje, a teda vymedzenie ponecháva právnej vede a súdnej praxi. Pri určení výšky skutočnej škody na veci sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia v súlade s ust. § 443 Občianskeho zákonníka, a teda nahradená má byť ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorým je už samotné poškodenie veci a rovnako môže byť vyjadrená ekvivalentom hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Súdna prax uznala to, že poškodenému vzniká škoda už samotným znížením hodnoty poškodenej veci bez ohľadu na to, či poškodený vynaložil prostriedky na uvedenie veci do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou alebo či na odstránenie dôsledkov poškodenia.
10. Podľa vykonaných dôkazov pred okresným súdom nesporne bolo preukázané, že žalobca v rámci svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu nahradil poškodenému sumu nákladov potrebných na odstránenie poškodených častí brány podľa cenovej kalkulácie autorizovaného servisu - dodávateľa dverových a vrátových systémov firmy SPEDOS - Slovensko, spol. s r.o., ktorá vo svojom stanovisku zo dňa 17.10.2019 potvrdila skutočnosť, že je dodávateľom a servisnou spoločnosťou poškodených rýchlo navíjajúcich sa vrát a súčasne konštatovala, že po vykonaní obhliadky poškodenej veci bola vypracovaná cenová ponuka na opravu vrát dňa 07.10.2019, v ktorej sú nacenené jednotlivé časti vrát, ktoré boli nárazom poškodené - zdeformované a ktoré diely nie je možné opraviť. Pre správnu funkčnosť a bezpečnú prevádzku vrát dodávateľ navrhol ich výmenu. Napriek tomu, že napokon poškodený pristúpil k výmene poškodenej brány za novú, za ktorú zaplatil v súlade s objednávkou a cenovou ponukou ich dodávateľa sumu 15.802,38 Eur bez DPH, žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody len v rozsahu výlučne nevyhnutných nákladov na opravu poškodených častí tejto veci, a to v sume 12.248,46 Eur, ktorá bola zo strany žalobcu poškodenému dňa 03.03.2020 nesporne uhradená. Okresný súd uviedol, že ak za tejto situácie žalovaný v rámci procesnej obrany navrhol vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie hodnoty veci pred poškodením, žalovaným
produkovaný dôkazný návrh nemal oporu v skutkových zisteniach z vykonaných dôkazov. Okresný súd poznamenal, že poškodený pristúpil k výmene veci, a to napriek tomu, že z obsahu stanoviska servisnej organizácie vyplynula nevyhnutnosť výmeny poškodených častí brány. Takáto oprava bola nacenená cenovou ponukou a stala sa základom pre určenie výšky náhrady škody, ktorú žalobca v rámci svojej zodpovednosti poškodenému poskytol a ktorú si následne z titulu poistnej zmluvy voči žalovanému uplatnil. Skutočnosť, že bolo pristúpené v súvislosti so škodovou udalosťou k výmene celej brány za novú, nemôže ísť na ťarchu žalobcu ako zodpovedného subjektu. Podstatné bolo to, že opravu poškodených častí brány bolo možné vykonať výlučne výmenou poškodených častí, ktorých nacenenie tvorilo základ žalobcom uplatneného nároku. Významnou skutočnosťou podľa okresného súdu bolo aj to, že poškodená brána a rovnako i nová brána mali využitie výlučne pre osobu poškodeného v jeho skladových priestoroch s dopadom na možnosti samostatného nakladania s touto vecou. Žalobca napokon nahradil len tú časť škody, ktorá v dôsledku škodovej udalosti zamestnanca žalobcu poškodenému vznikla. Preto nebolo možné hovoriť o obohatení poškodeného v podmienkach prejednávanej veci, čo by bolo v rozpore s princípom náhrady škody a jej podstatou.
