Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/26/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom: Piaristická 2, Nitra, IČO: 31 411 401, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., so sídlom: Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému: Ing. Rudolf Emanuel podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Rudolf Emanuel EMANUEL BUILDING SOCIETY /EBS/, s miestom podnikania: Jurkovičova 19, Nitra, IČO: 34 317 414, zastúpený Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom: Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o zaplatenie sumy 6.171,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 157 zo dňa 07. júla 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 157 zo dňa 7. júla 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 262,07 eura náhrady trov odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. - 157 zo dňa 07.07.2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 6.171,65 eura s príslušenstvom vo forme úrokov z omeškania. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 15.02.2008 si žalobca objednal u žalovaného vypracovanie projektovej dokumentácie statiky: projekt na stavebné povolenie a realizačný projekt pre stavbu ,,Bytový dom v lokalite Osuského ulica, Bratislava, Petržalka“. Žalovaný dodal dielo a súčasne vystavil faktúru na zaplatenie sumy 285.600,-- Sk, ktorú žalobca zaplatil. Dňa 21.05.2009 bola doručená žalobcovi žiadosť investora Spoločnosť pre rozvoj bývania v Bratislave, n.o. o poskytnutie stanoviska k pripomienkam k realizačnému projektu statiky, ktorej prílohy tvorilo stanovisko zhotoviteľa stavby a zástupcu realizátora projektu MATEP s.r.o. k realizačnému projektu statiky a posúdenie realizovateľnosti stavby projekčnej a statickej kancelárie Polívka & Hormann s.r.o., ktorú možno podľa obsahu charakterizovať ako oznámenie vád diela. Z uvedených príloh vyplýva, že realizačný projekt vypracovaný žalovaným obsahoval chyby, ktoré by pri realizácii stavby spôsobili závažné vady stavby s dlhodobými následkami, zásadným spôsobom mohli ohrozovať poruchovosť stavby a viesť k jej deštrukcii. Na základe uvedeného kontaktoval žalobca žalovaného a oboznámil ho s vadami diela, stanoviskami zhotoviteľa stavby, projekčnej a statickej kancelárie a požiadal ich o odstránenie a opravu diela. Žalovaný odstránenie vád diela odmietol. Z dôvodu, že žalovaný odmietol vady diela odstrániť a z dôvodu nevyhnutnej potreby zabezpečiť ich odstránenie pre možnosť pokračovania v realizácii stavby, ale najmä z dôvodu predchádzania ďalším škodám objednal žalobca odstránenie vád diela a jeho úpravu v spoločnosti RECOC SK s.r.o.. Za odstránenie vád a úpravu diela zaplatil sumu 6.171,65 eura bez DPH. Žalobca dňa 02.11.2010 požiadal žalovaného o náhradu škody vo výške 6.171,65 eura najneskôr do 90 dní, teda do 03.02.2011.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení:

Objednávkou č. 11/05005 - Proj/2008 zo dňa 15.02.2008 si žalobca objednal u žalovaného vypracovanie projektovej dokumentácie statiky - projekt na stavebné povolenie a realizačný projekt pre stavbu Bytový dom v lokalite Osuského ulica - Bratislava MČ Petržalka s termínom vykonania diela 31.03.2008 (projekt pre stavebné povolenie) a 10.07.2008 (realizačný projekt) za cenu 390.000,-- Sk (12.946,-- eur).

Žalovaný objednávku prijal a dielo vykonal v dohodnutom termíne. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná.

Žalobca dohodnutú cenu diela žalovanému zaplatil.

Dielo bolo žalobcovi odovzdané najneskôr dňa 09.07.2008, kedy vystavil žalovaný faktúru č. 0801004, ktorou si uplatnil cenu za projekt pre realizáciu stavby.

Dňa 21.05.2009 bola žalobcovi doručená žiadosť investora stavby Spoločnosť pre rozvoj bývania v Bratislave, n.o. o podanie stanoviska k pripomienkam k realizačnému projektu statiky spoločnosti MATEP spol. s r.o., zhotoviteľa stavby. Podľa svedka Ing. Arch. M. O. boli vady diela zadefinované dňa 15.05.2009.

