Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/121/2015

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.03.2016, v trestnej veci obžalovanej X. E., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku súd

obžalovanú X. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom L. N., W.. N. XXX/XX, prechodne bytom Č. V., K. XXX XX, E. X

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 18.08.2015, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. -26 zo dňa 17.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2014 bola zaviazaná prispievať na výchovu a výživu svojich detí X. E., nar. XX.XX.XXXX, P. E., nar. XX.XX.XXXX, S. E., nar. XX.XX.XXXX M. L. E.M., J.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám otca detí P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N., Ú. XXX, si takto určenú výšku vyživovacej povinnosti vo L. N. a na iných miestach riadne a včas neplní, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade, od 13.01.2014, od marca 2014 je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, v rozhodnom období uhradila na výživnom sumu 2.306,25 €, pričom jej za obdobie od 07.03.2014 do 10.03.2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 2.294,48 €

pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. dňa 19.08.2015 obžalobu na obvinenú X. E., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2015 súd na základe vyhlásenia obžalovanej o tom, že nepopiera spáchanie skutku, túto v zmysle § 257 ods. 4 Tr. poriadku poučil, že pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude súd jej vyhlásenie považovať za priznanie spáchania skutku a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku teda dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná spáchanie skutku priznala, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s prípadným výrokom o treste, náhrade škody alebo aj ochranným opatrením.

Následne však súd vzhľadom na vyjadrenia obžalovanej ohľadom postupného splácania dlhu na výživnom pristúpil k tomu, že obžalovanej poskytol v zmysle jej žiadosti dodatočnú lehotu na úhradu celej časti zameškaného výživného.

Obžalovaná už v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti platiť výživné na maloleté deti X. E., nar. XX.XX.XXXX, P. E., nar. XX.XX.XXXX, S. E.Č., nar. XX.XX.XXXX a L. E., J.. XX.XX.XXXX, pričom túto povinnosť si v rámci svojich možností plnila, avšak nie pravidelne. Odo dňa podania obžaloby uhradila v prospech otca maloletých detí - svedka P. E. čiastku v sume 1.868,95 Eur s tým, že ku dňu konania hlavného pojednávania (17.12.2015) jej zostával dlh 99,97 Eur okrem bežného výživného za mesiac december. Existujúci dlh na zameškanom výživnom mala záujem čo najskôr splatiť a bežné výživné pravidelne posielať.

Pred začatím hlavného pojednávania, ako aj v jeho priebehu súd zisťoval aktuálnu výšku nedoplatku na výživnom pre maloleté deti E., ako aj tú skutočnosť, aký dlh na výživnom vznikol obžalovanej odo dňa podania obžaloby.

Dopytovaním svedka P. E. - bývalého manžela obžalovanej a zároveň doložením kópií relevantných dokladov k postupným úhradám zameškaného výživného zo strany obžalovanej bolo zistené, že ku dňu vykonania posledného hlavného pojednávania v tejto veci (t.j. k 10.03.2016) bolo zameškané výživné predstavujúce sumu 2.249,48 Eur obžalovanou v celosti uhradené, preto je vo vzťahu k maloletým deťom celý dlh na výživnom splatený.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 v spojení s § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, a to výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovanú /č.l. 44/, správy o jej povesti /č.l. 47/ a odpisu z RT /č.l. 43, 78/, a tiež oboznámením s dokladmi k splatenému výživnému - poštovej poukážky o zaplatení 100 Eur dňa 21.12.2015 /č.l. 79/, vyjadrenia obžalovanej k výške dlhu zaslaného prostredníctvom e-mailu /č.l. 82/ a príkazov na úhradu výživného na bankový účet otca maloletých detí zo dňa 04.02.2016 v sume 142,10 Eur a zo dňa 23.02.2016 v sume 195,20 Eur /č.l. 83-84/, z ktorých vyplýva, že obžalovaná vzniknutý nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.03.2014 do dňa vykonania hlavného pojednávania v celosti uhradila.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Listinnými dôkazmi a tiež vyjadrením P. E. mal súd preukázané, že obžalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa nemá na výživnom žiadny dlh.

Tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, že rozhodné obdobie pre vyvodenie zodpovednosti za neplnenie povinnosti obžalovanej vyživovať jej 4 maloleté deti bolo od 07.03.2014 do rozhodovania prvostupňového súdu dňa 10.03.2016. Obžalovaná pritom bola v tomto období evidovaná v príslušnej evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávky v hmotnej núdzi. Informáciu o súčasnom zamestnaní obžalovanej v zahraničí získal súd len z jej vlastného písomného vyjadrenia /č.l. 64/, pretože táto nemala na štátnych orgánoch SR prihlásenú žiadnu zárobkovú činnosť. Uvedené skutočnosti preukazujú výpovede obžalovanej, svedkov a zabezpečené listinné dôkazy. Je teda pravdou, že obžalovaná si po dobu najmenej troch mesiacov v období dvoch rokov neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného (§ 207 ods. 1 Tr. zákona) a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách (§ 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona).

Je potrebné konštatovať, že napriek prvotnému prijatiu vyhlásenia obžalovanej o spáchaní skutku, musel súd s poukazom na situáciu vyplynutú v priebehu hlavného pojednávania pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktoré ako hmotnoprávne ustanovenie má prednosť pred procesnoprávnym ustanovením § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku. Pri splnení všetkých podmienok označenej formy účinnej ľútosti (§ 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona) o zániku trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona má toto ustanovenie absolútnu povahu, pretože dobrodenie zákona v podobe sľubu beztrestnosti nemôže byť porušené procesnou nemožnosťou podania odvolania v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 307 Tr. poriadku, nakoľko by sa tým zmaril účel ustanovenia o účinnej ľútosti, ktorým je dosiahnutie uspokojenia nárokov osoby oprávnenej na výživné.

Z listinných dôkazov zabezpečených v spise mal však súd preukázané, že dlžné výživné na svoje maloleté deti X., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX obžalovaná v plnej výške uhradila k rukám ich otca P. E..

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžaloba na obžalovanú pre trestný čin zanedbania povinnej výživy bola podaná oprávnene a dôvodne, avšak zároveň z dokazovania vyplynulo, že obžalovaná si dodatočne splnila svoju povinnosť, keď uhradila celý dlh na výživnom skôr, než sa súd prvého stupňa odobral na záverečnú poradu, a je zrejmé, že spáchaný trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, čo vyplýva z výpovede svedka P. E., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že deti nebezpečenstvu núdze vystavené neboli. Pritom trvalo nepriaznivými následkami treba rozumieť také následky, ktoré nemožno napraviť alebo odstrániť ani dodatočným zaplatením dlžného výživného, keďže pôjde spravidla o poškodenie telesného alebo duševného zdravia osoby, ku ktorému odôvodnene došlo v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti. Súd preto postupoval v zmysle zákonného ustanovenia § 86 písm. a/ Tr. zákona o účinnej ľútosti a obžalovanú spod obžaloby pre skutok v nej uvedený oslobodil, keďže trestnosť uvedeného činu z dôvodu osobitného prípadu účinnej ľútosti zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).