Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-200-2011.pdf
PDF · 109.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/200/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich JUDr. Dušana Modranského a Ing. Viktora Lipčáka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. marca 2016 v trestnej veci proti obžalovanému Z. C.X., H.. XX.XX.XXXX N. E., R. C. D., Ž. XXX/X, E., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
Z. C. nar. XX. XX. XXXX N. E., R. C. D., Ž. XXX/XX X. Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 1. 6. 2011 vo večerných hodinách spred domu č. XXX/X N. D., okr. Kežmarok násilím odtiahol mal. M. P., nar. XX. X. XXXX, tak, že jej zozadu za jej chrbátom jednou rukou chytil obe jej ruky a druhou rukou jej zakryl ústa, aby nemohla kričať, a to na futbalové ihrisko v obci Huncovce, okr. Kežmarok, ku miestnemu potoku, tam jej vulgárne nadával a vyžadoval od nej pohlavný styk pod hrozbou, že keď tak neurobí, tak ju zbije, ako to urobil pred tým, keď v presne nezistenej dobe pred mesiacom od nej vyžadoval pohlavný styk, a keď sa mu nepodvolila, tak ju dvakrát udrel po tvári a raz po ramene a následne odišiel, preto sa ho bála, a ako ju držal postojačky v pevnom objatí, začal ju bozkávať na ústa a na krk, čomu sa snažila brániť, ale ruky mala zakliesnené popri tele, tak len kričala, aby ju nechal, následne si jednou rukou rozopol opasok aj nohavice, ktoré si spustil pod kolená, taktiež aj spodnú bielizeň, znova začal ju bozkávať, čomu sa bránila tak, že ho udierala päsťami do tváre a do hrude, obe ruky jej však chytil a držal hore pri hlave, následne jej stiahol dole nohavičky, snažila sa nohy držať podarilo sa mu jej ich roztiahnuť, potom vykonal súlož a ejakulát vypustil do trávy vedľa nej,
t e d a
násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe
- dieťati,
č í m s p á c h a l
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zákona
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona, 39 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výroku tohto rozsudku.
V predmetnej trestnej veci ešte dňa 31.10.2011 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok návrh na schválenie dohody o vine a treste. Na verejnom zasadnutí 14.11.2011 o schválení tejto dohody vtedy obvinený Z. C. vyhlásil, že nie je vinný. Preto podľa § 334 ods. 3 Tr. poriadku súd rozhodol o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania.
Dňa 1.12.2011 podal okresný prokurátor v Kežmarku pre uvedený skutok na príslušný Okresný súd Kežmarok na Z. C. obžalobu. Porušením príslušného Rozvrhu práce bola vec pridelená do nesprávneho súdneho oddelenia, čo zistil odvolací súd v odvolacom konaní, čo bolo základným dôvodom zrušenia oslobodzujúceho rozsudku, ktorý vyniesol dňa 11.10.2012 senát prvostupňového súdu v nezákonnom zložení.
Senát okresného súdu v zákonnom zložení vykonal vo veci nové hlavné pojednávanie, na ktorom sa zistilo, že prokurátor a obžalovaný nesúhlasili s konaním o dohode o vine a treste. Po prednesení obžaloby prokurátorkou sa vyjadril obhajca obžalovaného, že budú preukazovať nevinu.
Obžalovaný Z. C. úvodom svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že to čo vypovedala poškodená M. S., R.. Č.. C. - jeho terajšia manželka, nie je pravda. Žije s ňou nepretržite, odkedy ho pustili z väzby.
Poprel, že by sa kritického dňa 1. 6. 2011 vôbec stretli. Pritom krátko predtým vypovedal, že toho istého dňa sa hádali a ona ho udala zo žiarlivosti. Týmito tvrdeniami obžalovaného sa len potvrdilo, že obžalovaný počas celého trestného stíhania často menil svoje výpovede. S poškodenou sa poznali dva alebo tri roky, mali sa radi, ľúbili sa aj jej rodičia vedeli, že spolu chodia. Problém nastal kvôli jej žiarlivosti, keď on išiel za druhou. Vtedy sa pohádali, udala ho a zobrali ho do väzby. Priznal, že sa s poškodenou stýkal aj intímne, pohlavný styk mali aj kritického dňa, ale ten bol dobrovoľný.
Tieto tvrdenia obžalovaného sú v nezhode s výpoveďami obžalovaného z prípravného konania.
