Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., K. XXX, zastúpeného Petrom Fišerom, advokátom, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 77, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, o náhradu škody za nezákonné rozhodnutie v sume 1.674,96 EUR s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k.

- 232 zo dňa 08. 12. 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.624,92 EUR s príslušenstvom, p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.624,92 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05. 10. 2011 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd konal o návrhu na náhradu škody, ktorú navrhovateľ odôvodnil tým, že mu vznikla v dôsledku trestného stíhania, vedeného na Ministerstva vnútra SR, Úrade inšpekčnej služby Policajného zboru ČVS: UIS-21/IOS-SV-2007, keď sa nepotvrdilo podozrenie, že s spáchal trestný čin. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 08. 03. 2007 pre prečin ublíženia na zdraví Vojenská obvodová prokuratúra Banská Bystrica uznesením OPv 76/07-9 z 28. 03. 2007 zamietla. Navrhovateľ bol v trestnom konaní rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica č. k. -210 z 19. 06. 2008 v spojení s uznesením Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne č. k. -230 z 21. 10. 2008 spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol navrhovateľ trestne stíhaný. Navrhovateľ uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla uhradením trov obhajoby vo výške 1.001,21 EUR, trov znalečného v sume 187,41 EUR, ktoré uhradil podľa opatrenia Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa 07. 07. 2008 a výdavkov na cestovné osobným motorovým vozidlom v sume 486,32 EUR, spolu v sume 1.674,96 EUR. Nárok na náhradu škody navrhovateľ uplatnil písomnou žiadosťou zo dňa 01. 04. 2011 adresovanou Ministerstvu spravodlivosti, ktoré žiadosť postúpilo Ministerstvu vnútra SR, to na žiadosť navrhovateľa nereagovalo. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil troch odporcov konajúcich za Slovenskú republiku, a to Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo vnútra a Generálnu prokuratúru. Rozsudkom č. k. -162 z 25. 03. 2014 okresný súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.134,74 EUR s prísl. odporcu Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR a návrh v prevyšujúcej časti uplatnenej sumy a voči ostatným odporcom zamietol. Na odvolanie navrhovateľa a odporcu, ktorému bola uložená povinnosť, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.

k. -198 z 29. 04. 2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že okresný súd mal konať iba s jedným z označených odporcov, lebo skutočnosti potrebné pre určenie vecnej pasívnej legitimácie orgánu štátu, s ktorým treba konať, súd zisťuje z úradnej moci. Okresný súd mal oboznámiť účastníkov konania, s ktorým z označených odporcov bude ďalej konať a znovu rozhodnúť o nárokoch, ktoré navrhovateľ uplatnil ako trovy trestného konania a hotové výdavky.

Po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom okresný súd konal s odporcom Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR, ktorá namietala, že nie je orgánom oprávneným v posudzovanej veci konať v mene štátu. Návrh bol uplatnený predčasne, pretože žiadosť o predbežné prerokovanie nároku jej nebol doručený. Úroky z omeškania by bolo možné priznať až od oznámenia, že nárok nebude uspokojený, resp. po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

