Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-289-2014.pdf
PDF · 108.56 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/289/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Prešov, t.č. XX. C. XX, M., pr. zast. JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, Prešov, a z otca Ing. T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, M., t.č. bytom A. X, M., pr. zast. JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., MBA, MHA, advokátom so sídlom Masarykova 2, Košice, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e mal. O. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. O. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.03.2016, opakovane do budúcna.
Upravuje stretávanie otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý týždeň vždy v utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod.; každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod.
Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec povinný dieťa po uplynutí doby vrátiť matke.
Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. O. K., C.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia. Rodičia s dieťaťom žijú v prenajatom byte, pričom nájomcom je otec maloletého. Matka s dieťaťom sa nasťahovali k otcovi dieťaťa začiatkom roku 2014 aj s dvoma deťmi z predchádzajúceho manželstva. Otec maloletého neposkytuje na nákup potravín a oblečenia pre dieťa žiadne finančné prostriedky, podľa svojej úvahy kupuje plienky, mlieko v hodnote okolo 70 Eur, čo nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletého, ktorý rýchlo rastie. V septembri 2014 prenajímateľ bytu kontaktoval matku maloletého s tým, že byt prenajal na užívanie iba otcovi maloletého a nesúhlasí s tým, aby byt užívali aj iné osoby, a teda
požaduje, aby sa matka s deťmi z bytu čo najskôr odsťahovali. Matka je na rodičovskej dovolenke s príjmom, ktorý tvorí prídavok na dieťa vo výške 70,56 Eur a rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému má matka vyživovaciu povinnosť k M. D., C.. XX.XX.XXXX, študentovi 2. ročníka strednej školy a O. D., C.. XX.XX.XXXX, žiačke 9. ročníka základnej školy, ktoré deti sú v jej výchove. Ich otec M. D. na ne platí výživné 100 Eur mesačne na každé dieťa. Otec maloletého Simona je podnikateľ, jeho príjmy by mali byť podľa vedomosti matky okolo 2.000 Eur mesačne. Matka navrhla zveriť mal. Simona do jej osobnej starostlivosti, so strany otca určiť výživné vo výške 250 Eur mesačne a zároveň navrhla, aby bol otec oprávnený sa s maloletým stretávať každú párnu stredu od 8.00 hod. do 18.00 hod..
Otec maloletého vo svojom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu doručené 16.01.2015 v znení č. l. 18 uviedol, že sa nestotožňuje s výškou výživného požadovaného matkou, ktorá nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, je ochotný uhrádzať pravidelne mesačne platené výživné vo výške 50 Eur. Zároveň navrhol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti, aj keď aktuálne toleruje zverenie dieťaťa do výchovy a opatery matke do právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Kolízny opatrovník vo svojej správe o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch v znení č. l. 16 doručenej súdu 09.12.2014 navrhol zveriť mal. Simona do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu podľa jeho zárobkových možností a schopností.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, nariadením znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru psychológia, pričom zistil nasledujúci skutkový stav na základe, ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Maloletý Simon pochádza z nemanželského vzťahu rodičov Ľ. D., U.. I., C.. XX.XX.XXXX X. Y.. T. K., C.. XX.XX.XXXX, pričom rodičia žili v spoločnej domácnosti do 06.12.2014. Po zrušení spoločnej domácnosti rodičov zabezpečuje starostlivosť o mal. Simona matka. Matka zároveň zabezpečuje starostlivosť o deti z predchádzajúceho manželstva o M. D., C.. XX.XX.XXXX, študenta 2 ročníka strednej školy a mal. O. D., C.. XX.XX.XXXX, žiačku 9. ročníka základnej školy. Deti sú zverené do jej starostlivosti, pričom ich otec M. D. je zaviazaný platiť výživné na každé dieťa vo výške 100 Eur mesačne.
Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou B.. T. T. z odvetvia psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Znalkyňa vyhodnotila citový vzťah otca k mal. Simonovi ako pozitívny, otec má syna rád, má úprimný záujem na udržaní ich citového vzťahu. V súčasnosti je však menej orientovaný v synových potrebách a osobitostiach, dokáže kvalitne dopĺňať poskytovanú primárnu materskú starostlivosť. Na možné ťažkosti, ktoré realita s maloletým dieťaťom prináša, je pripravený menej kompetentne a flexibilne. Je spôsobilý synovi vytvárať primerane podnetný program, dbať na jeho bezpečnosť, samostatnosť realizácie svojej role v súčasnosti je však znížená. Potrebuje skôr oporu a pomoc zo strany opačného rodiča. V prípade vyššieho veku maloletého môže byť vyslovene kvalitným rodičom. Citový vzťah matky k dieťaťu vyhodnotila znalkyňa ako pozitívny, syna má rada, je na neho citovo naviazaná. Je primeraným spôsobom schopná zvládať rutinnú starostlivosť o maloletého. U oboch rodičov znalkyňa nenašla také osobné vlastnosti, ktoré by sa negatívnym spôsobom mali dávať do súvisu s primeranou realizáciou rodičovskej role. U mal. Simona znalkyňa konštatovala vytvorenie citových väzieb na oboch rodičov, citovo však preferuje jednoznačne matku. Väzba k otcovi je primeraná, rozvíja sa, neodmieta ho. Ak je v emočnej pohode, vyhľadáva otca a prijíma od neho všetko, čo mu otec ponúka, navrhuje. Ak je v drobnej frustrácii, vyhľadáva prioritne matku, čo je normálne vývinové správanie dvojročných detí. Vzťah mal. Simona so súrodencami vyhodnotila znalkyňa ako silnú súčasť prežívania svojho domova a bezpečia. Mal. Simon má súrodencov rád. V súčasnosti striedavú starostlivosť znalkyňa nedoporučuje. Hlavným kritériom, dôvodom je citová preferencia matky zo strany maloletého, vnímanie domova a stabilného prostredia práve u matky. Otca má maloletý rád, prijíma od neho podnety, starostlivosť, teší sa z nich, ale pri zásadnom zásahu do jeho životného štýlu, aký pozná od narodenia, predpokladá aj vzhľadom k veku a celkovej emočne nezrelosti skôr negatívny efekt. Do budúcnosti znalkyňa striedavú formu starostlivosti nevylučuje. Okolo piatich rokov dieťaťa je možné túto otázku opätovne prehodnotiť. Znalkyňa doporučila zveriť mal. Simona do starostlivosti matky, na ktorú je emočne viac naviazaný. Matka nebráni maloletému v časovom kontakte s otcom, nezisťuje známky ovplyvňovania alebo snahy o elimináciu otca v živote maloletého. Prežíva však ako zásah do svojho súkromia, ak sa styk realizuje denne v jej domácnosti. Doporučuje preto stretávanie realizovať v inom prostredí. Prítomnosť matky nie je nevyhnutná. Podľa znalkyne je vhodné upraviť stretávanie maloletého
s otcom 2x týždenne na 2 hodiny popoludní a každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a nepárnu sobotu o 14.00 hod. do 17.00 hod.. Takto sa môže stretávanie realizovať najbližšie 2 roky, okolo štyroch rokov života je možné spojiť víkend do celku tak, aby maloletý strávil s otcom každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. aj s nočným pobytom u otca.
Matka prostredníctvom právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku v znení č. l. 120 doručenému súdu 24.11.2015 uviedla, že so záverom znaleckého posudku v celom rozsahu súhlasí.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku v znení č. l. 126 doručenom súdu 30.11.2015 navrhol rozhodnúť v súlade so závermi znaleckého dokazovania.
Právny zástupca otca maloletého na pojednávaní dňa 26.01.2016 č. l. 138 uviedol, že otec so zverením maloletého do výchovy a opatery matky súhlasí. Pokiaľ ide o úpravu styku a stretávania sa s maloletým synom navrhuje prispôsobiť hodinu každý utorok a štvrtok popoludní od 15.00 hod. do 18.00 hod. z dôvodu navštevovania predškolského zariadenia. Počas víkendov navrhuje upraviť stretávanie od 9.00 hod. do 18.00 hod.