Obžalovaný sa počas výsluchu zo dňa 6.6.2011 ku skutku vyjadril, že sa pozná s poškodenou dlho, pričom spolu začali chodiť asi pred dvomi rokmi, až do 2. 6. 2011, keď sa s ním rozišla. Keď sa náhodou stretli 5. 6. 2011, znovu na rozchode trvala. Dňa 1. 6. 2011 mali po vzájomnej dohode pohlavný styk, k čomu predtým dochádzalo často. Čo sa týka násilia, v minulosti , asi pred dvomi rokmi jej dal dve facky, a to preto, že bol opitý. Toho istého dňa sa konala konfrontácia medzi obvineným a poškodenou, kde obvinený spáchanie skutku poprel.
Na výsluchu dňa 27. 9. 2011 sa k spáchaniu skutku obžalovaný priznal, svoj čin oľutoval s tým, že skutok spáchal tak, ako je to uvedené v uznesení o jeho obvinení. Vtedy poprel aj svoju predošlú výpoveď, čo odôvodnil tým, že nechcel ísť do väzenia. Na základe tohto bolo vyvolané aj konanie o dohode o vine a treste ktoré vinou vtedy obvineného Z. C. nedospelo k potvrdeniu rozsudkom súdu a vec musela byť vrátená prokurátorovi na došetrenie a pokračovalo vo veci väzobné stíhanie.
Predseda senátu po vypočutí obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 10. 2015 na návrh prokurátorky zápisnice o skorších výpovediach obžalovaného, keďže sa objavili podstatné rozpory medzi jeho skoršími výpoveďami a údajmi na hlavnom pojednávaní, prečítal. Prečítal ich postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a to celé výpovede doslova tak, ako boli príslušnou vyšetrovateľkou v príslušných
zápisniciach zaznamenané. Obžalovaný bol na tieto rozpory upozornený a bol aj požiadaný, aby vysvetlil ich príčiny.
Takto postupne uviedol, že pokiaľ sa týka jeho zápisnice o výsluchu z 6. 6. 2011, trvá na tom, že styk s poškodenou bol dobrovoľný, a trvá na svojej nevine. K výpovedi na konfrontácii z 6. 6. 2011 dodal, že na tomto úkone on hovoril pravdu a M. klamala. Na výpovedi 27. 9. 2011 sa priznal len preto, že chcel čo najmenší trest. Bola prečítaná aj výpoveď obvineného z jeho výsluchu z 7. 6. 2011, ktorú urobil pred sudcom pre prípravné konanie, kedy sa rozhodlo o uvalení väzby na jeho osobu. Túto výpoveď považuje obžalovaný za pravdivú.
Pokiaľ sa ho predseda senátu opýtal, na čom vlastne v čase konania hlavného pojednávania trvá, tak uviedol, že je nevinný , s poškodenou má dobrý život, starajú sa o dieťa. K žiadnemu znásilneniu 1. 6. 2011 nedošlo a ani mesiac predtým sa vôbec nič nestalo.
Podobne ako výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní možno považovať aj výpoveď svedkyne
- poškodenej M. C.X., Q.. S. pred súdom za vyslovene tendenčnú.
Poškodená na hlavnom pojednávaní pred novým senátom okresného súdu na úvod svojej výpovede uviedla, že s obžalovaným, s ktorým má jedno dieťa a býva s ním, uzavrela manželstvo 15.10.2013. Vzhľadom jej výpovede na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach bola pred týmto výsluchom zo strany súdu opakovane upozornená, že má hovoriť pravdu. Ako sa zistilo ďalej, túto svoju všeobecnú svedeckú povinnosť poškodená zrejme správne nepochopila, keď na rozdiel od svojich prvotných výpovedí hneď úvodom uviedla ,zhodne s obranou obžalovaného, že jeho udanie má pôvod v žiarlivosti, keďže ju opustil a išiel za inou. Vtedy sa pohádali, aj kvôli tomu, že si 1. 6. 2011 s priateľmi vypil a na druhý deň ho bola udať. Pohlavné styky, ktoré vykonávala s obžalovaným považuje všetky za dobrovoľné. Začalo sa to v dobe tak ako uvádzal obžalovaný, akurát sa odlišujú v ich frekvencii. Poprela, že by mali pohlavný styk kritického dňa. Po hádke sa nič nestalo, pričom sa po jeho návrate z väzby dali dokopy a žijú spolu dodnes. Následne viackrát opakovala, že ho udala z toho dôvodu, že išiel za inou. Udala ho o niekoľko dní neskôr, lebo si myslela, že sa ku nej vráti, ale tak neurobil.
