Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/474/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám Martina Benku 6 proti žalovanému E. E., F.. XX. XX. XXXX, T. E., B. XXXX/X v konaní o zaplatenie 618,75 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 447,75 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 05. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 60,84 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, T.: S..

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 11. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 618,75 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 07. 09. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným uzavrel dňa 25. 04. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320140206 na sumu 450 € za úrok vo výške 90 €, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 81 €. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 621 € uhradiť v trinástich mesačných splátkach, pričom prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 2,25 € (išlo o splátky úroku) a ďalších 10 pravidelných mesačných splátok bolo dohodnutých vo výške 61,43 €, z čoho istina predstavovala 73,26 %, úrok 13,55 % a servisný poplatok 13,19 % z každej jednotlivej splátky. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy aj s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Žalovaný však ku dňu spísania žaloby uhradil len 2,25 € a túto úhradu uskutočnil 25. 04. 2014.

Keďže ďalšie splátky nezaplatil, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 29. 07. 2014 upozornil žalovaného, že môže žiadať zaplatenie celej dlžnej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku, čo bol ďalší list žalobcu zo dňa 02. 10. 2014, žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh zahŕňajúci nesplatenú časť úveru a aj odplaty sa stal splatný ku dňu 06. 09. 2014. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca však už neevidoval žiadnu ďalšiu splátku úveru.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola zaslaná do vlastných rúk spolu s prílohami.

Keďže vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa § 200ea O. s. p. súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 10. 03. 2016 vyhlásil verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania, ktorého výrokovú časť rozsudku zachytáva písomné vyhotovenie rozsudku.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho spisu.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom.

Nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania a to žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli úverovú zmluvu čísla uvedeného v žalobe dňa 25. 04. 2014, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky žalobcu. Je pravdou, že na základe tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 450 €, pričom žalovaný podľa dohody mal celkovo zaplatiť sumu 621 €, splátky boli zročné tak, ako žalobca uviedol vo svojej žalobe, pričom priemerná hodnota RPMN takéhoto úveru predstavovala 46,30 % a RPMN tohto úveru predstavovala 67,70 % ročne.

Je pravdou, že žalobca ako doporučenú zásielku žalovanému zaslal tak predžalobnú upomienku zo dňa 29. 07. 2014 ako aj oznámenie o zosplatnení záväzku ku dňu 06. 09. 2014, avšak neprodukoval dôkaz preukazujúci kedy tieto listy doručil žalovanému, resp. žeby ich bol vôbec doručil žalovanému.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bol žalovaný zaplatil žalobcovi viac, než sumu, ktorú žalobca tvrdil, to znamená 2,25 € a to v deň podpísania úverovej zmluvy. Konečná splatnosť tohto úveru bola dohodnutá na 370-ty deň po uzavretí zmluvy.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne.

Je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá vzhľadom na dátum jej vzniku za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie § 9 citovaného zákona upravovalo náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Absencia dohody o výške a počte, a termínoch splátok istiny, úrokov atď. spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa presvedčenia súdu žalobca v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nezrozumiteľným spôsobom pre bežného spotrebiteľa stanovil termíny splátok spotrebiteľského úveru. Táto nezrozumiteľnosť pre bežného spotrebiteľa, podľa názoru súdu, spôsobuje neplatnosť dojednania o zročnosti splátok v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Spôsob splácania úveru a z neho vyplývajúca konečná splatnosť úveru je vyjadrená tak, že k zisteniu kedy by mal byť úver splatený je možné dôjsť len zložitým napočítavaním dní, s prihliadnutím na deň, kedy bola zmluva uzavretá. V kontexte s takýmto napočítavaním sa súdu javila zrozumiteľne dohodnutá len zročnosť prvej splátky - 10-ty deň po uzavretí zmluvy.