Okresný súd vychádzal z predmetu konania o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní, za ktoré zodpovedá štát podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Na prejednanie a rozhodnutie sporu o tomto nároku je daná právomoc súdu. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. V trestnom konaní, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, až do podania obžaloby vykonávajú pôsobnosť orgánu štátu vyšetrovateľ Policajného zboru aj prokurátor. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je orgánom konajúcim v mene štátu, bolo v čase uplatnenia nároku navrhovateľa rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť. Ministerstvo spravodlivosti postupovalo správne, keď žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku postúpilo Ministerstvu vnútra SR. Neobstojí námietka o nesprávnom úradnom postupe Ministerstva spravodlivosti, lebo nešlo o konanie, ktoré súvisí so škodou, ktorá vznikla v trestnom konaní. Ohľadom určenia orgánu oprávneného konať za štát bol konajúci súd povinný aplikovať právnu úpravu zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2013. Podľa právnej úpravy do 31. 12. 2012 bolo na určenie príslušného štátneho orgánu kritériom miesto podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t. j. ministerstvo vnútra alebo generálna prokuratúra. Podľa novšej právnej úpravy došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní vzhľadom na význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a o podaní obžaloby. Prokurátor zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podaním obžaloby zachoval nezákonnosť, lebo mal možnosť trestné stíhanie zastaviť, škodu nespôsobil vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že takéto nezákonné rozhodnutie nezrušil a na jeho podklade podal obžalobu, čím sa v podstate stotožnil s nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa. Ministerstvo vnútra SR by bolo zodpovedné konať v mene štátu len v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ a súčasne prokurátor nezamietol sťažnosť obvineného a nepodal proti nemu obžalobu. Rozhodujúcim kritériom je neskorší výsledok trestného konania. Vznik zodpovednosti štátu predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo. Rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia má aj oslobodenie spod obžaloby. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia aj podanie obžaloby za nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ v trestnom konaní v postavení obvineného a obžalovaného protiprávne konanie popieral. K mechanizmu vzniku zranení poškodeného bol v trestnom konaní vypracovaný znalecký posudok a znalec bol vypočutý. Navrhovateľ má právo na náhradu škody, ktorú uplatnil ako skutočnú škodu, ktorá mu vznikla zaplatením trov obhajoby. Trovy obhajoby spolu v sume 1.001,21 EUR boli vyčíslené za jednotlivé úkony právneho zastúpenia v trestnom konaní v sume 580,53 EUR, 19 % DPH v sume 110,30 EUR, paušálna suma náhrad 66,59 EUR, ďalej ako náhrada cestovného v sume 74,89 EUR, náhrada za stratu času 168,90 EUR. Okresný súd priznal navrhovateľovi ako náhradu škody, aj zaplatené znalečné, cestovné a náhradu za stratu času v sume 187,41 EUR (5.646,-Sk) dňa 25. 07. 2008, ktoré bolo priznané v trestnom konaní znalcovi L.. J. B. opatrením vojenského obvodového súdu zo 07. 07. 2008. Navrhovateľ ako náhradu škody ďalej uplatnil cestovné výdavky vlastným motorovým vozidlom Ford Fiesta ev. č. BR XXXAT z U. do Q. Q., resp. do A. a späť na úkony súvisiace s jeho trestným stíhaním. Okresný súd pri priznaní tejto náhrady spolu v sume 436,30 EUR prihliadol na čas vykonávaných úkonov a na nedostatočné spojenie zabezpečované verejnou hromadnou dopravou.

Okresný súd navrhovateľovi priznal 9 % úrok z omeškania z priznanej sumy 1.624,92 EUR od 05. 10. 2011, t. j. od uplynutia šesťmesačnej lehoty od podania žiadosti, ktorú navrhovateľ podal dňa 04. 04. 2011 na Ministerstve spravodlivosti a vychádzal z toho, že aj v prípade postúpenia žiadosti príslušnému orgánu zostávajú účinky uplatnenia nároku zachované.