Na návrh prokurátorky súd potom predložil svedkyni - poškodenej na vysvetlenie rozporov zápisnice o jej skorších výpovediach.
Obdobne ako v prípade obžalovaného boli prečítané všetky zápisnice o jej výsluchoch, ich celý obsah, pričom sa zistilo, že dňa 6. 6. 2011 podala výpoveď, ktorá v plnom rozsahu usvedčila obžalovaného zo spáchania skutku. Konanie obžalovaného opísala podrobne tak, ako bolo uvedené vo výroku obžaloby, a bezo zmeny prebraté aj do výroku tohto rozsudku. Zmenu výpovede odôvodnila tým, že klamala otca, ktorý bol pri tejto výpovedi. Označila ju za nepravdivú a trvala na tom, čo uviedla na tomto hlavnom pojednávaní.
Počas výsluchu dňa 7. 7. 2011 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, kde však je možné už badať ústup z obvinenia v tom zmysle, že nechce aby mal z toho obvinený problémy, má ho rada, chcú spolu žiť a je ochotná mu odpustiť. Aj túto výpoveď poškodená pred súdom poprela, vypovedala, že sa bála, že nepríde ku nej. Pravda je to, že to neurobil, a trvala naďalej, že to bolo zo žiarlivosti.
Prečítanú zápisnicu o konfrontácii taktiež poškodená nepovažuje za pravdivú, tento krát tak mala vypovedať z obavy, že keď obžalovaný príde domov, tak pôjde za druhou.
Svoju výpoveď z 21. 9. 2011 dala kvôli tomu, že sa bála, že keď obžalovaný príde z väzby, že sa ku nej nevráti. Vyjadrila sa vlastne k čestnému prehláseniu ktoré napísala preto, aby bolo všetko dobre. To čo je v ňom uvedené nie je pravda. Na hlavnom pojednávaní však toto prehlásenie považovala za pravdivé. Obžalovaný prečítané výpovede poškodenej považoval za nepravdivé, podľa neho vypovedala pravdu na tomto novom hlavnom pojednávaní.
Svedok Q. C. - otec obžalovaného vedel o vzťahu svojho syna Z. s vtedy M. S.. Mali sa vzájomne radi, o žiadnom konflikte medzi nimi nevie, vie však o tom, že mali styk, ale určite nešlo o znásilnenie.
Svedkyňa G. C. - švagriná obžalovaného potvrdila výpovede obžalovaného a poškodenej, že M. S. udala Z. C. za znásilnenie len kvôli žiarlivosti. Len čo vyšiel z väzenia, hneď na to sa s ňou oženil. O dôvode udania vie od poškodenej, pričom to pred svedkyňou poškodená aj oľutovala.
Podobný dôvod udania obžalovaného poškodenou udávala na hlavnom pojednávaní dňa 10. 10. 2015 aj svedkyňa Z. C.. To bol dôvod, pre ktorý súd na návrh prokurátora prečítal jej výpoveď z prípravného konania na ktorej aj po prečítaní trvala, keď udávala, že Z. C. bol dňa 1. 6. 2011 u nej doma na návšteve a pohádali sa kvôli tomu, že M. už s ním ďalej vzťah mať nechcela. O tom, že by sa mali v ten deň milovať nehovorila.
Svedkyňa B. S. - švagriná obžalovaného a zároveň sestra poškodenej, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 11. 1. 2016 úvodom výpovede trvala na tom a v súlade s prípravným konaním uviedla, že jej poškodená povedala doma, ale nevie presne kedy, mohlo to byť na druhý deň, že ju obžalovaný znásilnil. Vtedy plakala, a ju žiadala, aby to povedala ich otcovi, čo ona aj urobila. Nevedela však, či to sestra povedala otcovi aj sama. Nevedela povedať, či obžalovaný mal s poškodenou niekedy sex, a ani či ich otec súhlasil s tým, aby spolu chodili.
Svedok G. S., ktorý do nadobudnutia svojprávnosti M. S. bol v procesnom postavení svedka - poškodeného na hlavnom pojednávaní konanom v deň, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia po poučení ako svedok vyhlásil, že využíva svoje právo a k veci vypovedať nebude, pretože ujmu obžalovaného by právom považoval za ujmu vlastnú. Toto vyjadrenie je v súlade s ust. § 130 ods. 2 Trestného poriadku, ale aj § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona.