Všetky ďalšie splátky, ktoré podľa pravidiel stanovených žalobcom v jeho formulárovej zmluve boli zročné vždy 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky je podľa presvedčenia súdu pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná, pretože k splatnosti tej, ktorej splátky musí spotrebiteľ dôjsť zložitým napočítavaním dní od splatnosti predchádzajúcej splátky s prihliadnutím na počet dní toho, ktorého kalendárneho mesiaca, ktoré sa, prirodzene, v priebehu roka pohybujú. Tým sa stáva, že splatnosť jednotlivých splátok sa pohybuje v rôznych dňoch toho, ktorého kalendárneho mesiaca.

Podľa presvedčenia súdu veriteľovi nič nebránilo, keďže bol zrejmý dátum uzavretia zmluvy, uviesť presné termíny splatnosti jednotlivých splátok a potom aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyjadrením dňa, mesiaca a roku, kedy táto skutočnosť nastáva. Vzhľadom na skutočnosť, že tak žalobca, ktorý použil formulár zmluvy ním predtlačený neurobil, spôsobil podľa presvedčenia súdu neplatnosť tej časti zmluvy, ktorá sa týka jednej z jej obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a totiž neplatnosť dojednania o zročnosti splátok. Táto skutočnosť potom spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo v praxi znamená, že žalovaný má žalobcovi povinnosť vrátiť len sumu, ktorú si od žalobcu skutočne požičal, teda sumu 450 € a keďže zaplatil už žalobcovi sumu 2,25 €, dlhuje žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozsudku 447,75 €.

Nárok žalobcu na zaplatenie dlhu na istine nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.).

Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania žalobca ho požadoval v limitoch, ktoré boli určené v ust. § 369 Obch. zák., teda v limitoch určených občianskoprávnymi predpismi, vzhľadom na skutočnosť, že šlo o úverovú zmluvu, ktorá bola uzavretá so spotrebiteľom.

Pokiaľ však ide o omeškania žalovaného ako dlžníka, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania od 07. 09. 2014, keďže ku dňu 06. 09. 2014 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca totiž neprodukoval dôkazy, kedy doručil tak predžalobnú upomienku, ktorá mala právny význam notifikácie úmyslu žalobcu zosplatniť úver v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. a ani neprodukoval dôkaz, kedy doručil, resp. aspoň dostal do poznávacej sféry žalovaného, oznámenie o zosplatnení záväzku, ktoré bolo uskutočnené listom zo dňa 02. 10. 2014.

Súd preto nemal preukázané, že by žalobca bol platne zosplatnil dlh dodržiac požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatnil právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný sa nesporne do omeškania so zaplatením zvyšku požičanej sumy, teda do omeškania s platením sumy 447,75 €, dostal 371.deň od uzavretia zmluvy, keďže konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 370-ty deň po uzavretí zmluvy. Týmto dňom podľa výpočtov súdu bol 30. 04. 2015 a žalovaný je preto v omeškaní od 01. 05. 2015. Podľa presvedčenia súdu až od tohto dňa má žalobca nárok na úrok z omeškania, ktorý je v zmysle ust. § 369 Obch. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka o 5 % bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda od tohto dňa súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne a vzhľadom na vyššie uvedené, žalobu vo zvyšku uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalobca nebol v konaní plne úspešný a oproti požadovanej istine vo výške 618,75 € mu súd priznal len istinu vo výške 447,75 €, čo predstavovalo približne 73 % pôvodne uplatneného nároku. Z toho je zrejmé, že žalobca bol neúspešný v rozsahu 27 % pôvodne uplatneného nároku. Čistý úspech žalobcu, po odpočítaní neúspechu od úspechu, potom predstavuje 46 % pôvodne uplatneného nároku (73 % - 27 % = 46 %), len v takomto rozsahu súd priznal vzhľadom na pomerné krátenie náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Trovy vznikli vo výške 16,50 € za zaplatený súdny poplatok a trovami právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú tvorené odmenou právneho zástupcu žalobcu za 2 úkony právnych služieb po 39,84 €, režijným paušálom za 2 úkony právnych služieb po 8,39 € a 20 % DPH. K úkonom právnych služieb patrí prevzatie a príprava zastúpenia, a spísanie žaloby. 46 % celkovo vzniknutých trov konania potom predstavuje sumu 60,84 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.