Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/238/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobkyne: T.. J. W., nar.XX.X.XXXX, bytom U. Y. XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO:31300251, proti žalovaným v 1.rade: Y. V., nar.X.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX W. a v 2.rade: J. V., nar.X.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX W., obidvaja právne zastúpení Mgr. Jiřím Budinským, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie DEDÁK & Partners, s. r.o. Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 4.097,17 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaní sú p o vi n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.809,43 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 596,45 EUR, pozostávajúcich z pomernej výšky zaplateného súdneho poplatku v sume 182,35 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 414,10 EUR, na účet JUDr. Jarmily Machovej, advokátky, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, Košice, IČO:31300251, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť jej sumu 4.097,17 EUR a k náhrade trov konania z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty. Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu so svojim manželom uzavreli so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 9.1.2009 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti - trojizbový byt č.10, nachádzajúci sa v W. na ulici U. Č..XX. Poukázala na čl. 5 kúpnej zmluvy na bod 3, v ktorom boli upravované sankcie týkajúce sa žalovaných v 1. a 2.rade pre prípad porušenia ich povinnosti zaplatiť žalobkyni celú kúpnu cenu do 1.12.2009 a jednou zo sankcií bola zmluvná pokuta vo výške 10% zo sumy kúpnej ceny nezaplatenej ku dňu 1.2.2009, ktorá činí žalovanú sumu. Uviedla, že dňa 30.1.2012 poslala žalovanému v 1.rade mail, ktorým ho žiadala o vyplatenie zmluvnej pokuty, na ktorý mail žalovaný v 1.rade nereagoval a zmluvnú pokutu neuhradil. Uviedla, že keďže žalovaní porušili svoju povinnosť zaplatiť celú kúpnu cenu do 1.12.2009, sú povinní zaplatiť zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu.

Okresný súd Košice I vydal dňa 22.3.2012 platobný rozkaz sp.zn. -15, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2.rade, aby spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobkyni sumu 4.097,17 EUR, nahradili trovy konania vo výške 245,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 166,31 EUR právnej zástupkyni žalobkyne, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie.

Voči platobnému rozkazu podali včas odpor s odôvodnením vo veci samej žalovaní v 1. a 2.rade. Platobný rozkaz zo dňa 22.3.2012 sp.zn.40Ro/34/2012-15 sa tým zrušil a vo veci súd vytýčil pojednávanie.

Žalovaní v podanom odpore uviedli, že podľa čl.V bodu 3 kúpnej zmluvy zo dňa 9.1.2009 boli žalovaní povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z kúpnej ceny nezaplatenej k 1.2.2009. Uviedli, že celková výška kúpnej ceny podľa čl.5 bod 1 kúpnej zmluvy bola 3.800.000,-Sk. Žalovaní zaplatili prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk riadne a včas a v súlade so zmluvou. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 1.800.000,-Sk mali odporcovia zaplatiť do 1.2.2009. Túto sumu zaplatili dňa 4.2.2009, teda tri dni po jej splatnosti, pričom 1.2.2009 bola nedeľa. Uviedli, že uplatnenie si zmluvnej pokuty pri takomto zanedbateľnom prekročení lehoty splatnosti, ktoré nespôsobilo žalobkyni žiadne materiálne ani iné škody, je šikanóznym výkonom práva, ktorým žalobkyňa právo na zmluvnú pokutu zneužila. Uviedli, že majú za to, že predmetný výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi. Dodali, že hlavným motívom žalobkyne je znevýhodniť žalovaných a sebe naopak zabezpečiť neadekvátnu finančnú výhodu. Tento úmysel podporuje aj skutočnosť, že výzvu na zaplatenie doručila žalobkyňa žalovanému v 1.rade prostredníctvom emailovej správy dňa 30.1.2012, nedala mu však dostatočný časový priestor na vyjadrenie, naopak už o dva dni neskôr podala návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaní v podanom odpore uviedli, že zmluvnými stranami predmetnej kúpnej zmluvy sú žalobkyňa a pán N. W. za predávajúcu stranu a žalovaní v 1. a 2.rade za stranu kupujúcu. Predávajúci sú manželmi a predmetný byt sa nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Poukázali na § 145 Občianskeho zákonníka a uviedli, že majú za to, že žalovať nárok na zaplatenie pomerne vysokej zmluvnej pokuty nie je podľa ich názoru vecou bežnou a žalovať mali obaja manželia, nielen žalobkyňa samostatne. Žalovaní v 1. a 2.rade sa domáhali zamietnutia návrhu a náhrady trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Medzi žalobkyňou a jej manželom N. W. ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2.rade ako kupujúcimi bola dňa 9.1.2009 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj trojizbového bytu č. 10, nachádzajúceho sa na vyvýšenom prízemí bytového domu U. U..Č..XXXX, B. U. D. P. W., L. B. L. L..Č..XXXX, Z. B. I. Č..XXXXX L. W..Ú.. U. T. a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadení a na príslušenstve k bytovému domu vo veľkosti 415/20 000 v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich V čl.V bode 1 bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že predávajúci predávajú a kupujúci kupujú predmet prevodu do svojho BSM za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 3.800.000,-SK ( 126.136,89 EUR). V bode 2 predmetného článku bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny, a to nasledovne: a) prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk ( 66.387,84 EUR) bola kupujúcimi zaplatená na účet predávajúcich dňa 1.2.2008 a b) druhú časť kúpnej ceny vo výške 1.800.000,-Sk ( 59.749,05 EUR) mali povinnosť kupujúci zaplatiť na účet predávajúcich najneskôr do 1.2.2009 a zároveň bolo dohodnuté, že kupujúci sú oprávnení uhradiť druhú časť kúpnej ceny po častiach tak, aby posledná časť kúpnej ceny bola zaplatená najneskôr v deň uvedený v predchádzajúcej vete, t.j. do 1.2.2009. Bod 3 predmetného článku obsahoval sankcie v prípade porušenia povinnosti a kde bolo uvedené, že ak kupujúci porušia svoju povinnosť zaplatiť celú kúpnu cenu do 1.2.2009, sú povinní zaplatiť predávajúcim zmluvnú pokutu vo výške 10% zo sumy kúpnej ceny nezaplatenej ku dňu 1.2.2009.

