Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-20-1998.pdf
PDF · 75.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/20/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci navrhovateľa: Z. H., P. I. XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: E. T., B..Č.. P. T. XX, XXXX P. T., X., a odporcovi v 2. rade: K. H., B..Č.. P. P. T. XX, XXXX P. T., X., o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Navrhovateľ Z. H., V.. XX.X.XXXX, nie je otcom K. H., V.. X.X.XXXX narodeného z matky E. T., I.. L., V.. XX.X.XXXX.
Súd rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.08.1996 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, že nie otcom K. H., nar. X.X.XXXX narodeného z matky E. T., I.. L., V.. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.04.1985 uzavrel s odporkyňou manželstvo pred bývalým R. L. K.. Z manželstva sa im narodil syn E., V.. XX.XX.XXXX. Pred troma rokmi( t.j. v roku 1993) odporkyňa opustila spoločnú domácnosť a zdržiavala sa neznámom mieste. Dňa 2.1.1996 navrhovateľ podal na vtedajšom Okresnom súde Bratislava- vidiek návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému E.. Vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod, ktoré mu bolo doručené na pojednávaní dňa 24.5.1996, odporkyňa uviedla, že sa jej počas trvania manželstva s navrhovateľom narodil aj maloletý syn K., a to dňa X.X.XXXX. Odporkyňa túto skutočnosť potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, kde zároveň uviedla, že biologickým otcom K., V.. X.X.XXXX, je pán K. E., bytom J. Č.. XX, N. V., ktorý otcovstvo nepopiera. Teda syn K. sa odporkyni narodil po nadviazaní mimomanželskej známosti s K. E.. Navrhovateľ sa v čase rozhodnom pre splodenie K., V.. X.X.XXXX, s odporkyňou intímne nestýkal, a preto sa nepovažuje za jeho otca. Nakoľko sa však K. narodil počas trvania manželstva navrhovateľa s odporkyňou, je navrhovateľ považovaný za jeho otca, o čom svedčí zápis v rodnom liste K. H.. Navrhovateľ však poprel skutočnosť, že je jeho biologickým otcom,
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa a svedkyne R. P., vyjadrením odporcu v 2. rade zo dňa 22.01.2016, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C 2/1996, ako aj obsahom ostatných listinných dôkazov založených v spise.
Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu nevyjadrila, ani na jedno z nariadených pojednávaní sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nežiadala o ich odročenie.
Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril mailovým podaním dňa 22.01.2016, kde uviedol, že býva v X. už 16 rokov. S návrhom navrhovateľa na zapretie otcovstva súhlasí, nakoľko navrhovateľ nie je jeho otcom.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že je pravdou, že s odporkyňou v 1. rade boli manželia, avšak ich vzťahy boli vážne rozvrátené, manželstvo neplnilo funkciu a bývalý Okresný súd Bratislava vidiek manželstvo rozviedol. Odporkyňa opustila spoločnú domácnosť ešte pred rozvodom. Ihneď po uzavretí manželstva navrhovateľ spolu s odporkyňou bývali v I., narodil sa im syn E. E. XX.XX.XXXX. Na jeseň roku 1993 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť a zdržiavala sa na rôznych miestach. Navrhovateľ sa s ňou nestretával, ani nekontaktoval, odvtedy spolu intímne nežili ani spolu nehospodárili. Výchovu dieťaťa zabezpečovala odporkyňa. Navrhovateľ taktiež uviedol, že určite nie je biologickým otcom K. H., lebo od roku 1993 sa stretol s odporkyňou iba v roku 1997 na súde.
Svedkyňa R. P. pred súdom uviedla, že navrhovateľ je jej bratranec a že má vedomosť o tom, že počas trvania manželstva navrhovateľa s odporkyňou sa jej narodil syn K., avšak tento nepochádza z intímneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou, nakoľko obaja už dlhšie nežili spolu. Odporkyňa stále odchádzala zo spoločnej domácnosti a prichádzala, pričom od roku 1990 prestali ako manželia spolunažívať. Otec navrhovateľa žijúci v V. chcel vybaviť pre navrhovateľa ako svojho syna možnosť pobytu v V., odporkyňa však pricestovala za ním do V., lebo mala záujem, aby sa navrhovateľ vrátil späť na Slovensko. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ pricestoval koncom roka 1992 za odporkyňou do Levíc, kde zotrval len niekoľko dní a odvtedy s odporkyňou spolu nežili.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C 2/1996 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 14C 2/2016 zo dňa 9.10.1997 bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa a odporkyne v 1. rade a toho času maloletý E. V.. XX.XX.XXXX a K. V.. X.X.XXXX boli na čas po rozvode zverení do výchovy a opatery matky. Navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu oboch maloletých detí. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v čase rozvodu manželstva žili účastníci konania oddelene, pričom od jesene roku 1993 spolu neviedli spoločnú domácnosť a intímne spolu nežili. Ďalej z výpovede odporkyne v 1. rade zo dňa 24.05.1996, zaznamenanej v zápisnici z pojednávania v rozvodovom konaní, súd zistil, že biologickým otcom odporcu v 2. rade - K. H., narodeného X.X.XXXX, nie je navrhovateľ, ale má ním byť K. E., s ktorým odporkyňa v 1. rade v tom čase udržiavala známosť.
Z mailového podania odporcu v 2. rade zo dňa 22.01.2016 súd zistil, že tento má vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je jeho otcom.
Podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 51 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 57 ods. 1 cit. Zák. manžel môže do šesť mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 58 ods.1 cit. zák. ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, keď manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 59 ods. 1 cit. zák. manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Navrhovateľ včas zaprel otcovstvo voči matke a dieťaťu, narodenému dňa X.X.XXXX, t.j. v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, keď manželstvo zaniklo. O narodení dieťaťa počas trvania manželstva s odporkyňou v 1. rade sa navrhovateľ dozvedel dňa 24.05.1996, pričom návrh na zapretie otcovstva bol súdu doručený dňa 12.08.1996, teda v 6-mesačnej v lehote podľa § 57 ods. 1 cit. zákona. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovede odporkyne v 1. rade zo dňa 24.05.1996, zaznamenanej v zápisnici z pojednávania v rozvodovom konaní vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 14C/2/1996 ako aj z výpovede navrhovateľa v konaní o rozvod aj v tomto konaní mal súd za preukázané,
že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu v 2. rade, nakoľko s odporkyňou od konca roku 1993 spolu intímne nežili a odporca v 2. rade sa narodil až X.X.XXXX. Súd nemal pochybnosti, na základe ktorých by bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie, preto rozhodol tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku.
S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.