Okresný súd návrh zamietol iba v časti škody uplatnenej titulom cestovného za deň 21. 10. 2008 U. - Q. Q. a z dôvodu vyčíslenia cestovného podľa opatrenia MPSVaR SR č. 181/2008 Z. z.. V návrhu bolo nesprávne vyčíslené cestovné v sume 486,32 EUR a náhradu škody okresný súd priznal v sume 436,30 EUR, Ďalej návrh zamietol v časti úroku z omeškania, ktorý navrhovateľ uplatnil zo sumy 187,41 EUR od 26. 07. 2008, zo sumy 486,32 EUR od 22. 10. 2008 a zo sumy 1.001,21 EUR od 01. 04. 2011, t. j. v lehote nesprávne počítanej do 05. 10. 2011.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 4 ods. 1, písm. b), písm. f), ods. 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, ods. 3 a § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Odporca vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku nadriadeným súdom okresný súd predčasne zamietol návrh voči Ministerstvu spravodlivosti a Ministerstvu vnútra, lebo mal najskôr vyzvať navrhovateľa, ktorý disponuje žalobným návrhom, aby riadne označil subjekt, ktorý žaluje. Pasívne vecne legitimovaným subjektom je len Slovenská republika, diferenciáciu orgánu, ktorý v mene štátu koná, zákon č. 514/2003 Z. z. nerieši. Príslušnosť orgánov štátu sa odvíja od ich pôsobnosti. Podľa právnej úpravy účinnej do 01. 01. 2013 konal v zásade vždy ten orgán, do pôsobnosti ktorého spadal titul nároku na náhradu škody, t. j. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Táto právna úprava však jednoznačne a bez pochybností nestanovovala, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu. Novšou právnou úpravou zostalo nedotknuté ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákon č. 514/2003 Z. z. Poškodenému vznikla škoda vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydal vyšetrovateľ, prípadne poverený príslušník Policajného zboru, a nie prokurátor. Prokurátor škodu nespôsobil, lebo sa na jeho vydaní nepodieľal a jeho účinkom nemohol zabrániť bez ohľadu na následné konanie prokurátora v rozsahu rozhodnutia o sťažnosti. Odporca namietal záver okresného súdu, že prokurátor sa stotožnil s nezákonným rozhodnutím príslušného policajného orgánu prirovnaním možnej zodpovednosti súdu vo všetkých prípadoch, kedy pri predbežnom prejednaní obžaloby nariadi hlavné pojednávanie, a teda potvrdí zákonnosť prípravného konania vrátane podania obžaloby. Ďalej odporca uviedol, že podľa názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. z 10. 06. 2004 vyšetrovateľ je povinný podať návrh na podanie obžaloby a prokurátor musí podať obžalobu, pretože výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd... k odstráneniu rozporu medzi navzájom si odporujúcimi dôkazmi môže spravidla dôjsť až po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní na základe zásad ústnosti a bezprostrednosti a zhodnotení dôkazov súdom. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR uvedený pod sp. zn. -50 z 13. 11. 2013, v ktorom uviedol, že vzhľadom na uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. V trestnom konaní proti navrhovateľovi ani po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní k zásadnej zmene v dôkaznej situácii nedošlo, rozpory pretrvávali, nebolo ich možné odstrániť žiadnymi ďalšími dôkazmi a súd navrhovateľa spod obžaloby oslobodil podľa zásady „in dubio pro reo“. Ministerstvo vnútra na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nereagovalo, poškodenému preto uplynutím šiestich mesiacov od prijatia žiadosti týmto orgánom vzniklo právo domáhať sa uspokojenia na súde.

Právna úprava zák. č. 514/2003 Z. z. po 01. 01. 2013 ponechala v účinnosti možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať za štát na základe toho, že sa na tento orgán obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, resp. z dôvodu postúpenia tejto žiadosti. Neexistencia prechodných ustanovení v zák. č. 412/2012 Z. z. nebránila súdu pokračovať v konaní s Ministerstvom vnútra SR, ktorého príslušnosť bola založená tým, že na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nereagovalo. Je procesnou podmienkou konania o náhrade škody orgánom verejnej moci, aby pred začatím súdneho konania poškodený uplatnil nárok u príslušného orgánu podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Rozsahom uplatneného nároku sa riadi aj prípustnosť uplatneného nároku pred súdom. Generálna prokuratúra nebola o predbežné prerokovanie nároku požiadaná a nemala žiadnu možnosť zaujať akýkoľvek postoj k uspokojeniu nároku navrhovateľa. Odporca ďalej namietal v súvislosti s uplatnenými úrokmi z omeškania, že splatnosť pohľadávky nastane až rozhodnutím vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP, keď otázkou zásadného významu je, ktorý štátny orgán je po 01. 01. 2013 oprávnený konať za štát v súdnom konaní začatom do 31. 12. 2012 v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané povereným príslušníkom Policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený pred podaním návrhu na začatie konania na súd podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. 12. 2012.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporca len zopakoval obranu, ktorú použil v predchádzajúcich štádiách konania, že nie je pasívne legitimovaným orgánom a nie sú splnené dôvody na plnenie. Obdobné argumenty použili aj Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR. Výsledok trestného konania proti navrhovateľovi zodpovedal tomu, že ani pri vznesení obvinenia neexistovali dôvody na také rozhodnutie štátu. Išlo o šikanózne a represívne rozhodnutie, nemajúce oporu v zákone. Nesprávne je tvrdenie odporcu, že rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo legálnym rozhodnutím, pretože s týmto odôvodnením by bola spochybnená právna istota občanov a možnosť viesť trestné stíhanie z akéhokoľvek dôvodu. Navrhovateľ splnil procesné a hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie nároku. Od podania žiadosti o náhradu škody sa nevie domôcť práva, ktoré mu prináleží. Odporca podporil a aktívne pristupoval ku konaniu, z ktorého navrhovateľovi vznikla škoda vlastnými rozhodnutiami a stanoviskami pred súdmi. Prokuratúra postupovala v rozpore s jej úlohou - strážením zákonnosti. Navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, ako vecne správne.

