Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Er-1273-2015.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Subarea
63Er/1273/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v exekučnej veci oprávnenej: V.. V. E., B. XX, XXX XX Bratislava proti povinnému: SR - Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, zast. V.. B. Ď., štátny zamestnanec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o námietkach proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.
Súd nepovoľuje povinnému odklad exekúcie vedenej pred Okresným súdom Bratislava I, pod sp. zn. 63Er/1273/2015 a u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej pod sp. zn. EX 410/2015, na čas do rozhodnutia súdu o návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava I dňa 02.11.2015 pod č. 5101 097034 poveril súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice /Ex 410/2015/ podľa § 45 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25C/1/2010-148 zo dňa 29.11.2010, na vymoženie istiny 100.000,-EUR a trov exekúcie
Dňa 23.12.2015 boli námietky povinného doručené súdu a následne dňa 08.01.2016 súdny exekútor doručil námietky povinného proti exekúcii, návrh povinného na odklad exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku tunajšiemu súdu na rozhodnutie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 17.02.2015 a námietky proti exekúcii povinný podal dňa 23.12.2015, teda povinný podal námietky proti exekúcii v zákonom stanovenej lehote.
K námietkam proti exekúcii povinný uviedol, že existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
V návrhu na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povinný pokázal na to, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Zároveň podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku. Povinný uviedol, že v upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.12.2015, ktoré bolo povinnému doručené 16.12.2015 označil hnuteľný majetek - osobné motorové vozidlá evidované v majetku povinného, ktoré sú nevyhnutne potřebné na plnenie úloh štátu. Prostredníctvom uvedených motorových vozidiel povinný zabezpečuje plnenie úloh súdu, a to najmä rozvážanie pošty medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a súdmi v rámci mesta Bratislavy. Taktiež nimi zabezpečuje rozvoz sudcov, asistentov sudcov, vyšších súdnych úradníkov a zamestnancov súdu na školenia, stretnutia, rokovania a transport predstaviteľov súdu na rôzne podujatia vnútroštátneho a medzinárodného charakteru. Povinný ďalej uviedol, že uvedenou exekúciou okrem iného hrozí aj neodvratný zásah do práv tisícov účastníkov súdnych konaní, ktoré prebiehajú na súdoch Slovenskej republike a jej vykonaním by došlo k mareniu základnej úlohy orgánu súdnej moci, nakoľko tento majetok je nevyhnutne potrebný na riadne vykonávanie činnosti povinného.
Povinný tiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 61c ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonávať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu, z ktorého činnosti pohľadávka oprávneného vznikla. Uviedol, že pohľadávka oprávneného vznikla na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.05.2009 PL.ÚS 17/2008. Zo samotného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že povinný svojou činnosťou nespôsobil existenciu uvedenej pohľadávky, preto nie je splnená podmienka vykonania exekúcie na majetok štátu v správe povinného podľa ust. § 61c ods. 3 Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 111/2011 z 04.07.2012, na čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 8 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a sudcoch. Exekučný titul tak smeruje proti správcovi majetku štátu, z ktorého činnosti pohľadávka nevznikla, preto je exekučný titul formálne nevykonateľný.
Súd dňa 29.01.2016 vyzval oprávnenú, aby sa k predmetným námietkam povinného vyjadrila.
Oprávnená dňa 18.02.2016 doručila súdu vyjadrenie k predmetným námietkam povinného, v ktorom navrhla, aby súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol a návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.
Oprávnená poukázala na skutočnosť, že ako oprávnená osoba nedisponuje žiadnou zákonnou možnosťou, aby zisťovala rozsah majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii, je však názoru, že súdna exekútorka postupuje vo veci v súlade so zákonom. Oprávnená k skutkovým tvrdeniam povinného, že majetok označený súdnou exekútorkou, je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh súdu uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením povinného. Poukázala na to, že je všeobecne známou skutočnosťou, že predmetné osobné motorové vozidlá nerozvážajú poštu medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a súdmi v rámci mesta Bratislavy, ale túto službu zabezpečujú osobné motorové vozidlá Krajského súdu v Bratislave, či ďalších okresných súdov, ako aj vozidlo Špecializovaného trestného súdu. Oprávnená tiež poukázala na skutočnosť, že v zmysle ust. § 50 ods. 1 veta tretia Exekučného poriadku, povinný neuniesol dôkazné bremeno, keďže žiadnymi relevantnými dôkazmi ako napr. kniha jázd, cestovné príkazy, atď., svoje tvrdenia nepreukázal.
