Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-243-2015.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/243/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu J.. D. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom R., T. J. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Ján Marčok, advokát so sídlom Lučenec, M. Gorkého 21 proti žalovanému J.. D. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom R., T. J. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Stanislav Pisár, advokát so sídlom Lučenec, P. Rádayho 8, v konaní o zaplatenie sumy 7 000,--Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 000,--Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 000,--Eur od 08.09.2012 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 420,--Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 556,11 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Marčoka, číslo účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7 000,--Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 08.09.2012 do zaplatenia.
Uviedol, že spolu so žalovaným dňa 09.07.2012 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 7 000,--Eur žalovanému. Prevzatie pôžičky potvrdil žalovaný svojim podpisom na zmluve o pôžičke, ktorá slúžila aj ako príjmový doklad. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal požičanú sumu vrátiť do 07.09.2012. Do dnešného dňa však pôžičku nevrátil. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa od neho domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania.
Tvrdenia žalovaného, že od neho neprevzal peniaze považuje za účelové a nepravdivé. Žalovaný si dňa 09.07.2012 prevzal peniaze aj rovnopisy zmluvy o pôžičke, nakoľko žalobca požadoval od žalovaného osvedčenie jeho podpisu. Zmluvu o pôžičke žalovaný podpísal až nasledujúci deň, t. j. 10.07.2012 pred zamestnancom matričného úradu, tak ako to vyplýva z osvedčovacej doložky na zmluve o pôžičke. Taktiež je nesprávne tvrdenie žalovaného, že zmluva o pôžičke nie je uzavretá platne, nakoľko k odovzdaniu peňažnej čiastky vo výške 7 000,--Eur nikdy nedošlo. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca mal zabezpečovať jeho pohľadávku voči tretej osobe, toto popiera v plnom rozsahu. Žalovanému za žiaden záväzok neručil, a ani iným spôsobom nezabezpečoval jeho splnenie.
Žalobca dodal, že žalovaného pozná ešte zo strednej školy. Niekedy v roku 2011, 2012 sa stretli a so žalovaným začal spolupracovať. Žalovaný sa mu stále sťažoval, že má dlžoby, nevie zaplatiť za byt a podobne. Napríklad chcel od neho, keď videl inzerát v novinách od nejakej nebankovej spoločnosti, aby on zobral úver, a že žalovaný mu ho bude splácať. S týmto však on nesúhlasil. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, túto písal on vo svojej kancelárii, kde bol prítomný len spolu so žalovaným. Peniaze mal v hotovosti, nakoľko predtým predal nejakú pôdu. W. V. pozná, nakoľko s ním uzatváral kúpnu zmluvu na
pôdu. Čo sa týka kúpnej zmluvy, ktorú do súdneho spisu predložil žalovaný, je pravdou, že s pánom V. ju uzavrel, avšak táto zmluva nebola zavkladovaná, nevie však z akého dôvodu. Túto zmluvu aj má. Právo spätnej kúpy v článku III bod 6 kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2012 bolo dohodnuté preto, že on má takýto vzor kúpnej zmluvy. Má vedomosť, že žalovaný si viackrát požičal nejaké peniaze od pána V.. Keď žalovanému požičal 7 000,--Eur, potom sa odmlčal a ich spolupráca išla do stratena. Asi dvakrát ho aj telefonicky urgoval o vrátenie pôžičky, avšak on reagoval tak, že to vyplatiť nevie.
Žalovaný uviedol, že 7 000,--Eur z titulu zmluvy o pôžičke nikdy neprevzal, a teda žalobca neplnil to, na čo sa v zmluve o pôžičke zaviazal.
V čase, keď bola uzatvorená zmluva o pôžičke žalovaný bol dlžníkom W. V., narodenom XX.XX.XXXX, bytom R., K. X, s ktorým sa žalovaný dohodol na zabezpečení jeho pohľadávky prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca, a ktorý na základe vzájomnej dohody so žalovaným poskytol zabezpečenie predmetnej pohľadávky prevodom práva k nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX (teraz LV č. XXX) katastrálne územie S., a to parcely registra E parcelné číslo 520/1, číslo 520/2 a číslo 523. Na základe poskytnutia nehnuteľnosti žalobcom, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve ako zabezpečenia pohľadávky, ktorú mal v tom čase pán V. voči žalovanému uzavrel žalobca s pánom V. kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy predmetnej nehnuteľnosti dňa 10.07.2012. Žalobca sa so žalovaným dohodli, ako to vyplýva aj z predmetnej kúpnej zmluvy na cene nehnuteľnosti vo výške 6 000,--Eur, pričom žalobca trval na uzavretí zmluvy o pôžičke vo výške 7 000,--Eur pre prípad, že žalovaný svoj dlh voči pánovi V. nesplní a tým vznikne žalobcovi škoda.