Podľa § 2, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Okresný súd správne vychádzal z toho, že v trestnom konaní, ktoré skončilo oslobodením navrhovateľa spod obžaloby až do podania obžaloby vykonávajú pôsobnosť orgánu štátu vyšetrovateľ Policajného zboru aj prokurátor a že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Ministerstvo spravodlivosti postupovalo správne, keď žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku postúpilo Ministerstvu vnútra SR podľa právnej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012. Okresný súd správne určil orgán oprávnený konať za štát podľa právnej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, podľa ktorej ak je nezákonným rozhodnutím uznesenie o vznesení obvinenia, je príslušným orgánom štátu Generálna prokuratúra SR. Správne sa vysporiadal s obranou odporcu keď uviedol, že Ministerstvo vnútra SR by bolo zodpovedné konať v mene štátu len v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ a súčasne prokurátor nezamietol sťažnosť obvineného a nepodal proti nemu obžalobu.

Odporca v priebehu konania nespochybňoval záver okresného súdu, že navrhovateľ v trestnom konaní svoju vinu a protiprávne konanie popieral. Nespochybnil ani trovy znaleckého dokazovanie, ktoré boli súčasťou trov trestného konania a ktoré navrhovateľ uplatnil ako náhradu škody. Z odvolania odporcu vyplýva, že nespochybňoval výšku a dôvod uplatnenej škody, ale iba svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Odporca tvrdil, že prokurátor v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľovi škodu nespôsobil, lebo sa na vydaní uznesenia o vznesení obvinenia nepodieľal a jeho účinkom nemohol zabrániť, a to bez ohľadu na následné konanie prokurátora v rozsahu rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, a že podal na navrhovateľa obžalobu. Uvedené tvrdenie odporcu je v rozpore so zmyslom právnej úpravy uvedenej v § 4 ods. 1, písm. b) a písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. Keďže neboli spochybnené skutkové okolnosti existencie škody, zodpovednosť odporcu ako príslušného orgánu štátu je daná tým, že zamietol sťažnosť navrhovateľa proti vzneseniu obvinenia a podal na navrhovateľa obžalobu. Okresný súd správne uviedol, že prokurátor zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podaním obžaloby zachoval nezákonnosť, lebo škodu nespôsobil vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že takéto nezákonné rozhodnutie nezrušil a na jeho podklade podal obžalobu. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia aj podanie obžaloby za nezákonné rozhodnutie.

Rozhodnutím o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a podaním obžaloby sa odporca podieľal na spôsobenej škode spôsobom, ktorý od 01. 01. 2013 predpokladá určenie jeho zodpovednosť za škodu. Z hľadiska účelu právnej úpravy a podmienok určenia odporcu ako orgánu štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. okresný súd správne neprihliadol na obranu odporcu, že v čase, keď rozhodol prokurátor, existovala pravdepodobnosť o spáchaní skutku kladeného za vinu navrhovateľovi, lebo prokurátorovi nič nebránilo dať v prípravnom konaní príkaz na vykonanie dôkazov na odstránenie pochybností tak, ako to urobil na hlavnom pojednávaní súd. Už v prípravnom konaní bola možnosť odstrániť pochybnosti vyplývajúce zo znaleckého dokazovania.

Okresný súd nemohol prihliadnuť ani na obranu odporcu, ktorý poukazoval na to, že navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody svoje nároky u odporcu neuplatnil a že ani iný nepríslušný orgán štátu odporcovi vec nepostúpil na predbežné prerokovanie nároku. Okresný súd správne uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti SR odstúpilo žiadosť navrhovateľa na Ministerstvo vnútra SR v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Aj z tvrdení odporcu vyplýva, že právna úprava postavenia odporcu ako zodpovedného orgánu štátu určeného podľa § 4 ods. 1, písm. f), ani podmienky ustanovené zákonom podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. neboli od 01. 01. 2013 zmenené. Teda aj z doterajšej právnej úpravy vyplýva, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci za podmienok ustanovených zákonom podľa § 3 ods. 1, by konala v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a to aj v prípade, že nemala možnosť konať o predbežnom prerokovaní nároku, lebo jej nebol z nepríslušného orgánu postúpený.