Právny zástupca otca maloletého na pojednávaní dňa 26.01.2016 k príjmovým a zárobkovým pomerom otca maloletého uviedol, že otec dieťaťa je v pracovnom pomere so spoločnosťou M. D. s.r.o., daňové priznania preto nepodáva, a teda môže zdokladovať jeho príjmy iba zamestnávateľ, ktorý zaňho podáva daňové priznania. Uviedol, že otec maloletého je bezmajetný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci, cenné papiere, motorové vozidla, žiadne pohľadávky ani majetkové zložky. V súčasnosti nie je podnikateľom, konateľom ani spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti.
Matka dieťaťa poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavky na 3 deti vo výške 70,56 Eur.
Na pojednávaní dňa 10.03.2016 rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli, že mal. O. K., C.. XX.XX.XXXX bude zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave stretávania otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý týždeň vždy v utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod.; každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod..
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že otec maloletého je spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti M. D. s.r.o.. Zároveň bol do 18.12.2015 konateľom spoločnosti K., spol. s r.o..
Zo správy Okresného riaditeľstva PZ ODI v Prešove v znení č. l. 156-158 doručenej súdu 09.02.2016 vyplýva, že otec dieťaťa nemá na ODI Prešov evidované žiadne motorové vozidlá. Spoločnosť M. D. s.r.o. má za evidované 4 motorové vozidlá vo svojom vlastníctve a 6 vozidiel s uvedením iného vlastníka. Spoločnosť K. s.r.o. má evidované jedno vozidlo vo svojom vlastníctve.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca maloletého za rok 2015 vyplýva úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľom vo výške 4.655,17 Eur a základ dane vo výške 4.031,44 Eur.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi rodičmi mal. Simona došlo k vážnym nedorozumeniam, pričom bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2014. V súčasnosti žije matka s mal. Simonom a s deťmi z predchádzajúceho manželstva v prenajatom byte. Po zrušení spoločnej domácnosti ostal mal. Simon v starostlivosti matky, ktorá jeho výchovu po všetkých stránkach riadne zabezpečuje. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada na záujem dieťaťa ako aj na citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu, ktorému rodičovi. V prípade rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati, ktoré mu má poskytnúť rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých, v ktorom sa znalkyňa zamerala na zistenie osobnostných a povahových vlastností účastníkov, existenciu citových väzieb účastníkov k mal. dieťaťu, pričom znalkyňa prezentovala svoj návrh, do starostlivosti ktorého z rodičov
sa javí byť vhodnejšie zverenie mal. dieťaťa s prihliadnutím na osobnostné predpoklady, vzťah rodiča k dieťaťu, stabilitu prostredia a plnohodnotný všestranný vývoj mal. dieťaťa. Znalkyňa nezistila u oboch rodičov také osobnostné či povahové vlastnosti, ktoré by ich ako rodičov z ďalšej výchovy mal. dieťaťa diskvalifikovali. Znalkyňa vyjadrila, že citový vzťah mal. dieťaťa je k otcovi aj k matke pozitívny, avšak striedavá osobná starostlivosť sa nejaví ako najvhodnejšia a v záujme mal. dieťaťa. Vhodnejšie je zveriť mal. Simona v súčasnosti do starostlivosti matky, ktorá je pre neho najbližšia a má k nej v súčasnosti vytvorenú najbližšiu citovú väzbu. Dôkazy, ktoré boli realizované v tomto konaní, na ktoré súd v závere poukazuje, nedávajú podklad pre zverenie mal. Simona do striedavej osobnej starostlivosti. Bolo preukázané, že otec má nesporne silný citový vzťah k dieťaťu, avšak doterajšie výchovné prostredie u matky nemá na maloletého negatívny dopad a nebolo by v záujme mal. dieťaťa toto prostredie meniť. Základný predpoklad striedavej starostlivosti je komunikácia medzi rodičmi o záležitostiach, ktoré sa týkajú dieťaťa, pričom súd konštatuje, že komunikácia medzi rodičmi je konfliktná, napätá. Nie je teda predpoklad, že budú spolupracovať v nevyhnutnej miere na zaistenie potrieb dieťaťa. Schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa je jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov, v záujme mal. Simona s prihliadnutím na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky v súlade so stanovisko kolízneho opatrovníka, výsledkami znaleckého dokazovania ako aj dohodou rodičov na pojednávaní tak, aby boli najlepšie zaistené jej potreby.