Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-17-2016.pdf
PDF · 70.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/17/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD., Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: M. C., G.. X.X.XXXX, K. I. XXX/XX, Ľ., o vymoženie istiny 2.806,23 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28.9.2015 č. k. 2Er/190/2015-14, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 2Er/190/2015-14 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenú pod č. N. XXX/XXXX zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený viedol exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku sp. zn. II./2014-1590 zo dňa 30.4.2015 vydaného Stálym rozhodcovským súdom. Podkladom rozhodovania súdu bola predchádzajúca zmluva o poskytnutí flexipôžiky uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou (VÚB), a.s., ako veriteľom, a povinným dňa 18.9.2008 na poskytnutie úveru 100.000,- Sk. Súd posudzoval rozhodcovskú zmluvu a konštatoval, že rozhodcovská doložka je neplatná s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny predchodca oprávneného VÚB, a.s., uzavrel úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom súčasťou tejto zmluvy mali byť Všeobecné obchodné podmienky VÚB, kde v záverečných ustanoveniach bodu IX. bodu 3, si dojednali rozhodovanie všetkých sporov pred Stálym rozhodcovským súdom. Obdobne v bode II. bodu 5 Zmluvy o poskytnutí úveru je návrh na rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní. Podľa okresného súdu rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Spotrebiteľ - dlžník z úverovej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť obsah takejto rozhodcovskej doložky, pričom rozhodcovská doložka znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku posudzoval aj Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 3CoE/29/2010, kde konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a to dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Ďalej sa poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 vo veci Pannon proti Erzsébert Sustikné, ktoré považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve dojednanie právomoci rozhodovať spor súdom v sídle dodávateľa služieb. Vopred stanovená rozhodcovská doložka o prejednaní sporu v konaní pred rozhodcom v sídle dodávateľa služieb sa považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a spotrebiteľa nezaväzuje. V danom prípade vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Má to za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, preto súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Proti uzneseniu okresného súdu dala odvolanie právna zástupkyňa oprávneného. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, kde ale súd prekročil zákonné limity pre preskúmavanie exekučného titulu, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa je arbitrárne a svojvoľné. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok len zo zákonom určených dôvodov. Platný rozhodcovský rozsudok je
prekážkou rozsúdenej veci a nie je dôvod o opätovné posúdenie rozhodcovského rozsudku. Prekážka res judicatae a opätovné prerokovanie a posúdenie rozhodcovského rozsudku znamená zásah do ústavných práv oprávneného. Odvolateľ vytýka retroaktívnosť rozhodovania súdu z hľadiska aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. na záväzok, ktorý bol základom rozhodovania o nároku z úverovej zmluvy a prijatie príslušných zákonných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách s účinnosťou od 1.1.2008, pričom úverový vzťah je z roku 2008 (18.9.). Súčasne oprávnený namieta nesprávne použitie sekundárnej právnej úpravy Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a nesprávne použitie Smernice Rady č. 93/13/EHS. Rozhodcovské rozsudky boli vydané na základe riadne uzavretej zmluvy, pričom aj Zákon o bankách umožňoval rozhodovanie sporu medzi veriteľom a dlžníkom v rozhodcovskom konaní. Navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alternatívne zrušiť vec a vrátiť ju okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Oprávnený viedol exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 30.4.2014. Okresný súd posudzoval možnosť rozhodcovského súdu rozhodovať a skonštatoval, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. Je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá v texte Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to v časti II. bodu 5 a takisto vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., v časti IX. v záverečných ustanoveniach. Je možné konštatovať, že „stratenie a zakomponovanie rozhodcovskej doložky“ do Všeobecných obchodných podmienok VÚB, naviac nepodpísaných dlžníkom, nemôžu platne zaväzovať dlžníka. Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v § 4 ods. 1, 2 jasne hovorí o tom, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Nie je možné platne uzavrieť rozhodcovskú zmluvu len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky VÚB. Zmluva o poskytnutí úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. nemá obsahovať ďalšie zmluvné dojednanie, ktoré vyžadujú písomnú formu, napr. rozhodcovskú zmluvu, ako to je uvedené v časti II. bodu 5 úverovej zmluvy o prednostnom rozhodovaní sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadiť v zmysle zákona č. 510/2000 Z.z. o platobnom styku. Nie je uvedený konkrétny rozhodcovský súd, takže pre neurčitosť možno konštatovať, že sa jedná o dojednanie rozhodcovského konania pred presne nezadefinovaným rozhodcovským súdom. Naviac, ako poukazuje okresný súd na judikované rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C - 243/08 Pannon, ktoré považuje za nekalú podmienku dojednanú v spotrebiteľskej zmluve, ak sídlo súdu je totožné so sídlom poskytovateľa služieb, a to sídlom rozhodcovského súdu v Bratislave. Odvolanie oprávneného a využitie rozhodnutí Súdneho dvora a Smernice, nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pokiaľ konštatuje neprijateľné zmluvné podmienky a dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným, resp. právnym predchodcom oprávneného a povinným ako dlžníkom.
Sú pochybnosti o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy s poukazom na § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kde za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovské doložky boli súčasťou odkazu na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, resp. objavujú sa v texte úverových podmienok v bode II. bodu 5. Odvolací súd je toho názoru, že Všeobecné obchodné podmienky, resp. ustanovenia zmluvy nemali by vytvárať ďalšie zmluvné dojednanie, ktoré vyžadujú osobitnú zmluvu, a to rozhodcovskú zmluvu. Úverová zmluva má obsahovať podstatné náležitosti úverovej zmluvy a ďalšie podmienky splácania úveru, nie vytvárať nové zmluvné záväzky týkajúce sa rozhodcovského konania, ak vyžadujú osobitnú písomnú formu. Naviac text úverovej zmluvy či Všeobecných obchodných podmienok nemohol dlžník ovplyvniť, pretože boli v predtlači. Na dlžníkovi bolo len poskytnúť svoje osobné údaje a určiť výšku úveru a príp. podmienky splácania úveru. Ostatné podmienky úverovej zmluvy už boli naformulované bez možnosti ovplyvniť dlžníkom ich obsah. Nie sú splnené náležitosti v individuálnych dojednaniach (§ 53 ods. 2, 3 OZ), a tak chýba náležitosť vôle dlžníka uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Z hľadiska vyššie uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne, pokiaľ bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.