11. Okresný súd uviedol, že ak žalovaný argumentoval potrebou zohľadniť vek poškodenej veci, a to s poukazom na vyhlášku č. 492/2004 Z.z., podľa ktorej sa vypočítava výška hodnoty majetku, zdôrazňujúc potrebu zohľadnenia amortizácie poškodenej veci, tak je zrejmé, že poškodením veci a jej čiastočným znehodnotením došlo k zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného v dôsledku škodovej udalosti. Pokiaľ by v súvislosti s amortizáciou poškodených častí došlo k odpočtu náhrady škody, tak uvedený postup by neodzrkadľoval reálne náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Okresný súd bol toho názoru, že nie je možné po poškodenom požadovať, aby doplácal na škodovú udalosť, pokiaľ opravou poškodenej veci, ktorú by inak poškodený nemohol v dôsledku zavinenia iného užívať a ktorej oprava bola poškodenému škodovou udalosťou vnútená, nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného. Zmyslom a účelom zákonných ustanovení, ktoré priznávajú poškodenému právo na náhradu škody, je zaistiť, aby mu v plnom rozsahu bola kompenzovaná majetková ujma. V každom individuálnom prípade je preto potrebné porovnávať majetkový stav poškodeného pred vznikom škodovej udalosti a po vykonaní opravy poškodenej veci, pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nevyhnutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti poškodenej veci, teda pôvodného majetkového stavu. S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je nevyhnutné uvažovať o účelnosti a nevyhnutnosti nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.
12. Okresný súd v ods. 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré malo byť zamerané na ustálenie výšky spôsobenej škody. Tento návrh okresný súd vyhodnotil ako neopodstatnený, keďže tento sa reálne odvíjal od nákladov na vykonanie opravy (výmeny) poškodených častí brány, a to bez toho, že by žalovaný účinne spochybňoval primeranosť takto určenej náhrady. Dôkazný návrh žalovaného sa zakladal na skutočnosti, že oprava poškodených častí brány bola vykonaná dodávkou novej brány, pričom jej cena nezohľadňuje opotrebenie veci, ktorej oprava bola vykonaná. Je nesporné, že pokiaľ za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí rozsah náhrady škody zohľadňovať výšku všetkých nevyhnutných nákladov, ktoré by bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave poškodenej časti brány tak, aby táto bola z technického hľadiska prevádzkyschopná obdobne ako pred škodovou udalosťou. Ak k obnoveniu pôvodného majetkového stavu nie je možné dospieť inak ako použitím nových náhradných dielov, resp. výmenou poškodených častí za nové, a táto oprava bola vykonaná účelne a smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti, zásadne nebolo možné prenášať povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti subjektu, ktorý za škodu zodpovedá a ktorý škodu spôsobil. Okresný súd považoval za nevyhnutné zobrať zreteľ na tú skutočnosť, že poškodenému tzv. „zhodnotenie“ veci bolo protiprávnym konaním vnútené a v dôsledku škodovej udalosti sa tak poškodený dostáva do situácie, že hoci na rozdiel od osoby, ktorá za škodu zodpovedá, konal v súlade s právom, to znamená neporušil žiadne právne predpisy, je nútený vynaložiť zo svojich finančných prostriedkov značnú sumu na to, aby dosiahol opätovné sfunkčnenie poškodenej veci za účelom jej možného ďalšieho využitia obdobne ako pred škodovou udalosťou, hoci by tak vzhľadom na predchádzajúcu funkčnosť veci konať nemusel, pokiaľ by k škodovej udalosti nedošlo. Napriek tomu, že oprava brány bola realizovaná jej nahradením za novú, podľa cenovej ponuky zo dňa 07.10.2019, ktorú predložil okrem žalobcu aj žalovaný a na základe ktorej si poškodený uplatnil voči
žalobcovi nárok na náhradu škody, bola táto cenová ponuka vypracovaná po obhliadke poškodenej veci spoločnosťou SPEDOS - Slovensko, spol. s r.o., ktorá predmetnú bránu dodala a servisovala a ktorou boli nacenené jednotlivé časti brány, ktoré boli nárazom škodcu poškodené. Podľa vyjadrenia tejto spoločnosti zo dňa 17.10.2019 (č.l. 61) predmetné poškodené časti brány nebolo možné opraviť a pre správnu funkčnosť a bezpečnú prevádzku brány bola nutná výmena jej poškodených častí. Skutočnosť, že poškodený zabezpečil výmenu poškodenej brány ako celku, nemôže mať dopad na postavenie žalobcu ako zodpovedného subjektu, prípadne žalovaného, voči ktorému je predmetný nárok uplatnený. Pokiaľ poškodený zaplatil za novú bránu celkovo sumu 15.802,38 Eur, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že poškodený si uplatnil voči žalobcovi nárok len vo výške zodpovedajúcej nákladom na náhradné diely poškodenej veci a v takom rozsahu žalobca poškodenému náhradu reálne poskytol a v takom rozsahu sa táto náhrada stala základom pre uplatnenie si nárokov voči žalovanému z titulu medzi stranami uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalovaný svoju obranu nezaložil na tvrdení, že by kalkulácia opravy poškodenej veci bola vykonaná za neprimerane vysokú, príp. neobvyklú trhovú cenu a pokiaľ dôvodnosť navrhovaného dôkazu žalovaný spájal výlučne s potrebou zohľadnenia amortizácie poškodenej veci, vo väzbe na uvedené úvahy okresného súdu bol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania vyhodnotený ako neopodstatnený, ktorý by neúmerne predĺžil súdne konanie, a preto okresný súd návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol.
