Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-55-2022.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky V. V., rodenej V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, W. T. 8, toho času bytom Slovenská Ľupča, D., právne zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Ulica Janka Kráľa 7 proti manželovi V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, A. XX, toho času bytom Banská Bystrica, W. T. 8, právne zastúpený JUDr. Martinom Žilkom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Cementárenská cesta 17, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv povinností na čas po rozvode k plnoletému V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca a maloletej V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky V. V., rodenej V., nar. XX.XX.XXXX a manžela V. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 30.01.2004 v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .
II. Súd konanie v časti úpravy práv a povinností k plnoletému V. V., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .
III. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej V. V., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletá V. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej V. V. výživným vo výške 150 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 06.04.2022 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní, ani do budúcna už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení ich manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že už v čase uzavretia manželstva manžel pracoval v Rakúsku a domov dochádzal spravidla len v týždenných intervaloch cez víkendy. Po ukončení práce manžela v Rakúsku a jeho návrate na Slovensko v roku 2018 sa namiesto harmonického spolužitia stali pre ich manželstvo charakteristickými drobné neporozumenia, ktoré vyplývali z rozdielnosti ich
vzájomných povahových vlastností. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo cca pred rokom, kedy sa jej sestra svojmu manželovi priznala k nevere. Uvedená skutočnosť vyvolala u manžela žiarlivostné prejavy, ktoré sa stali priam chorobnými a otvorene sa vyjadril, že neveru majú v rodine a neverí ani jej. Argumentoval hlavne tým, že je aktívna na internetových sociálnych sieťach, dopisuje si s priateľmi a neustále ju žiadal o kontrolu jej mobilu. Začal sa správať iracionálne a skratovo, čo spôsobovalo, že neustále medzi nimi dochádzalo k hádkam, konfliktným situáciám a slovným konfrontáciám, ktoré 1x prerástli aj do fyzického útoku voči nej. Navrhovateľka vo výsluchu ako ďalší dôvod rozvratu manželstva uviedla, že manžel nevedel prijať, že sa zmenila, začala chodiť von, čo predtým nerobila.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.04.2022 súhlasil s rozvodom manželstva a potvrdil, že vzťahy medzi nimi sú úplne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Skutkovo svoje stanovisko odôvodnil tým, že po 18-ročnom manželstve, ktoré navonok pôsobilo harmonicky sa správanie navrhovateľky voči nemu veľmi zmenilo. Pracoval niekoľko rokov v Rakúsku, kedy sa vracal domov na víkendy. Neskôr ostal pracovať v Banskej Bystrici, kedy sa začali objavovať aj prvé problémy. Navrhovateľka trávila veľa času na sociálnych sieťach dopisovaním si s rôznymi mužmi, čo ani netajila, a táto skutočnosť mu prekážala najviac. Postupne pozoroval odcudzenie navrhovateľky, ktorá už racionálne nedokázala komunikovať a snaha o riešenie tejto situácie končila takmer vždy hádkou. Nakoľko mal podozrenie, že navrhovateľka má mimomanželský pomer, s čím navrhovateľku konfrontoval, dochádzalo medzi nimi k častým hádkam, ktoré boli „žiarlivostnými scénami“, nakoľko navrhovateľku ľúbil a bolo v jeho záujme sa pokúsiť manželstvo zachrániť. Na pojednávaní vo výsluchu manžel navrhovateľky ako ďalší dôvod jeho súhlasu s rozvodom manželstva uviedol, že navrhovateľka robila také veci, ako napríklad chodila niekam s cudzími chlapmi, ktorých on nepoznal, mala aktivity s mužmi, ktorých on nepoznal, čo nepociťoval za vhodné. 3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od februára 2022 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Od uzavretia manželstva manžel navrhovateľky až do roku 2018 počas týždňa pracoval mimo územia Slovenskej republiky, do domácnosti chodil na víkendy. Po jeho návrate zo zahraničia sa medzi manželmi postupne začali prejavovať rozdiely v ich názoroch, povahách, čo viedlo k hádkam, nedorozumeniam, pri ktorých v roku 2020 manžel navrhovateľku buchol, čo ju emočne zlomilo. Od tohto obdobia sa navrhovateľka od manžela citovo odpútala, začala tráviť čas mimo domácnosti so svojimi priateľmi, čo manžel navrhovateľky neakceptoval. Medzi manželmi je dlhodobo nedôvera, vzájomné citové odcudzenie sa, ktoré im bráni v obnovení riadneho manželského spolužitia. Vykonaným dokazovaním mal súd tak preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
5. V priebehu konania syn účastníkov konania V. V. dovŕšil plnoletosť. Matka tak svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletému synovi zobrala späť, s čím otec súhlasil. Súd preto podľa § 29 CMP konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletému V. V., nar. XX.XX.XXXX zastavil.
6. Na pojednávaní rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej V. tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z jej rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne. Otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 150 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou sa neupraví.
7. Opatrovník odporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s odôvodnením, že neodporuje zákonu a je v záujme maloletej. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletú. Matka sa o maloletú vzorne stará, otec na výchove, výžive maloletej participuje, matka v kontakte otcovi nebráni.
8. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja rodičia sa podieľajú na priamej osobnej starostlivosti o maloletú v čase, kedy sa nachádza maloletá v ich domácnosti. Matka je však z rodičov tá, ktorá sa zúčastňuje rodičovských združení v materskej škôlke maloletej, chodí s maloletou k lekárovi, v prípade jej ochorenia je s maloletou doma. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov maloletá má rada obidvoch rodičov, avšak na matku je viacej naviazaná. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda je v záujme maloletej, neodporuje zákonu, a preto ju schválil.
13. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa v priemere mesačne uhrádza stravné 50 eur a polročne príspevok na prevádzku materskej škôlky vo výške do 50 eur. Maloletá je vedená v alergologickej ambulancii, s jej zdravotným stavom zvýšené výdavky nie sú. Maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý je študentom stredného odborného učilišťa. Otec maloletej je osoba SZČO, podniká v oblasti servisu klimatizačnej techniky, z čoho má podľa vlastného vyjadrenia v priemere príjem 1.100 eur netto mesačne. Matka je aktuálne nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Z výsluchu matky súd nezistil žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by sa nemohla zamestnať, a preto dospel k záveru, že je v možnostiach, schopnostiach matky dosahovať príjem vo výške minimálnej mzdy, ktorá aktuálne predstavuje 646 eur. Súd vzhľadom na preukázané
odôvodnené potreby maloletej, príjem otca, rozsah priamej osobnej starostlivosti otca o maloletú, rodičmi navrhnutú dohodu v časti určenia výživného schválil.
14. Pri neupravení styku otca s maloletou súd postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. V tejto súvislosti súd len pre úplnosť uvádza, že styk otca s maloletou sa realizuje každý nepárny týždeň od stredy zhruba 18.00 h do piatku zhruba 18.00 h a každý párny týždeň od stredy zhruba 18.00 h do nedele zhruba 18.00 h. Takýto rozsah styku otca s maloletou maloletá akceptuje, je naň zvyknutá, nakoľko sa realizuje už po dobu dvoch mesiacov, čomu matka nebráni.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.