Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/322/2015

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. F., nar. X.X.XXXX, bytom Z. utca X/XX, XXXX Q., F., občan F., dieťa rodičov: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXX, t.č. Z. utca X/XX, XXXX Q., F., a otec P. A. F., bytom Z. utca X/XX, XXXX Q., F., občan F., v konaní o schválenie právneho úkonu v mene maloletého dieťaťa, o podnete na začatie konania,

rozhodol:

Súd konanie o schválenie právneho úkonu v mene maloletého dieťaťa: M. F., nar. X.X.XXXX n e z a č í n a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Notársky úrad JUDr. Mária Jóba v Komárne predložil dňa 8.12.2015 Okresnému súdu Komárno podnet na schválenie právneho úkonu v mene maloletého dieťaťa - odmietnutie dedičstva po nebohom X. P., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom B. A. č. XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX, sp.zn. , , ktorý v mene maloletého dieťaťa urobil jeho zákonný zástupca, matka maloletého dieťaťa.

Podľa § 81 ods. 1 OSP, aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Občiansky súdny poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto súdne konanie sa nemôže uskutočniť. Takouto podmienkou konania je aj právomoc súdu. Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Právomoc súdov je takou procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok nemožno odstrániť.

Súd z podnetu notárky, zo zápisnice spísanej dňa 2.12.2015, ako aj z rodného listu maloletého dieťaťa zistil, že maloletá M. je štátnym občanom Maďarska, pričom spolu so svojou matkou žijú v meste Q. v

F.. Matka maloletého dieťaťa je občianka Slovenskej republiky, kým otec maloletého dieťaťa je občanom Maďarska.

Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v osobe maloletého dieťaťa a jeho otca, v pobyte účastníkov konania, je súd v konaní povinný skúmať svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného. V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa ustanovení OSP, zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ale aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“).

Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

F., ako aj Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej Únie, oba štáty sú viazané nariadením Brusel IIa. Nariadenie Brusel IIa má prednosť pred vnútroštátnym právom, t.j. pred ZMPS. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na skutočnosť, že maloleté dieťa je maďarským štátnym príslušníkom, v súčasnosti žije v Maďarsku a podnet bol podaný na slovenský súd, súd skúmal svoju právomoc podľa nariadenia Brusel IIa.

Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel IIa, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinnosti.

Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia Brusel IIa, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

Nakoľko zastupovanie maloletého dieťaťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, je súčasťou rodičovských práv a povinností, a v danej veci ide o konanie na zabezpečenie ochrany majetku maloletého dieťaťa, súd je toho názoru, že predmetná vec v zmysle citovaného článku 1 spadá do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel IIa.

Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Brusel IIa, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Smerodajným pri aplikácii Nariadenia Brusel IIa je obvyklý pobyt dieťaťa. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa právomoc slovenského súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu by bola daná v takom prípade, keby maloleté dieťa malo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Maloleté dieťa je maďarským štátnym príslušníkom, narodilo sa v meste Budapešť, v súčasnosti žije so svojou matkou v Maďarsku. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že maloleté dieťa je začlenené do sociálneho a kultúrneho

prostredia v Maďarsku, a preto má obvyklý pobyt v tomto štáte. Teda vo veci výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa je daná právomoc maďarského súdu.

Súd ďalej skúmal, či nemá právomoc na rozhodnutie vo veci v zmysle článku 9,10 a 12 Nariadenia Brusel IIa, pretože z článku 8 ods. 2 nariadenia vyplýva, že článok 8 ods. 1 by sa neuplatnil v takom prípade, ak by boli kumulatívne splnené podmienky na založenie si právomoci slovenského súdu v zmysle článku 9, 10 alebo 12. Keďže v danom prípade súd nezistil existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v článkoch 9, 10 a 12, pri skúmaní právomoci musel aplikovať článok 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, na základe ktorého si slovenský súd nemohol založiť svoju právomoc, nakoľko právomoc majú maďarské súdy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Okresný súd Komárno si na žiadnom z princípov medzinárodného práva súkromného nemohol založiť svoju právomoc, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý by mal mať za následok zastavenie konania. Súd s poukazom na túto skutočnosť, ako aj na to, že v danej veci sa ešte konanie nezačalo, pretože bol podaný len podnet notárky na začatie konania, o ktorom by súd mal rozhodnúť na základe § 81 OSP, súd rozhodol tak, že nezahájil konanie.

O trovách konania rozhodol súd na základe § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.