13. K obrane žalovaného okresný súd uviedol, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že k plneniu zo strany žalobcu došlo nielen na podklade faktúry, ale aj stanoviska servisnej spoločnosti a jej cenovej ponuky zo dňa 07.10.2019 (č.l. 16 spisu), vyhotovenej po vykonaní obhliadky poškodenej veci, ktorou disponoval nielen žalobca, ale tiež žalovaný a na základe ktorej si poškodený uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu škody po vykonanej obhliadke poškodenej veci.
14. Okresný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného vo vzťahu k úrokom z omeškania. Okresný súd s poukazom na obranu žalovaného, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 odkázal na ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) predmetného zákona. Problematika úrokov z omeškania v súvislosti s poistným plnením sa v danom prípade viaže výlučne k osobitnej právnej úprave vyplývajúcej zo zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorových vozidiel. V právnej teórii a praxi úroky z omeškania plnia preventívnu, represívnu a satisfakčnú funkciu a majú posilniť zodpovednosť poisťovateľa za poskytnutie plnenia v prípade poisteným riadne preukázaného nároku na poistné plnenie. Účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení ako predpisu lex specialis je upraviť právne vzťahy, ktoré iným predpisom pokryté doposiaľ neboli. Podľa okresného súdu neexistuje racionálne zdôvodnenie pre skutočnosť, že na neplnenie iných povinností bude aplikácia ustanovení Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka vylúčená. Zásadne platí, že poisťovateľ je sankcionovaný aj za omeškanie so splnením peňažného záväzku, ktorým zasahuje do ústavou garantovaného práva poškodeného, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 517 Občianskeho zákonníka, príp. ust. § 369 Obchodného zákonníka. Aj v prípade, ak úroky z omeškania zákon o povinnom zmluvnom poistení viaže výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení, uvedeným ustanovením nie je dotknutá povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom zákon o povinnom zmluvnom poistení ani aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, príp. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nevylučuje. Ak žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok, a to v lehote splatnosti, t.j. uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá. Okresný súd preto okrem istiny priznal žalobcovi aj úroky z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splnenie peňažného záväzku dlžníkom, t.j. od 10.05.2020 do zaplatenia.
15. Okresný súd dodal, že žalobcom uplatnená výška nároku bola určená pri zohľadnení rozsahu žalovaným poskytnutého plnenia, miery v poistnej zmluve upravenej spoluúčasti žalobcu na spôsobenej škode, ako aj časti nároku uznaného zamestnancom žalobcu v zmysle Všeobecných poistných podmienok podľa Čl. 9 bodu 3.