Mailovou správou zo dňa 30.1.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1.rade na vyplatenie zmluvnej pokuty v sume 4.097,17 EUR, ktorá činí 10% z kúpnej ceny nezaplatenej ku dňu 1.2.2009 s upozornením na prípadné uplatnenie si svojho práva súdnou cestou.

Z prednesu právnej zástupkyne vyplynulo, že žalobkyňa si uplatňuje svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaných v 1. a 2.rade. Odmietla tvrdenia žalovaných ohľadom šikanózneho výkonu práva a rozporu s dobrými mravmi a nesúhlasí s použitím ustanovenia §

545a Občianskeho zákonníka majúc za to, že na primerané zníženie zmluvnej pokuty v danom prípade nie je dôvod.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že ku dňu 1.2.2009 zo strany žalovaných nebol zaplatený zostatok kúpnej ceny a to vo výške 40.971,70 EUR a 10% činí žalovaná suma. Uviedla, že žalovaní v 1. a 2.rade zostatok kúpnej ceny poukázali na jej účet až dňa 4.2.2009 a dodala, že finančné prostriedky z predaja bytu v tom čase potrebovali na kúpu rodinného domu.

Právny zástupca žalovaných poukázal na okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že vyššia časť kúpnej ceny bola zo strany žalovaných zložená predávajúcim ešte vo februári 2008 a k 1.2.2009 nebol zo strany žalovaných zaplatený zvyšok kúpnej ceny a to vo výške 40.971 EUR. Dodal, že benefity z kúpnej zmluvy mali jednoznačne predávajúci a tieto spočívali v tom, že predávajúci dostali kúpnu cenu vo vyššej výške skôr ako vôbec došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy. Uviedol, že je pravdou, že žalovaní porušili svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Uviedol, že aj predávajúci porušili svoje povinnosti vplývajúce z kúpnej zmluvy, neodovzdali byt tak ako bolo uvedené v kúpnej zmluve, vklad do katastra pre žalovaných bol zapísaný až v apríli 2009. Uviedol, že žalovaní majú za to, že ustanovenie upravujúce výšku zmluvnej pokuty je neprimeranou sankciou a taktiež majú za to, že priznanie žiadanej výšky žalobkyňou zmluvnej pokuty je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žalovaní žiadajú kvôli tomu zamietnuť žalobu, prípadne použiť moderačné právo súdu v súlade s § 545a Občianskeho zákonníka.

Z výpovedí žalovaných v 1. a 2.rade vyplynulo, že je pravdou, že ku dňu 1.2.2009 nebol z ich strany zaplatený zostatok kúpnej ceny v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy a tento bol uhradený až 4.2.2009 a taktiež z ich výpovede vyplynulo, že mali vedomosť o tom, že predávajúci finančné prostriedky z predaja bytu potrebovali na rekonštrukciu rodinného domu.