Predmetná zmluva o pôžičke bola síce uzatvorená, no popiera skutočnosť, že by na jej základe došlo k reálnemu odovzdaniu sumy 7 000,--Eur v hotovosti do rúk žalovaného, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon, keďže k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky vôbec nedošlo. Naviac žalovaný svoj dlh, ktorý mal voči pánovi V., tomuto uhradil, čím zanikol aj akcesorický vzťah zabezpečovacieho prevodu práva. Na základe týchto skutočností a tiež ako vyplýva z predmetnej kúpnej zmluvy, bolo využité právo spätnej kúpy a vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo opäť prevedené na žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva aj z informatívneho výpisu Listu vlastníctva číslo XXX, kde výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. Má za to, že v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa žalobca chce bezdôvodne obohatiť, nakoľko jeho plnenie voči žalobcovi by bolo plnením bez právneho dôvodu.
Žalovaný dodal, že je pravdou, že mal finančné problémy a so žalobcom v roku 2012 začal spolupracovať v oblasti výkupu pôdy. Od žalobcu si aj chcel požičať peniaze, avšak on mu uviedol, že mu nemôže požičať, tak išiel za pánom W. V., ktorý bol známy tým, že požičiava peniaze za určitú zábezpeku. So žalobcom sa preto dohodol, že on mu bude ručiť ako zábezpeku so svojimi pozemkami v S., a preto bol uvedený ako splnomocnenec v tej kúpnej zmluve. V tejto kúpnej zmluve bolo uvedené aj právo spätnej kúpy z toho dôvodu, že keď pánovi V. vráti peniaze, tak on žalobcovi vráti pozemky. Od pána V. si požičal 3 000,--Eur, pričom mal s ním písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou nedisponuje, ale zrejme ju pán V. bude mať. Aby žalobca mal istotu, že ak nevyplatí pôžičku pánovi V., aby neprišiel o pozemky, tak v takej hodnote bola napísaná zmluva o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola čisto účelovo vytvorená kvôli kúpnej zmluve. Žalobca mu nikdy v živote nedal ani jeden cent. Zmluvu o pôžičke podpísal, nakoľko to bral ako kus papiera. Fyzicky mu žalobca nikdy žiadne peniaze na základe zmluvy o pôžičke nedal, a taktiež ho ani neurgoval o vrátenie peňazí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka W. V., prečítaním Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.07.2012, výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX katastrálne územie S., Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim J.. D.N. S. a kupujúcim W. V. zo dňa 10.07.2012, podstatného obsahu spisu Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru, správy z Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 09.07.2012 medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o pôžičke. Predmetom pôžičky bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 7 000,--Eur so splatnosťou 60 dní, t. j. do 07.09.2012. Žalovaný svojim podpisom na zmluve mal zároveň potvrdiť prijatie uvedenej sumy peňazí v zmluve o pôžičke. Podpis žalovaného bol overený na Mestskom úrade Lučenec.
Z výpisu Listu vlastníctva číslo XXX katastrálne územie S. má súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom, okrem iného aj parcely registra E parcelné číslo 520/1 o výmere 17 489 m2, parcely číslo 520/2 o výmere 8 638 m2 a parcely číslo 523 o výmere 7 692 m2.
Žalovaný do súdneho spisu predložil Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 10.07.2012 medzi žalobcom ako predávajúcim a W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.Z., K. X ako kupujúcim, pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území S. vedené Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec na LV č. XXX, parcelné číslo 520/1, číslo 520/2 a číslo 523. Kúpna cena bola dohodnutá 6 000,--Eur. V článku III bod 6 Kúpnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na spätnej kúpe nehnuteľností uvedených v článku I ods. 1 Kúpnej zmluvy do lehoty 60 dní od vkladu vlastníctva na kupujúceho.
Zo spisového materiálu Okresného úradu Lučenec, odbor katastrálny má súd preukázané, že kúpna zmluva, ktorú do súdneho spisu predložil žalovaný, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a W. V. ako kupujúcim nebola podkladom na zmenu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie S..
Zo správy Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru má súd preukázané, že rozhodnutím zo dňa 12.10.2012 bolo konanie o návrhu na vklad účastníkov kúpnej zmluvy J.. D. S. ako predávajúceho a W. V. ako kupujúceho zastavené pre nezaplatenie správneho poplatku vo výške 66,--Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2012.