16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným v spore bol žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
17. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), h) CSP . Žalovaný mal za to, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Spornou bola výška poistného plnenia. Podľa žalovaného okresným súdom priznaný nárok žalobcovi nepatrí, pretože tento prevyšuje nárok, ktorý žalobcovi v zmysle poistnej zmluvy dojednanej medzi sporovými stranami a všeobecne záväzných právnych predpisov patrí. Podľa žalovaného okresný súd priznal žalobcovi nárok bez toho, aby skutočnosť, či mu nárok v uplatnenej výške patrí, oprel o relevantný dôkaz. Okresný súd podľa žalovaného nedisponuje takými odbornými znalosťami, aby bol spôsobilý posúdiť odbornú otázku stanovenia všeobecnej hodnoty poškodenej veci - elektrickej brány k momentu bezprostredne pred škodovou udalosťou a zároveň výšku škody, ktorá vznikla poškodenému pri škodovej udalosti dňa 04.10.2019, ktoré zodpovedanie podľa názoru žalovaného je odbornou otázkou, na ktorú žalovaný navrhol, aby si okresný súd vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, a to znalca z príslušného odvetvia a odboru, ktorý návrh dal žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu. Následne na uskutočnenom pojednávaní žalovaný navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.
18. Žalovaný v odvolaní namietal, že poškodená vec pri škodovej udalosti nebola nová, ale v užívaní bola už 101 mesiacov. Podľa žalovaného pri určení poškodenia tejto veci bolo namieste vychádzať z ust. § 442 ods.1, § 443 Občianskeho zákonníka v spojení s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, z ktorej právnej úpravy žalovaný vychádzal pri stanovení výšky poistného plnenia, ktoré žalobcovi poskytol s poukazom na list zo dňa 24.04.2020, označený ako „Oznámenie o poistnom plnení“, ktorý list predložil ako prílohu k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Tým, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz odborného vyjadrenia, resp. znalecké dokazovanie, tak podľa žalovaného došlo k zmareniu zistenia relevantnej skutočnosti, ktorou je zistenie škody, ktorá vznikla pri škodovej udalosti dňa 04.10.2019. Podľa žalovaného listiny, podľa ktorých žalobca poskytol plnenie poškodenému, nepreukazujú výšku škody, ktorú bol žalobca povinný nahradiť poškodenému a nepreukazujú ani výšku poistného plnenia, na ktoré žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému. Nevykonaním navrhnutého dokazovania následne potom okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na ods. 38. až ods. 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorú argumentáciu obsiahnutú v týchto odsekoch hodnotil za nelogickú, nezrozumiteľnú a arbitrárnu. Preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť s priznaním trov súdneho konania žalovanému.
19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný svoje odvolanie založil na tom, že okresný súd nevykonal znalecké dokazovanie, a tým vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ale bližšie neuvádza, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci zo strany okresného súdu a ani neuvádza, na základe čoho považuje argumentáciu okresného súdu za nezrozumiteľnú, nelogickú a arbitrárnu. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že poškodená vec v čase škodovej udalosti dňa 04.10.2019 nebola „nová“. Z odvolania nie je zrejmé, akým spôsobom by žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie viedlo k zisteniu skutočnosti, ktorá by mala byť rozhodujúca pre rozhodnutie okresného súdu. Žalovaný sa nijako nevyjadruje k tomu, prečo podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania nevyplynula výška škody ani výška poistného plnenia. Návrh na určenie hodnoty veci v čase jej poškodenia znalcom nemá žiadne opodstatnenie, a to aj za stavu, kedy žalovaný účinne nespochybnil primeranosť nákladov na vykonanie opravy - výmeny poškodených častí brány. Takýto názor vyslovil okresný súd aj v ods. 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým názorom sa žalobca stotožňuje. Žalobca zdôraznil to, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu - amortizáciu, ktorá bola výsledkom rozdielu ním svojvoľne určenej nadobúdacej ceny poškodenej veci a ním svojvoľne určenej hodnoty veci pred poškodením, a to bez bližšieho zdôvodnenia tohto postupu a výpočtu počas vedenia súdneho sporu. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za účelové, nedôvodné, preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov súdneho konania.