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že otec dieťaťa je spoločníkom a konateľom spoločnosti M. D. s.r.o., zároveň bol spoločníkom spoločnosti K. spol. s r.o. do 10.12.2009, v ktorej bol zároveň štatutárnym orgánom do 18.12.2015. Súd v súvislosti s námietkami otca uvádzanými v priebehu konania poukazuje na ustanovenie § 28 Zákona o rodine, v zmysle ktorého okrem iných je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec maloletého zabezpečoval starostlivosť o dieťa po finančnej stránke pokiaľ ide o nakúpenie potravín, oblečenia, prispievania na jeho výživu. Je nutné uviesť, že ako účastník konania má zákonom stanovenú povinnosť pred súdom vypovedať pravdu, nič nezamlčať (§ 131 ods. 1 O.s.p.), o čom bol poučený. Súd vychádzal pri určený vyživovacej povinnosti nie len z príjmov, ale aj z majetkových pomerov otca maloletého. Síce deklaroval pokiaľ ide o zamestnanie v spoločnosti M. D. s.r.o. len minimálny zisk vo výške 347 Eur, možno však predpokladať, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je oveľa vyšší vzhľadom na jeho mesačné výdavky. Spoločnosť, v ktorej je O. M. D. s.r.o. disponuje štyrmi motorovými vozidlami vo svojom vlastníctve a šiestimi vozidlami, ktorých je držiteľom a ktorých vlastníkom sú rôzne leasingové spoločnosti. Jeho príjem je oveľa vyšší, než deklaroval, vzhľadom na schopnosť splácať výdavky, ktoré v priebehu konania deklaroval. Bolo preukázané, že jeho životná úroveň nezodpovedá pomerom, ktoré deklaroval. Tvrdenie právneho zástupcu otca o tom, že otec dieťaťa je bezmajetný, nevlastní žiadne motorové vozidlá, nie je spoločníkom ani konateľom žiadnej spoločnosti súd vyhodnotil ako účelové. Návrh na úpravu práv a povinností bol súdu doručený 10.10.2014, pričom z výpisu z obchodného registra súd zistil, že funkcia štatutárneho orgánu spoločnosti K. spol. s r.o. mu skončila 18.12.2015. Uvedené súd vyhodnotil ako účelový postup. O schopnosti platiť výživné svedčí aj samotná výpoveď otca o tom, ako sa podieľal na starostlivosti o dieťa formou vkladov na účet, zakúpením oblečenia, potravín, plienok, mlieka.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a dohodu rodičov, ktorú uzavreli rodičia na pojednávaní dňa 10.3.2016 súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca vo výške 100,00 Eur mesačne. Súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Bolo preukázané, že otec maloletého má príjmy aj z inej než závislej činnosti. Súd sa neuspokojil len z príjmom, ktorý predložil otec dieťaťa vo forme výplatnej pásky za mesiac január, február 2016, z ktorej vyplýva čistá mzda vo výške 347,82 Eur v spoločnosti M. D. O..U..L.. Uvedené svedčí o špekulatívnom správaní sa otca maloletého, ktorý znižoval svoj príjem za účelom stanovenia čo najnižšieho výživného. Zo
špekulatívnych dôvodov vôbec nepredlžil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a nesplnil si tak povinnosť uvedenú v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine aj napriek tomu, že bol zastúpený právne advokátom, ktorý navyše tvrdil, že otec dieťaťa nie je žiadnym spoločníkom ani konateľom v obchodnej spoločnosti.
Styk rodiča s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K takémuto cieľu by mali prispieť obaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi mini. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené najmä v článku 9 bod 3 (cit.): Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa a v súvisiacom článku 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy a rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia, napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.
Zároveň súd dbal o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom tým, že široko upravil stretávanie otca s dieťaťom každý týždeň vždy v utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod.; každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Mal. dieťa pri takejto úprave stretávania bude mať vždy dostatočný čas na trávenie času s otcom, a to jednak počas pracovného týždňa, ako aj počas víkendu, pričom víkendy ostanú ucelené.
V závere súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 10.03.2016 rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli, že mal. O. K., C.. XX.XX.XXXX bude zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave stretávania otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý týždeň vždy v utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod.; každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Súd teda upravil práva a povinnosti k mal. Dieťaťu v súlade s dohodou rodičov.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.