Z výpovede svedka W. V. vyplýva, že so žalovaným mal v minulosti uzatvorenú zmluvu o pôžičke, nemá ju však k dispozícii, nakoľko sa viackrát sťahoval. Žalovanému požičal peniaze, nevie však kedy to bolo a v akej výške, avšak vie, že to bolo zabezpečené, malo ísť o nejaký pozemok a keď žalovaný mu pôžičku vrátil, tak pozemok odblokoval. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva svedok uviedol, že zrejme správny poplatok z návrhu na vklad nebol zaplatený z dôvodu, že žalovaný si svoj záväzok z titulu zmluvy o pôžičke voči nemu splnil. Taktiež dodal, že ako on si pamätá, tak žalovaný potreboval nejaké finančné prostriedky a vie, že účastníci konania spolupracovali, robili s pozemkami a zrejme žalovaný požiadal žalobcu o pomoc, že potrebuje niečo do zábezpeky, tak žalobca mu poskytol tie pozemky. On dal peniaze, takže išlo o zabezpečenie jeho pohľadávky. Právo spätnej kúpy v kúpnej zmluve bolo zakotvené z dôvodu, že po zaplatení pohľadávky sa pozemky prevedú naspäť na žalobcu. O tom, že by žalobca mal požičať nejaké peniaze žalovanému nemá vedomosť.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti má súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.
V konaní má súd preukázané, čo vyplýva aj z výpovede účastníkov konania, že žalovaný skutočne podpísal zmluvu o pôžičke, kde svojim podpisom potvrdil, že suma 7 000,--Eur zo strany žalobcu mu bola vyplatená v hotovosti a zároveň, že ju prevzal, pričom zmluvu uzatvoril slobodne, vážne, a nie za nápadne nevýhodných podmienok a ani nie v tiesni. Žalovaný si dal pravosť svojho podpisu osvedčiť aj na matričnom úrade. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zmluva o pôžičke bola uzavretá len z dôvodu, že žalobca mal zabezpečovať jeho pohľadávku voči W. V., tak podľa názoru súdu žalovaný mal trvať na tom, aby do zmluvy o pôžičke bola zakotvená klauzula, že platí len v prípade, ak nedôjde k spätnému prevedeniu nehnuteľnosti z W. V. na žalobcu. Keďže aj zo samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný ju uzatváral slobodne, pričom
sám potvrdil pravosť svojho podpisu a jej uzavretie, nemal takúto zmluvu brať ako on tvrdí len ako "kus papiera", ale brať ju ako právny úkon so všetkými dôsledkami z neho vyplývajúcimi.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že zmluvu o pôžičke, ktorú písomne uzatvoril so žalobcom uzatváral len na zabezpečenie jeho pohľadávky voči W. V.. Taktiež žalovaný nepreukázal ani vrátenie peňazí z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke.
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.
Žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t. j. od 08.09.2012 až do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi priznal trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 420,--Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli zastúpením advokátom JUDr. Jánom Marčokom.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 1 851,22 Eur za šesť úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrh na vydanie PR, vyjadrenie k odporu, zastupovanie na pojednávaní dňa 10.12.2015, 26.01.2016, 16.02.2016, 10.03.2016), pričom jeden úkon právnej pomoci je vo výške 237,34 Eur. Tarifná odmena v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky: 6 x 237,34 Eur = 1 424,04 Eur. Tarifná odmena v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky za úkon zo dňa 10.12.2015: 1 x 59,34 Eur = 59,34 Eur. Právny zástupca si vyčíslil aj režijný paušál za rok 2015: 4 x 8,39 Eur = 33,56 Eur, režijný paušál za rok 2016 3 x 8,58 Eur = 25,74 Eur + 20 % DPH vo výške 308,54 Eur.
Súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal trovy za úkon označený ako zastupovanie na pojednávaní zo dňa 10.03.2016 a taktiež ani prislúchajúci režijný paušál a DPH k tomuto úkonu, a to z dôvodu, že pojednávanie konané dňa 16.02.2016 bolo odročené len za účelom žiadosti právneho zástupcu žalobcu s tým, že súdu predložia listinný dôkaz. Uvedený listinný dôkaz však súdu na pojednávanie dňa 10.03.2016 nepriniesli, ani ho súdu do termínu pojednávania nedoručili, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal uvedený listinný dôkaz doručil už na pojednávanie konané dňa 16.02.2016. Súd preto nepovažoval tento úkon právnej pomoci za účelný, nakoľko listinný dôkaz, pre ktorý žiadal žalobca odročil pojednávanie nebol súdu doručený. Na základe týchto dôvodov súd úkon právneho zástupcu žalobcu ako účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016 neakceptoval, nakoľko ho nepovažoval za účelný.
Z vyššie uvedených dôvodov súd na trovách právnemu zástupcovi žalobcu priznal sumu 1 556,11 Eur za päť úkonov právnej pomoci + režijný paušál + DPH, tak ako je rozpísané vyššie.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.