20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že vo svojom odvolaní zrozumiteľne poukázal na dôvody, ktoré viedli k podaniu odvolania a rovnako vyjadril aj názor k ods. 38. až k ods. 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalovaný zvýraznil v odvolaní, že argumentáciu okresného súdu nepovažuje za dostatočnú, výstižnú, presvedčivú. Rozsudkom okresného súdu priznaný nárok žalobcovi nepatrí, pretože nie je v súlade s uzavretou poistnou zmluvou ani v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi relevantnými pre posúdenie daného sporu. Pokiaľ by okresný súd vykonal žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie, tak ním by došlo k spochybneniu žalobcom
uplatneného nároku. Žalovaný poukázal na ust. § 443 Občianskeho zákonníka. To, čo žalobca v konaní pred okresným súdom označuje za „škodu“, podľa názoru žalovaného nemožno stotožniť s plnením, na ktoré žalobcovi vznikol nárok. Ak aj žalobca poskytol akékoľvek plnenie poškodenému na základe faktúry bez toho, aby vedel, čo je skutočná škoda, za ktorú poškodenému zodpovedá, tak žalovaný nemôže niesť negatívne dôsledky za nesprávny postup žalobcu pri poskytovaní náhrady škody poškodenému. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu, keď žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.
21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.03.2022 (č.l. 186 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/68/2022-191 zo dňa 21.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.09.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
24. Primárne krajský súd k rozsahu a dôvodom odvolania žalovaného poukazuje na ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Aplikácia ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP znamená, že pokiaľ žalovaný v odvolaní neuviedol odvolacie dôvody vzťahujúce sa k záverom okresného súdu, ktoré sa týkali príslušenstva, a to úroku z omeškania, tak následne krajský súd nemal vytvorený zákonný priestor k tomu, aby posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu a v ňom prijaté skutkové a právne závery, ktoré sa podaným odvolaním žalovaného nestali predmetom odvolacieho konania.
25. Žalovaný v odvolaní napádal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, pokiaľ neboli vykonané dôkazy navrhnuté žalovaným, v dôsledku čoho následne došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný mal za to, že žalobcovi bol priznaný nárok, na ktorý nie je opodstatnený základ ani v právnej úprave a ani podľa uzavretej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, pretože podľa žalovaného okresným súdom priznaný nárok prevyšuje nárok, ktorý by žalobcovi mal patriť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a právnej úpravy. Žalovaný namietal, že otázka výšky škody je odbornou otázkou, pre zodpovedanie ktorej okresný súd nemal odborné vedomosti, a tak bolo nevyhnutné vyhovieť návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania buď odborným vyjadrením alebo nariadením znaleckého dokazovania, ktorým by bola stanovená všeobecná hodnota poškodenej veci k momentu pred škodovou udalosťou a výška škody, ktorá vznikla poškodenému pri škodovej udalosti dňa 04.10.2019. Žalovaný namietal, že pri výške škody spojenej s poistnou udalosťou poškodená vec nebola nová, ale v užívaní 101 mesiacov. Žalovaný v odvolaní mal za to, že podľa listín predložených žalobcom nebola preukázaná výška škody, t.j. ani výška poistného plnenia, ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanému a naviac žalovaný argumentáciu okresného súdu vyjadrenú v ods. 38. až 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval za nezrozumiteľnú.
26. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti krajský súd uvádza, že na posúdenie žalobcovho nároku a obrany žalovaného sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania ani odborným vyjadrením a ani prípadným nariadením znaleckého dokazovania. Krajský súd poukazuje na to, že žalovaným navrhnuté doplnenie dokazovania buď odborným vyjadrením alebo znaleckým dokazovaním na stanovenie výšky škody, nebolo relevantným návrhom na dokazovanie vzhľadom k okolnostiam danej konkrétnej sporovej veci, ak návrh na doplnenie dokazovania vychádzal z uplatnenej obrany žalovaným na zohľadnenie amortizácie poškodenej veci. Žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie nebolo opodstatnené, pretože obrana žalovaného o zohľadnení amortizácie nebola namieste a súčasne žalobca si v
rámci poistného plnenia uplatnil len zaplatenú náhradu nákladov za náhradné diely veci poškodenej. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že k posúdeniu výšky uplatneného poistného plnenia žalobcom voči žalovanému, námietka zohľadnenia amortizácie poškodenej veci nebola opodstatnená, pokiaľ v prípade vzniku škody pri poistnej udalosti má sa poškodenému nahradiť majetková ujma v rozsahu, ktorým sa obnoví stav poškodenej veci pred poistnou udalosťou. Tak ako vecne správne uviedol okresný súd, poškodenému sa má vykompenzovať majetková ujma v rozsahu, aby sa vylúčili všetky negatívne dôsledky spôsobené škodovou udalosťou. V konkrétnostiach danej sporovej veci bolo preukázané, že škoda vznikla na strane poškodeného subjektu, a to spoločnosti SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o., IČO: 36 441 392, 04.10.2019, ktorá bola spôsobená zamestnancom žalobcu, ktorého žalobca dočasne pridelil poškodenému subjektu na výkon dohodnutého druhu práce na obdobie od 08.02.2019 do 29.02.2020. Na základe škody, ktorá vznikla v spoločnosti SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o. zamestnancom žalobcu, a to keď zamestnanec žalobcu pri prevážaní prázdnej produkčnej palety na rampu narazil do brány v hale a spôsobil na nej škodu, túto žalobca uhradil poškodenej spoločnosti SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o. v sume 12.248,46 Eur. Táto žalobcom uhradená suma predstavovala nevyhnutné náklady na opravu poškodených častí veci, t.j. elektrickej brány, ktorá nárazom zamestnancom žalobcu bola poškodená.
27. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že poškodením brány zamestnancom žalobcu došlo k zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného v dôsledku tejto škodovej udalosti, v súvislosti s ktorou, ak žalobca zaplatil poškodenému subjektu spoločnosti SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o. škodu v rozsahu výlučne nevyhnutných nákladov na náhradné diely poškodenej veci tak, ak by s obranou žalovaného malo byť toto plnenie ponížené o amortizáciu poškodených častí, došlo by k zníženiu náhrady škody, a tým by reálne neboli zohľadnené náklady potrebné na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Ak sa má z titulu vzniknutej poistnej - škodovej udalosti reparovať stav, ktorý tu pred ňou bol, tak aj podľa názoru krajského súdu musí sa zohľadniť výška všetkých vynaložených nákladov, prostriedkov nevyhnutných k obnoveniu poistnou udalosťou poškodenej veci, t.j. vytvoriť pôvodný majetkový stav. Vecne správne skonštatoval okresný súd pokiaľ mal za to, že ak žalobca poškodenej spoločnosti SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o. z dôvodu škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá zamestnanec žalobcu, uhradil škodu zodpovedajúcu nákladom na náhradné diely poškodenej veci, t.j. žalobca poškodenému náhradu reálne poskytol, tak táto mala svoj základ v poistnej zmluve uzatvorenej so žalovaným, aby si ju žalobca voči žalovanému uplatnil ako neposkytnuté, resp. nedôvodne krátené poistné plnenie podľa vypočítanej výšky žalovaným v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 24.4.2020.
28. Krajský súd má za to, že na základe výsledkov dokazovania vykonaného pred okresným súdom žalobca preukázal to, že ním uplatnený nárok z titulu plnenia poškodenému subjektu zohľadňoval podmienky uzavretej Poistnej zmluvy so žalovaným č. 6824479779/4439005473 zo dňa 4.6.2019 v spojení so Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ak od žalovaného ako poisťovne požadoval výšku žalobcom poskytnutého plnenia poškodenému subjektu, v ktorej bola odpočítaná spoluúčasť žalobcu, ako aj suma, za ktorú podľa Čl. 9. bodu 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb zodpovedá zamestnanec žalobcu, ktorý pri výkone činnosti u poškodeného subjektu spôsobil škodu, resp. škodovú udalosť.
29. Krajský súd na základe výsledkov dokazovania pred okresným súdom nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci, pretože okresný súd na žalobcom uplatnenú výšku poistného plnenia aplikoval rozhodujúce zákonné ustanovenia, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Krajský súd nezistil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by odôvodnenie rozsudku okresného súdu v odsekoch 38. až 41. bolo nezrozumiteľné, nelogické, arbitrárne. Okresný súd podrobne zdôvodnil skutkové, ako aj právne závery k žalobcom uplatnenému nároku. Krajský súd má za to, že rozsudok okresného súdu bol dostatočne a presvedčivo zdôvodnený. V konaní pred okresným súdom boli vykonané dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, ako aj pre posúdenie obrany žalovaného. V konaní pred okresným súdom nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania o výške, ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.