Oprávnená ďalej poukázala na skutočnosť, že v priebehu roku 2015, povinný ponúkal na predaj minimálne dve osobné motorové vozidlá o čom prikladá aj dôkazy - inzeráty Najvyššieho súdu SR uverejnené v denníku M. a v denníku B. - predaj vozidiel, čo potvrdzuje skutočnosť, že osobné vozidlá nie sú nevyhnutne potrebné pre činnosť najvyššieho súdu. Rovnako považuje za dôležité doplniť, že na záver roku 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky zakúpil minimálne jedno nové osobné vozidlo v hodnote XX.XXX€, ktoré sa podľa všeobecne dostupných informácii bude používať skôr na reprezentačné účely ako na reálne činnosti súdu, ako je prevážanie pošty medzi súdmi a doprava radových sudcov. Zároveň poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 111/2011 z 04.07.2012, že Ústavný súd Slovenskej repuliky rešpektuje sice právo štátu, ale len na primeranú ochranu jeho majetku a to v rozsahu pravidel stanovených v právním poriadku SR. Z čoho vyplýva, že v žiadnom prípade nejde o absolútnu imunitu štátu, teda ani najvyššieho súdu voči exekúciám. Ďalej uvádza, že otázka pasívnej legitimácia bola vyriešená už v civilnom konaní vo veci sp. zn. 25C1/2010 a jej spochybňovanie v ráci exekučního konania teda nemôže obstáť, keďže nejde o novú skutočnosť. Oprávnená konštatuje, že exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti a je vykonateľný, o čom svedčí aj doložka vykonateľnosti, z ktorej vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonatelným dňa 08.02.2011, preto neobstojí tvrdenie povinného, že je formálne nevykonateľný.
Oprávnená dňa 19.02.2016 doručila súdu doplnenie vyjadrenia k predmetným námietkam povinného, v ktorom súdu dáva do pozornosti aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Er/114/2013 zo dňa 05.04.2013, keďže v uvedenej veci exekučný súd rozhodoval o námietkach povinného, predmetom ktorých boli otázky súvisiace s možnosťou exekúcie majetku štátu, kde súd námietky povinného zamietol a konštatoval, že exekučno-právna imunita upravená v zákone č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, sa nevzťahuje na subjekt povinného ako taký, ale vzťahuje sa len na zákonom stanovený rozsah majetku povinného. Zákon teda v tomto prípade nestanovuje okruh subjektov, ktorý by boli zo zákona vyňaté spod exekúcie, a teda ani nestanovuje, že exekúcia vedená proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, by mala byť neprípustná Keďže z exekúcie sú vyňaté len niektoré druhy majetku, čo zároveň nevylučuje existenciu takého majetku povinného, ktorý exekúcii podlieha a teda z exekúcie vylúčený nie je. Uviedla,
že s poukazom na uvedené, pokiaľ by bolo námietkam povinného vyhovené, svojím rozhodnutím, by úplne a v celom rozsahu vylúčil možnosť súdnej exekúcie bez toho, aby bolo preukázané, že povinný nemá majetok, ktorý exekúcii podlieha a ktorý nie je z exekúcie vylúčený.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu, doručí exekútor povinnému spolu s upovedomením o začatí exekúcie aj oznámenie, v ktorom označí majetok podľa § 61c ods. 2.
Podľa § 47 ods. 4 Exekučného poriadku, účinky upovedomenia o začatí exekúcie podľa odseku 1 nastávajú márnym uplynutím lehoty podľa § 61c ods. 2, uzavretím dohody podľa § 56 ods. 10 v rozsahu uzavretej dohody alebo právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. k).
Podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
Podľa § 61c ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcii nepodlieha a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu, b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy, c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách, d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.