Predmetom tohto konania je zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a jej manželom ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2.rade ako kupujúcimi bola dňa 9.1.2009 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj trojizbového bytu Č.. XX, B.J. U. B. P. L. X. J. U. U..Č..XXXX, B. U. D. P. W., L. B. L. L..Č..XXXX, Z. B. I. Č..XXXXX L. W..Ú.. U. T. a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadení a na príslušenstve k bytovému domu vo veľkosti 415/20 000 v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich.

Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bola výška žalovanej sumy a aj to, že žalovaní zvyšok kúpnej ceny zaplatili dňa 4.2.2009.

Žalovaní v 1. a 2.rade namietali, poukazujúc pritom na § 145 Občianskeho zákonníka, že v danom prípade majú za to, že zaplatenie dlžnej sumy z titulu zmluvnej pokuty sú povinní sa domáhať obidvaja manželia, nakoľko majú za to, že nejde o vec bežnú.

Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Ide o základné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná vec". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností (napr. združeného inkasa) a pod. Naproti tomu súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve (§ 151e a nasl.), uzavretie nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí a pod. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov, takže na platnosť právneho úkonu, ktorý v tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne (per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (pozri vysvetlivky k § 40a). Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101), a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. Ak bol úkon, na základe ktorého sa disponuje vecou (napr. jej predaj, darovanie a pod.), vyhlásený za neplatný, prichádza do úvahy vindikačný nárok (§ 126), ktorý sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl.). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo "ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Napríklad peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Ak jeho pohľadávku uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky splnením. Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho úkonu, ktorým sa má vec len získa

Podľa § 513 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

V tomto ustanovení ide o aktívnu solidaritu veriteľov, ktorá môže byť založená zákonom, rozhodnutím súdu alebo zmluvou medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu. Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom a títo sú podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zmluvy voči nemu oprávnení požadovať plnenie spoločne a nerozdielne, ide o solidárnu pohľadávku. V takom prípade sa právo veriteľa vzťahuje na to isté plnenie, pričom každý veriteľ môže požadovať plnenie samostatne, prípadne všetci veritelia spoločne. Ak dlžník splnil dlh veriteľovi, ktorý ho prvý požiadal o splnenie, tým jeho záväzok zaniká aj vo vzťahu k ostatným veriteľom.

Súd poukazujúc na vyššie uvedenú právnu argumentáciu má zato, že zaplatenia zmluvnej pokuty sa môže domáhať čo i len jeden z manželov, čo v danom prípade tomu tak je.

Žalovaní ďalej poukazovali na to, že uplatnenie si zmluvnej pokuty je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, je šikanóznym výkonom práva, ktorým žalobkyňa právo na zmluvnú pokutu zneužíva.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Výkon (realizáciu) občianskych práv treba odlišovať od aplikácie noriem občianskeho práva. Aplikáciou noriem občianskeho práva rozumieme používanie noriem občianskeho práva pri aktoch aplikácie občianskeho práva na to splnomocnenými orgánmi. Výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva. Výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva musí byť právom dovolený (aprobovaný). Pre výkon subjektívnych občianskych práv má zásadný význam ustanovenie odseku 1, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho prípadu v uvedenom význame umožní objektivizovať hodnotenie z hľadiska interpretačného pokynu obsiahnutého v ustanovení odseku 1.Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky zákonník v tejto súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem", "obohatenie", "dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.). Pri výklade takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 3. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované hodnotenie.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zaisťovacích prostriedkov je upravená v ustanoveniach § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda. Zmluvnou pokutou je možné zaisťovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákonník predpisuje obligátorne písomnú formu; jej nutnou náležitosťou je aj uvedenie výšky pokuty prípadne alebo aspoň spôsob, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty či spôsobu jej určenia je teda vecou dohody účastníkov. Pri stanovení výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť k tomu, aby zodpovedala významu a hodnote a podmienkam plnenia zaisťovacej povinnosti. Zmluvná pokuta v prvom rade plní funkciu prevenčnú (čelí porušeniu povinnosti) a ďalej plní funkciu reparačnú (uhradzovaciu) a konečne funkciu sankčnú (predstavuje trest, sankciu pre toho, kto povinnosť porušil). Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod výstrahou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju predovšetkým zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť

poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu); jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Tak ako bolo vyššie konštatované, dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenia dojednať zmluvnú pokutu, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami, ktoré vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určujú, aký má byť obsah ich dojednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvorí spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácií takto všeobecne stanovených pravidiel je treba použiť aj ďalšie vodítka, z ktorých je možné usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty ( preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahrňovala všetky škody, ktoré je možné rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí mať dostatočnú avšak v žiadnom prípade premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočnej vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.