Listom zo dňa 18.06.2009, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.06.2009, vyzval žalobca žalovaného o opravu projektu statiky v zmysle vyjadrenia spoločnosti RECOC s.r.o., zároveň ho vyzval, aby pristúpil k úprave statiky vrchnej stavby. Žalovaný bol vyzvaný o čo najrýchlejšie zabezpečenie opravy PD statiky.

Žalovaný opravu ani úpravu projektu nevykonal.

Dňa 18.06.2009 si žalobca objednal u spoločnosti RECOC CZ, s.r.o. úpravu projektu základovej konštrukcie stavby.

Dňa 13.10.2009 vystavila spoločnosť RECOC SK, s.r.o. faktúru č. 2009003, ktorou si uplatnila cenu za úpravu projektu statiky vo výške 7.344,27 eura, ktorú žalobca dňa 25.11.2009 zaplatil. Listom zo dňa 02.11.2010, ktorý žalovaný prevzal dňa 05.11.2010, si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody vo výške 6.171,65 eura.

V právnych záveroch odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1, § 544 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1 až 3, § 428 ods. 2, § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo s dohodnutými podstatnými náležitosťami. Žalovaný (zhotoviteľ diela) dielo vykonal a odovzdal najneskôr dňa 09.07.2008 žalobcovi (objednávateľovi diela). Žalobca po prevzatí diela zaplatil žalovanému dohodnutú cenu.

Podľa žalobcu boli dňa 15.05.2009 zistené vady diela, ktoré listom zo dňa 18.06.2009 oznámil žalovanému. Súd prvého stupňa upozornil, že uvedeným listom žalovanému neboli vytknuté konkrétne vady diela, žalovaný bol vyzvaný na úpravu statiky vrchnej stavby a zároveň požiadaný o čo najrýchlejšie zabezpečenie opravy projektovej dokumentácie. V liste sa neuvádza, ako je potrebné projektovú dokumentáciu opraviť, v čom je táto chybná (aké má vady) a neurčuje ani lehotu, v ktorej majú byť vady odstránené. Reklamáciu vád diela zo dňa 18.06.2009 preto súd prvého stupňa nepovažoval za riadnu reklamáciu v zmysle § 437 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka. Súd ďalej podotkol, že aj v prípade, ak by bol žalobca v reklamácii uviedol konkrétne vady a poskytol žalovanému primeranú lehotu na ich odstránenie, nebolo by možné mu v súdnom konaní priznať právo z vád diela s poukazom na § 562 ods. 2 a § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca totiž nereklamoval vady diela včas (bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistil alebo mohli byť zistené). Aj v prípade, že žalobca vady zistil až dňa 15.05.2009, uplatnil si nároky z nich (aj to nie riadnym spôsobom) až dňa 18.06.2009, pričom tento viac než mesačný odstup nemožno považovať za ich uplatnenie bez zbytočného odkladu a právna zástupkyňa žalovaného v súdnom konaní vzniesla námietku podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa napokon zdôraznil aj to, že žalobca si podanou žalobou (a tiež aj predžalobnou výzvou zo dňa 02.11.2010) uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 6.171,65 eura z titulu nákladov na odstránenie vád diela a jeho úpravu. Súd poukázal na to, že v zmysle § 564 v súvislosti s § 448 Obchodného zákonníka žalobcovi nemožno priznať právo na náhradu škody, ak mohol dosiahnuť uspokojenie uplatnením niektorého z nárokov z vád diela. Podľa tejto striktnej zásady si mal žalobca uplatniť od žalovaného riadne a včas nároky z vadného plnenia a ak tak neurobil, nemôže si uplatňovať od žalovaného náhradu škody. K nároku na náhradu škody súd poznamenal, že v prípade ak by aj tento nárok bol prípustný, žalobca by bol povinný preukazovať, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť (nevykonal dielo riadne), v dôsledku takéhoto konania žalovaného žalobcovi vznikla škoda a preukázať jej presnú výšku, pričom žalobca uvedené nepreukázal.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že plne úspešnému žalovanému priznal i náhradu proti neúspešnému žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie.

