Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16C-608-2013.pdf
PDF · 104.83 KB
Case nature
Subarea
16C/608/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanej: A. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 4.058,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 381,54 eur k rukám jeho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Súd o d m i e t a odpor vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti platobnému rozkazu č.k. 16Ro/119/2013-38 zo dňa 15. 10. 2013.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom zo dňa 19. 06. 2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 06. 2013 domáhal zaplatenia sumy 4 058,48 eur, zmluvného úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 3 561,03 eur od 05. 07. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3 561,03 eur od 05. 07. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou a.s. (ďalej aj „banka“) a žalovanou bola uzavretá dňa 12. 01. 2007 Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX4, na základe ktorej poskytla banka žalovanej úver vo výške 1 659,70 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 53 splátkach po 45,41 eur mesačne. Prvá splátka bola splatná 20. 08. 2007, konečná splatnosť úveru bola dňa 20. 12. 2011. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, preto bola dňa 04. 07. 2011 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.
Podaním zo dňa 16. 07. 2013 doručeným súdu dňa 17. 07. 2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, , že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.
Okresný súd Trnava vydal dňa 15. 10. 2013 platobný rozkaz č. k. 16Ro/119/2013-38, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Vedľajší účastník podal dňa 27. 11. 2013 odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal skutočnosť, že žalobca nemal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, toto právo mal iba jeho predchodca ako banka, ktorá je držiteľom „bankového povolenia“ a preto nemohla postúpiť inému subjektu ako banke tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania (ktorú nezdôvodnil).
Žalobca uviedol, že je podľa výkladu NBS oprávnený poskytovať a spravovať nezosplatnené úvery, na toto nemohla NBS povolenie udeliť, nakoľko nemá žiadny právny základ. Treba rozlišovať medzi poskytovaním úverov a správou úverov, keď poskytovanie úverov ako predmet podnikania je upravené vo viacerých zákonoch vrátane zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o bankách“) správa poskytnutého úveru nie je samostatnou bankovou činnosťou podľa § 2 zákona o bankách, ide o súčasť bankovej činnosti. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje postúpenie úveru, ak je dlžník v omeškaní, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré boli dodržané.
Okresný súd rozsudkom č.k. 16C/608/2013-71 zo dňa 13. 05. 2014 návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4 058,48 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 561,03 eur od 05. 07. 2011 do zaplatenia a s 18,40% úrokom ročne zo sumy 3 561,03 eur od 05. 07. 2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 243,00 eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 900,44 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň s poukazom na § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 15. 10. 2013, č.k. 16Ro/119/2013-38.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30. 11. 2015, č.k. 23Co/483/2014-102 rozsudok zrušil v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok rozsudku, ktorým bol zrušený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. V odôvodnení poukázal na to, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokom, tak ako bol žalovaný, neuhradená časť istiny 4 058,48 eur s príslušenstvom bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Žalobca navyše v danom prípade k návrhu nepripojil listinný dôkaz, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok vydávaný bankou, kde je presne uvedené okrem identifikácie dlžníka a úverovej zmluvy aj údaj o splatnosti pohľadávky, istine do splatnosti, istine po splatnosti, počet dní omeškania a ďalšie údaje. Žalobca tiež nepripojil platobnú históriu splácania úveru s vysvetlením, kedy a v akých čiastkach žalovaná úver splácala, či už banke alebo žalobcovi, a akým spôsobom banka (alebo žalobca) zaplatené splátky započítavala na istinu, úroky, poplatky, prípadne iné nároky. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Pokiaľ teda banka postúpila zmluvou zo dňa 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Odvolací súd poukázal tiež na to, že žalobca nie je oprávnený poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii spravovať. Banky disponujú osobitným povolením poskytovať úvery (§ 3 zákona o bankách). S poskytovaním úverov úzko súvisí aj správa splatných a nesplatných úverov, pričom túto činnosť nemožno oddeliť od poskytovania úverov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkon, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
V nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu zobral navrhovateľ svoj návrh späť a žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. súd konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., nakoľko žalovaný nezapríčinil, že sa konanie muselo zastaviť a nemožno konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca dôvod späťvzatia žaloby neudal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd zo záverov odvolacieho súdu a ďalej uvedených skutočností.
V konaní bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 12. 01. 2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0631006484, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. a Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk), pri ročnej úrokovej sadzbe 18,40 %, s poplatkom za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 53 splátkach po 45,51 eur, splatných vždy v 20. deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20. 08. 2007, úver bol splatný dňa 20. 12. 2011. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 22,95 %. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2010 postúpila banka pohľadávku voči žalovanej spoločnosti Havel & Holásek, s.r.o. a uvedená spoločnosť následne postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 12. 2010. Ku dňu 04. 07. 2011 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vzhľadom na porušenie podmienok splácania úveru a celý dlh vo výške 4 058,48 eur s príslušenstvom žiadal zaplatiť do troch dní od doručenia oznámenia. Predmetná zásielka bola neúspešne doručovaná prostredníctvom pošty (zásielka vrátená z adresy oznámením poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“). Z uvedeného je zrejmé, že banka postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok nesplatnú pohľadávku voči žalovanej. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho súdneho poriadku“), ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31. decembra 2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 174 ods. 3 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou.
V prejednávanej vec sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4 058,48 eur s príslušenstvom, ktorá podľa žalobcu predstavovala zostatok nesplateného úveru poskytnutého žalovanej Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0631006484 zo dňa 12. 01. 2007. Vedľajší účastník na strane žalovanej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dôvodiac, že banka nemôže postúpiť žalobcovi tzv. živý úver a žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad, že úverový vzťah so žalovanou bol ukončený pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21. 10. 2010 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. a spoločnosťou HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 12. 2010 uzatvorenej medzi spoločnosťou HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. a spoločnosťou CASH COLLECTORS SK s.r.o., ktorú považoval za platnú bez ďalšieho zakladajúcu vecnú legitimáciu.