Podľa § 61c ods.2 Exekučného poriadku, majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1, je vylúčený z exekúcie, ak súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k). Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) môže povinný podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie / § 46 /, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd nahliadnutím do spisu zistil, že exekučné konanie prebieha na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.11.2010, č. k. 25C 1/2010-148, na základe ktorého je povinný povinný uhradiť oprávnenému sumu vo výške 100.000,-EUR spolu s príslušenstvom.
Z predloženého exekučného spisu Ex 410/2015 súd zistil, že súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku spolu s oznámením, v ktorom označil majetok podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku.
Námietky povinného proti exekúcii musia byť odôvodnené v súlade s ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku. Povinný, ako účastník konania nesie dôkazné bremeno, tzn. je povinný preukázať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo je povinný preukázať, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Námietky povinného, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko z jeho činnosti pohľadávka oprávneného nevznikla ( § 61c ods. 3 Exekučného poriadku), súd posúdil ako nedôvodnú. Otázkou pasívnej legitimácie odporcu ( v tomto konaní povinného) t.z. označením orgánu, ktorý koná v mene štátu s ohľadom na uplatňovaný nárok navrhovateľa (v tomto konaní oprávnený) titulom diskriminácie pri plnení povinností súvisiacich s jeho odmeňovaním pri výkone jeho funkcie na Najvyššom súde SR, sa
vysporiadal súd v základnom konania s poukazom na ust. § 9 zákona č. 523/2004 Z.z. a námietky posúdil ako nedôvodné.
V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu, pričom v čase podania návrhu, na základe ktorého bol exekučný titul následne vydaný, ich povinný neuvádzal. Okolnosti, ku ktorým dôjde ešte pred vydaním exekučného titulu, zásadne nemožno uplatniť, pretože povinný ich mal namietať v pôvodnom konaní. Inštitút námietok proti exekúcii nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, resp. konaniu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Nie je v kompetencii súdu v exekučnom konaní posudzovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, k tomuto rozhodnutiu mal možnosť povinný podať riadny, resp. mimoriadny opravný prostriedok a týmto rozhodnutím je exekučný súd viazaný.
Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.
Povinný neuniesol v konaní ani dôkazné bremeno preukazujúce splnenie iných dôvodov, pre ktoré by nebolo možné exekúciu vykonať. Exekučný poriadok umožňuje exekúciou postihnúť aj majetok alebo práva štátu, pričom z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, na základe čoho nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. Je na súdnom exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť, či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok), ktoré sú podľa príslušných právnych predpisov vylúčené z exekúcie, a preto vo vzťahu k nim možno exekúciu zastaviť. Exekúcia voči štátu je preto prípustná a možná, avšak pre jej výkon platia obmedzenia týkajúce sa majetku štátu, ktorý podlieha exekúcii.
Je potrebné uviesť, že právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútené vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie. Z exekúcie v danom prípade nie je vylúčený konkrétny subjekt, dokonca ani celý jeho majetok, ale len jeho jednotlivé časti (veci, práva a pohľadávky). Potvrdzuje to aj znenie § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách a § 18a zákona o správe majetku štátu.
V prípade, ak by súd svojim rozhodnutím úplne a v celom rozsahu vylúčili možnosť súdnej exekúcie bez toho, aby bolo spoľahlivo preukázané, že povinný nemá iný majetok, ktorý z exekúcie nie je vylúčený, zasiahol by do základného práva oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, na základe čoho, by mu neposkytol možnosť byť v konkrétnom prípade účastníkom konania.
Na základe zisteného skutkového stavu, preto súd námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko súdu nebolo preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a nie sú tu ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Povinný návrh na odklad exekúcie zdôvodnil očakávaním, že exekúcia bude zastavená v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku a podal súčasne návrh na zastavenie exekúcie podľa cit. Ustanovenia Exekučného poriadku.
V danom prípade, keďže exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu, bol súdny exekútor pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie povinný postupoval podľa ust.§ 47 ods. 4 Exekučného poriadku. Povinný v súlade s ust. § 61c ods.2 druhá veta Exekučného poriadku, podal v stanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku, preto účinky upovedomenia o začatí exekúcie podľa odseku 1 nastanú až právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku.
Nakoľko súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku, rozhodne podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku, tak nenastanú účinky upovedomenia o začatí exekúcie, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a nepovolil povinnému odklad exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Bratislava I, v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.