Namietal, že mu bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe akých dôkazov a úvah prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovanému neboli vytknuté žiadne konkrétne vady diela. Taktiež z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo a ako súd dospel k záveru, že vady diela boli prvýkrát oznámené žalovanému 18.06.2009, keď z listinných dôkazov, ale aj výpovede svedka Ing. M. O. vyplýva, že dňa 15.05.2009 sa konalo stretnutie, na ktorom boli žalovanému vznesené pripomienky a návrhy na odstránenie vád projektu statiky, ktorý vypracoval. Žalobcovi z odôvodnenia tiež nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd považoval lehotu odo dňa 15.05.2009 do dňa 18.06.2009 za neprimeranú a to aj napriek aplikácii ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Napadnutý rozsudok preto žalobca považuje za nedostatočne odôvodnený, jeho závery za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo v konečnom dôsledku zakladá porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces a napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom.

Podľa žalobcu prvostupňový súd tiež nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca totiž v konaní opakovane navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania vád diela, ktorých existenciu žalovaný odmietal. Súd prvého stupňa návrh žalobcu na znalecké dokazovanie zamietol, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvody takéhoto postupu neuviedol. V situácii, keď žalovaný odmietal akékoľvek vady diela by práve znalecké dokazovanie bolo schopné ich existenciu potvrdiť alebo vyvrátiť.

Prvostupňový súd podľa žalobcu zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa podľa žalobcu neprihliadal na časti výpovedí svedkov Ing. M. O. a Ing. W. C., z ktorých vyplýva, že žalobca a žalovaný komunikovali vo veci vád v čase ešte pred stretnutím dňa 15.05.2009 a taktiež aj v období od 15.05.2009 do 18.06.2009. Súd prvého stupňa neprihliadol ani k tomu, že list žalobcu zo dňa 18.06.2009 (ktorému vytýkal nekonkrétnosť ohľadne vád diela) obsahoval prílohy, v ktorých boli vady diela konkretizované a lehota na odstránenie diela bola určená slovným spojením „čo najrýchlejšie“. Súd sa podľa žalobcu mýli vo svojom závere, že v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, vznik škody a jej výška. Porušenie právnej povinnosti žalovaného bolo preukázané dvoma odbornými posudkami, pričom ak mal súd prvého stupňa i napriek tomu pochybnosti, mohol vyhovieť návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom.

Napadnutý rozsudok podľa žalobcu naviac vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri právnom posúdení veci aplikoval § 437 Obchodného zákonníka, ktorý sa dotýka nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti, pričom z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, že by otázka podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti bola riešená alebo sporná. Súd prvého stupňa ďalej opomenul popri § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady diela sú dôsledkom

skutočností, o ktorých žalovaný vedel alebo musel vedieť v čase dodania diela. Žalobca je toho názoru, že žalovaný vzhľadom na svoju odbornú spôsobilosť, skúsenosti a vedomosti musel pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti vedieť, že dielo má vady, pokiaľ to nevedel, tak len v dôsledku toho, že nekonal so všetkou odbornou starostlivosťou. Námietka žalovaného podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka tak nebola prípustná.

Vzhľadom na povahu diela bolo podľa žalobcu možné, aby si u žalovaného uplatnil nároky z vád diela iba podľa ustanovenia § 436 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s ustanovením § 564 Obchodného zákonníka. Mohol tak požadovať iba odstránenie vád opravou alebo poskytnutie primeranej zľavy, nakoľko vykonanie náhradného diela bolo neúčelné a právne vylúčené a odstúpenie od zmluvy pri odovzdanom diele neúčelné. Žalobca má za to, že si u žalovaného uplatnil odstránenie vád diela opravou riadne. Ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal súd prvého stupňa by bolo možné aplikovať iba v prípade, že by žalobca vôbec neuplatnil u žalovaného zodpovednosť za vady diela. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odporoval vady diela a odmietol dielo opraviť, nemohol žalobca dosiahnuť uspokojenie uplatnením niektorého z nárokov z vád. Preto žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s poskytnutím vadného plnenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2011 pod sp. zn. .