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie. V súdenom spore žalobca uzavrel dňa 01. 12. 2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., ktorej pohľadávku postúpila Slovenská sporiteľňa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2010. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže banka, teda postupca v prejednávanej veci, postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, teda žalovanej, ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. V konaní však nebolo preukázané, napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok písomne žalovanú na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru, toto netvrdil ani žalobca a táto skutočnosť nevyplynula ani z obsahu spisu. Navyše podľa žalobcu mimoriadna splatnosť úveru nastala dňom 04. 07. 2011, avšak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená už dňa 21. 10. 2010, teda pred splatnosťou posledných štrnástich mesačných splátok úveru splatných od 20. 11. 2010 do 20. 12. 2011. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia totiž môže byť predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu len
pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými. Vychádzajúc z uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky v sume 4058, 48 eura na žalobcu, nakoľko predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok boli aj splátky nezročné, pričom k predčasnej splatnosti nedošlo a v konaní nebolo preukázané. Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a v prípade, ak by nedošlo k späťvzatiu žaloby, bolo by potrebné ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, bol by dôvod na zamietnutie žaloby ako takej.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej zo spisu žiadne nevyplývajú. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba bola nedôvodná, zastavenie konania zapríčinil žalobca. Súd teda priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorá nezapríčinila zastavenie konania. V danej veci základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „vyhláška“) predstavuje 151,05 eur. Právny zástupca vykonal 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) a odvolanie zo dňa 16. 06. 2014 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 302,10 eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,81 eur za rok 2013 a 8,04 eur za rok 2014 + 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) , spolu vo výške 381,54 eur.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci má Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy v § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť, že vedľajší účastník má rovnako, ako akýkoľvek účastník, jednak právo na právnu pomoc pred súdmi a aj právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Právo na kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom je v zmysle č. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základným ústavným právom realizovaným v rámci civilného súdneho konania. V súvislosti s tým vzniká účastníkovi (a aj vedľajšiemu účastníkovi) i právo na náhradu trov konania, a teda v zmysle § 137 Občianskeho súdneho poriadku bez akýchkoľvek pochybností aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných
prostriedkov, zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Náhradu trov preto nemožno priznať za vyjadrenie zo dňa 01. 03. 2016, ktoré bolo vyhotovené bez výzvy súdu a nebolo účelné, nakoľko právny zástupca iba zhrnul argumenty použité už v odvolaní, za ktoré mu bola priznaná náhrada trov konania. Jeho súčasťou nebol žiaden návrh na doplnenie dokazovania a neobsahuje žiadne nové skutočnosti.
Nakoľko aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30. októbra 2013 možno konštatovať, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel, teda až momentom, keď žalovaná podá účinne odpor, prípadne dôjde k zrušeniu platobného rozkazu v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 (§ 174 ods. 5) Občianskeho súdneho poriadku a rozkazné konanie sa v dôsledku tohto premietne do štandardného sporového konania, je potrebné trovy konania vzniknuté titulom trov právneho zastúpenia, osobitne poukazujúc na úkon vedľajšieho účastníka, a to podanie odporu, na podanie ktorého je subjektívne legitimovaná výlučne len žalovaná (viď. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013), posudzovať ako trovy konania vzniknuté a vynaložené neúčelne, pričom v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastník má právo na náhradu trov konania, a to len tých, ktoré sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov ani za tento úkon nepriznal.
Vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, ktorého v súdnom konaní podporuje. Koná však iba sám za seba. Jeho postavenie nie je úplne rovnaké ako postavenie hlavného účastníka. V danom prípade to znamená, že ak v lehote, ktorá plynie odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu, vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu do konania, avšak odporca odpor proti platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu právny význam.
Postavenie vedľajšieho účastníka je obmedzené, pretože je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania, opravný prostriedok môže podať len so súhlasom účastníka, na ktorého strane vystupuje. V danom prípade vedľajší účastník nepredložil žiadne stanovisko odporcu vyjadrujúce súhlas s týmto odporom, vedľajší účastník teda prekročil rozsah svojho postavenia a odpor bol podaný neoprávnenou osobou. V tomto konaní naviac nevyplýva žiadny spôsob vyrovnania vzťahu medzi odporcom a vedľajším účastníkom
Občiansky súdny poriadok neobsahuje výslovne ustanovenia o možnosti vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu, túto možnosť dáva v § 172 ods. 1 OSP len odporcovi. V ustanovení § 201 OSP je upravené, že vedľajší účastník môže podať odvolanie, len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V prebiehajúcom konaní však nevyplýva žiadny spôsob vyrovnania vzťahu medzi odporcom a vedľajším účastníkom, a preto je súd toho názoru, že vedľajší účastník môže podať odpor len v prípade, ak ho zároveň podá aj odporca. Takémuto postupu zodpovedá aj obsah ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, t.j., aby úkony vedľajšieho účastníka neodporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje. Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť záver, že ak sám odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal, podanie odporu vedľajším účastníkom by odporovalo úkonu odporcu, ktorým s obsahom platobného rozkazu vyjadril konkludentný súhlas, keďže sa proti nemu zákonným spôsobom nebránil.
Vzhľadom na uvedené vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu, preto súd odpor podaný vedľajším účastníkom v zmysle § 174 ods. 3 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku odmietol, keď odpor podala neoprávnená osoba.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.