Čl. V kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania v bode 3 obsahoval dojednanie zmluvných strán o výške zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala 10% zo sumy kúpnej ceny nezaplatenej ku dňu 1.2.2009. Takto dojednaná výška zmluvnej pokuty zmluvnými stranami bola daná pre prípad porušenia povinnosti zo strany kupujúcich zaplatiť celú kúpnu cenu do 1.2.2009. V danom prípade zo strany žalovaných bol zostatok kúpnej ceny vo výške 40.971,70 EUR zaplatený 4.2.2009. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní porušili svoju zmluvnú povinnosť a zvyšok kúpnej ceny nezaplatili tak ako bolo zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade pre prípad tohto porušenia bola účastníkmi konania dohodnutá zmluvná pokuta. Pri skúmaní námietky zo strany žalovaných týkajúcej sa rozporu s dobrými mravmi súd prihliadal k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý bol sledovaný. Taktiež prihliadal na to, že zmluvná pokuta predstavuje sankciu za porušenie povinnosti, prihliadal na výšku zaistenej čiastky, z ktorej je taktiež možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti a dospel k záveru, že zmluvnými stranami dohodnutá výška zmluvnej pokuty nie je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Táto bola dohodnutá, resp. koncipovaná tak, aby neprekračovala účel zmluvnej pokuty spočívajúcej predovšetkým vo vyhrážke dostatočnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečenú povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli neplnením zabezpečovanej povinnosti vzniknúť. V prejednávanej veci bola konečná výška zmluvnej pokuty plne závislá na výške nezaplatenej kúpnej ceny dlžníkmi. Avšak súd v danom prípade má za to, s poukazom na okolnosti primeranosti výšky zmluvnej pokuty a s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu, že zmluvná pokuta je neprimeraná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty ( súd pritom prihliadal na celkové okolnosti úkonu, k jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval), že zmluvnými stranami dojednaná výška zmluvnej pokuty je neprimeraná s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti. Žalovaní v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy boli povinní druhú časť kúpnej ceny vo výške 59.749,05 EUR zaplatiť predávajúcim na ich účet najneskôr do 1.2.2009 s tým, že bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že kupujúci túto zvyšnú časť kúpnej ceny môžu uhradiť aj po častiach avšak tak, aby posledná časť kúpnej ceny bola zaplatená najneskôr do 1.2.2009. Ku dňu 1.2.2009 žalovaní nezaplatili zo zostatku kúpnej ceny sumu 40.971,70 EUR. Z uvedeného vyplýva, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená suma 59.749,05 EUR a z ktorej sumy žalovaní ku dňu 1.2.2009 neuhradili 68,57%, resp. uhradili 31,43% a vzhľadom k tomu, že žalobkyni nevznikla porušením povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta viaže, žiadna ujma, žiadna škoda (uvedené žalobkyňa nepreukázala), súd využijúc moderačné právo v súlade s § 545a Občianskeho zákonníka znížil celkovú výšku zmluvnej pokuty na sumu 2.809,43 EUR.

Súd vyhodnotil dokazovanie v súlade s § 132 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. V prejednávanom prípade úspech žalobkyni činí 68,57%, ktoré % predstavuje neúspech žalovaných. Neúspech žalobkyni činí 31,43%, ktoré % predstavuje úspech žalovaných. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má nárok na trovy konania vo výške 37,14%. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 491 Eur a trov právneho zastúpenia z hodnoty sporu po 151,05 Eur za sedem úkonov právnej pomoci ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania zo dňa 1.2.2012, § 13a ods. 1 písm. b/, d/ vyhlášky 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 - 2 x účasť na pojednávaní konaných v dňoch 22.9.2015 a 10.3.2016, 3 x porada alebo rokovanie s klientom v dňoch 21.9.2015, 19.11.2015 a 18.2.2016 ) + paušál 2 x 7,63 Eur = 15,26 Eur, 3 x 8,39 Eur = 25,17 Eur, 2 x 8,58 Eur = 17,16 Eur; spolu paušál 57,59 Eur ( § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. ). Spolu trovy právneho zastúpenia činia sumu 1.114,94 Eur a trovy konania v konaní pomerne úspešnej žalobkyni činia sumu 1.605,94 Eur, z toho 31,43% predstavuje 596,45 Eur a ktorú sumu sú v konaní pomerne neúspešní žalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyni v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., číslo účtu: 0000 0001 0085 7001/111, BIC: UNCRSKBX.

O trovách konania žalovaných súd rozhodol tak, že títo na ich náhradu nemajú právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.