Žalobca sa svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

K odvolaniu sa žalovaný písomne vyjadril. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný zdôraznil, že ak žalobca požaduje náhradu škody, je nevyhnutné, aby preukázal v čom táto škoda spočívala, príčinnú súvislosť medzi konaním (alebo nečinnosťou) zodpovednostného subjektu a vznikom škody, ako aj výšku škody. Žalobca ani jednu z týchto nevyhnutných náležitosť nepreukázal. Nebolo sporné, že v uvedenom prípade došlo k zmene celkovej dokumentácie stavby, ktorá nijako nesúvisela s prácou žalovaného, a teda faktúra vystavená spoločnosťou RECOC SK, s.r.o. zahŕňa aj cenu za vykonanie takejto činnosti. Žalobca do dnešného dňa neuviedol, na základe akých výkonov uvedenej spoločnosti požaduje od žalovaného žalovanú sumu a aké práce v nej mali byť zahrnuté. Závery prvostupňového súdu o nemožnosti priznania práva na náhradu škody v prípade, ak je možné dosiahnuť uspokojenie uplatnením niektorého z nárokov vád diela (§ 440 Obchodného zákonníka), označil žalovaný za správne.

Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, podľa ktorého vady žalovanému oznamoval prvýkrát dňa 15.05.2009, označil žalovaný za zavádzajúce. Odporuje totiž výpovedi svedka Ing. M. O., ktorý uviedol, že Spoločnosť pre rozvoj bývania prvýkrát reklamovala vady u samotného žalobcu až dňa 18.05.2009, pričom úprava projektu statiky sa mala uskutočniť až na základe uvedeného podnetu. O reklamovaní vád dňa 15.05.2009 nesvedčí ani to, že žalobcovi bola žiadosť Spoločnosti pre rozvoj bývania o poskytnutie stanoviska k pripomienkam k realizačnému projektu statiky doručená až dňa 21.05.2009, ako to vyplýva aj zo samotnej žaloby a výpovede uvedeného svedka.

Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v prípade, ak boli vady diela žalobcovi známe dňa 15.05.2009, ich reklamáciu dňa 18.06.2009 nemožno považovať za uskutočnenú bez zbytočného odkladu. Ak žalobca tvrdí, že napriek uvedenému ide o včasnú a zároveň riadnu reklamáciu vád s poskytnutím primeranej doby na odstránenie vád diela, nie je potom jasné, prečo žalobca dňa 18.06.2009, čiže v rovnaký deň ako vady reklamoval, objednal u spoločnosti RECOC úpravu projektu.

Podľa žalovaného dielo ním vyhotovené nemalo žiadne vady a jediným dôvodom, pre ktorý žalobca požadoval úpravu diela vyhotoveného žalovaným, bola požiadavka objednávateľa na zmenu projektu.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 262,07 eura.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 O. s. p.. Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku najmä v tej podstatnej časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody označil za nepriznateľný z dôvodu hmotnoprávnej prekážky zakotvenej v § 440 Obchodného zákonníka.

Podľa § 564 veta prvá Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

Podľa § 440 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.

Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Vo vzťahu k ustanoveniu § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že nároky z vád sa nedotýkajú nároku na náhradu škody ani nároku na zmluvnú pokutu. Uvedené pravidlo je však korigované odsekom 2 citovaného ustanovenia, ktoré vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže objednávateľ dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, napríklad z titulu práva na náhradu škody. Uvedené vo vzťahu k náhrade škody znamená, že ujma spôsobená objednávateľovi diela vadným zhotovením diela zo strany zhotoviteľa, môže byť vysporiadaná z titulu náhrady škody iba v rozsahu, v ktorom by nemohla byť vysporiadaná niektorého z nárokov z vád vyplývajúcich z § 436 alebo 437 v súvislosti s § 564 Obchodného zákonníka Obchodného zákonníka. V danom prípade však nič nenasvedčuje tomu, že by vzhľadom na charakter vady (údajné nedostatky projektu statiky stavby ohrozujúce jej bezpečnosť) žalobca nebol mohol dosiahnuť uspokojenie ním tvrdenej ujmy uplatnením zodpovedajúceho nároku z vád diela. Ak by aj bolo v konaní spoľahlivo preukázané, že zodpovednosť žalovaného za žalobcom tvrdenú vadu je daná, odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by vadným plnením žalovaného došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom a rovnako aj v prípade ak by vadným plnením žalovaného došlo k porušeniu zmluvy o dielo iba nepodstatným spôsobom, mohol žalobca dosiahnuť uspokojenie napríklad uplatnením nároku na odstránenie vád sporného projektu statiky vypracovaného žalovaným jeho opravou zo strany žalovaného v zmysle § 436 ods. 1 alebo v zmysle § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to aj prípadne podaním príslušnej súdnej žaloby, ktorou by sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému vady odstrániť opravou. Do úvahy rovnako prichádzalo aj uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela ako ďalšieho nároku z vád diela, ktorá by mohla sanovať náklady žalovaného s následnou opravou projektu statiky prostredníctvom tretej osoby. Z uvedených dôvodov žalobca nemohol dosiahnuť rovnaké uspokojenie uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, čiže ani z titulu náhrady škody.