Na preukázanie pasívnej legitimácie odporcu postačuje, že právna úprava, podľa ktorej Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konala za štát, existovala už pred podaním žaloby, v čase uplatnenia nároku na nepríslušnom orgáne štátu, ktorý vec nepostúpil odporcovi. Navrhovateľovi nič nebráni, aby žalobu na súde podal aj predtým, ako sa odporca k jeho nároku vyjadrí, napr. ak hrozí premlčanie práva. Právna úprava podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. stanovuje podmienku uplatnenia nároku na príslušnom orgáne, nie vydanie stanoviska tohto orgánu, resp. stanoviska odporcu. Ak by nárok nebol prejednaný predpísaným postupom na príslušnom orgáne, ide o odstrániteľný nedostatok podmienok konania a súd by si aj v takom prípade vyžiadal vyjadrenie príslušného orgánu (odporcu) a potom pokračoval v konaní. Odporca bol od začiatku účastníkom konania a vyjadrenie k uplatnenému nároku súdu predložil. Z toho dôvodu boli zachované podmienky konania a odporcovi neboli upreté ani jeho procesné práva. Neobstojí tvrdenie odporcu, že právna úprava zák. č. 514/2003 Z. z. aj po 01. 01. 2013 ponechala v účinnosti možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať za štát na základe toho, že sa na tento orgán obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, resp. z dôvodu postúpenia tejto žiadosti. Tvrdenie odporcu je v rozpore s účelom právnej úpravy, ktorá vyžaduje, aby súd určil príslušný orgán štátu z úradnej moci.

Tomu, že otázka podmienok určenia zodpovedného orgánu štátu podľa § 3 a § 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ani dôsledky uplatnenia nároku na nepríslušnom orgáne podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. nevyvolávali pochybnosti zákonodarcu o určení zodpovedného orgánu štátu, nasvedčuje, že k právnej úprave od 01. 01. 2013 neboli prijaté prechodné ustanovenia, ktoré by prípadne riešili negatívny alebo pozitívny kompetenčný konflikt orgánov štátu, ktoré mali ďalej konať o uplatnenom nároku za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ postupoval pri uplatnení nároku podľa platnej úpravy. Podmienka konania o náhrade škody orgánom verejnej moci, aby pred začatím súdneho konania poškodený uplatnil nárok u príslušného orgánu bola splnená. Odporca koná za štát, preto sa nemôže zodpovednosti zbaviť tým, že iný orgán štátu - Ministerstvo vnútra SR - nárok navrhovateľa pred podaním žaloby na súde neposudzovalo a neuspokojilo. Právna úprava nerieši kompetenčné vzťahy orgánov štátu. Postupom okresného súdu, ktorý konal s odporcom, nedošlo k neprípustnému zásahu do dispozičného práva navrhovateľa, lebo skutkové okolnosti a predmet konania vymedzený žalobným návrhom boli zachované.

Odporca ďalej v odvolaní namietal počítanie úroku z omeškania s tým, že splatnosť pohľadávky nastane až rozhodnutím vo veci samej. Jeho argumentáciu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, lebo okresný súd správne počítal lehotu omeškania od uplynutia šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku podľa výslovnej právnej úpravy uvedenej v § 16 ods. 4, veta tretia, zák. č. 514/2003 Z. z.

Odvolací súd nepovažoval za otázku zásadného významu to, ktorý štátny orgán je po 01. 01. 2013 oprávnený konať za štát v súdnom konaní začatom do 31. 12. 2012 v prípade uplatnenia nároku

na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané povereným príslušníkom Policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený pred podaním návrhu na začatie konania na súd podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. 12. 2012. Ako odvolací súd uviedol vyššie, otázka určenia štátneho orgánu, ktorý je po 01. 01. 2013 oprávnený konať za štát v súdnom konaní začatom do 31. 12. 2012, je zodpovedaná tým, že k zmene právnej úpravy týkajúcej sa rozsahu zodpovednosti a určenia odporcu ako zodpovedného orgánu štátu podľa § 4 ods. 1, písm. f), ani podmienky ustanovené zákonom podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. neboli od 01. 01. 2013 zmenené, čomu nasvedčuje aj to, že právna úprava platná od 01. 01. 2013 nemá prechodné ustanovenia na určenie príslušnosti zodpovedného orgánu štátu. Otázku pasívnej legitimácie odporcu, ktorá bola v konaní preukázaná, nespochybňuje iba to, že nárok nebol predbežne prerokovaný u odporcu.

Vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože nebol v zamietajúcej časti napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodol, pretože rozhodnutie o trovách si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kedy bude rozhodnuté o všetkých trovách konania.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.