Poukaz žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 29.04.2011 považuje odvolací súd za irelevantný pre posúdenie prejednávanej veci. Vo veci prejednávanej pred Najvyšším súdom SR totiž išlo o skutkovo diametrálne odlišný prípad. Podstatná odlišnosť spočívala v tom, že išlo o prípad takej škody - ujmy objednávateľa diela, že dosiahnutie uspokojenia uplatnením nároku z vád diela bolo absolútne nemožné. V prípade citovaného judikátu išlo o náklady ktoré žalobcovi vznikli v príčinnej súvislosti s odstránením vád stavby vyplývajúcich z vadného projektu, pričom tieto náklady nemožno považovať za nárok zo zodpovednosti za vady, ale za škodu, na náhradu ktorej žalobcovi vzniklo právo v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Možno preto skonštatovať, že tvorca vadného projektu stavby bol v danom prípade uznaný zodpovedným za škodu vzniknutú odstraňovaním vád stavby zhotovenej na základe vadného projektu, keďže zodpovednosť zhotoviteľa samotnej stavby za vady vzniknuté v dôsledku realizácie vadného projektu daná nebola.

Na rozdiel od takejto situácie v prejednávanej veci ide o prípad nákladov vzniknutých s odstraňovaním údajných vád samotnej projektovej dokumentácie v štádiu ešte pred realizáciou samotnej projektovanej stavby, pričom odstránenie týchto vád mohol žalobca dosiahnuť aj podaním príslušnej súdnej žaloby, prostredníctvom ktorej by si uplatňoval práva z vád diela.

Napokon je potrebné prvostupňovému súdu prisvedčiť aj v tom, že žalobca neposkytol jednoznačný dôkaz, že zo strany spoločnosti RECOC SK, s.r.o. fakturovaná suma 6.171,65 eura bez DPH „za úpravu projektu statiky vrchnej stavby“ skutočne predstavuje odplatu za odstraňovanie údajných vád projektu statiky vypracovaného žalovaným a zároveň, že je zároveň odplatou opodstatnenou a primeranou. Z

uvedených dôvodov nie je preto možné na základe žalobcom produkovaných dôkazov konštatovať, že mu škoda v súvislosti s odstraňovaním údajných vád projektu statiky vypracovaného žalovaným vôbec vznikla.

Už len s prihliadnutím na uvedené dôvody je potrebné skonštatovať, že žalobca opodstatnenosť svojho žalobou uplatneného nároku na náhradu škody nepreukázal a zamietnutie jeho žaloby zo strany prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom je potrebné považovať za vecne správne. Vzhľadom na uvedené dôvody už nie je potrebné považovať ostatné dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu zamietol a ktoré žalobca vo svojom odvolaní rozporoval, za rozhodujúce z hľadiska posúdenia veci a je nadbytočné sa s nimi podrobne zaoberať. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. iné, než napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v súvislosti v § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu priznal v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému. Trovy žalovaného sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) v hodnote 210,81 eura a paušálnou náhradou 8,39 eura. Náhradu trov konania v celkovej výške 262,07 eura (obsahujúcej aj 20 % DPH) je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť v platobnom mieste, ktorým je právny zástupca žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.