Keďže boli splnené ďalšie procesné podmienky, súd prečítal výpoveď Eduarda Polhoša podľa § 263 ods. 4 Tr. por. O skutku sa dozvedel 5. 6. 2011, keď mu povedala jeho dcéra M., že bola znásilnená. Bolo mu známe, že spolu chodia a to asi dva roky, s čím on zo začiatku nesúhlasil. Obžalovaný mu asi rok predtým slušne povedal, že s M. chce chodiť, lebo ju má rád, takže ten vzťah povolil, nie však, aby sa pohlavne stýkali. Vedel o tom, že je stále panna. Uvedeného dňa prišla, a povedala mu, že už druhýkrát sa ju obžalovaný pokúsil znásilniť, keď sa mu to aj 1.6.2011 podarilo. Hanbila sa mu to popísať, ale povedala mu, že prvýkrát ju neznásilnil, ale len sa pokúsil, len ju zbil a odišiel, a ku styku vtedy nedošlo. Druhýkrát podvečer pri futbalovom štadióne ju znásilnil a to tak, že ju násilím zvalil na zem, vyzliekol si nohavice a po tom na nej vykonal súlož, ale ejakulát pustil do trávy. Po tom, ako sa to dozvedel, sa rozhodol, že na druhý deň pôjdu na políciu to nahlásiť. Večer toho istého dňa sa rozhodol, že si to s Z. C. vydiskutuje, pre ktorého opitosť k tomu nedošlo. Týmto konaním vznikla dcére a aj jeho rodine morálna škoda, pričom bude poškodené jej dobré meno, ako aj meno ich celej rodiny. Prípadné krivé obvinenie zo strany jeho dcéry voči obžalovanému neprichádza do úvahy, dcéra mu nikdy neklame, je si vedomá následkov, ak by klamala, a nepovedala mu to hneď preto, že sa hanbila. Došlo u nej aj ku zmene správania, keďže sa ho pýtali susedia, prečo dcéra nenosí sukňu ale nohavice.
Prvotnú verziu poškodenej o skutočnosti, že bola znásilnená, potvrdil na hlavnom pojednávaní počas tohto konania pred súdom aj svedok Z.. A. H., ktorému to poškodená povedala ešte pred vyšetrením, a za páchateľa označila práve Z. C.. Bližšie sa k znásilneniu nevyjadrila. Vonkajšie rodidlá boli na vyšetrení dňa 9.6.2015 bez stôp násilia na celom tele. Za dobu šiestich dní sa zranenia perfektne zhoja. Štandardným vyšetrením gynekológ zistil, že menovaná žije sexuálnym životom dlhší čas. Súčasné vyšetrenie by možné znásilnenie nepotvrdilo.
Znalkyňa Z.. B. Q. podala na hlavnom pojednávaní znalecký posudok , ktorý vypracovala spoločne so znalkyňou Z.. L. - Š.. Záver je jednoznačný, obžalovaný Z. C. netrpí žiadnym psychiatrickým ochorením a ani žiadnou formou sexuálnej úchylky. Jeho intelekt sa nachádza v dolnom pásme priemeru. Nebola u neho zistená závislosť na žiadnych návykových látkach a svoje konanie vedel počas spáchania skutku ovládať v plnej miere a aj rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Ohľadne skutku sa pred znalkyňou obžalovaný vyjadril, že s ňou začal chodiť, keď mala trinásť rokov, ale otec jej to dovolil až v pätnástich. Do tej doby sa iba bozkávali a hladkal ju na prsiach. Je pravdou, že po dobu piatich dní sa hádali a on chcel začať chodiť s inou, čo keď sa M. S. dozvedela od svojich bratov, tak ho udala za znásilnenie. Pritom priznal, že predtým mal s ňou sex, ale aj vtedy, ako ju mal znásilniť ale to bolo všetko dobrovoľné, a z jej strany je to pomsta.
Znalkyňa PhDr. Ľubica Pokrievková trvala na hlavnom pojednávaní na záveroch svojho znaleckého posudku keď uviedla, že u M. S. ide o jednoducho štruktúrovanú osobu s intelektom na hranici defektu. Nebola u nej zistená žiadna duševná choroba, ktorá by ovplyvnila jej vnímanie, myslenie alebo správanie. V čase znaleckého vyšetrenia nebola u nej zistená neurotická ani depresívna symptomatika. Spätne z údajov od poškodenej sa dala stanoviť post traumatická stresová porucha, ktorá bola priamym dôsledkom nejakej traumy a tá odoznievala zhruba mesiac od udávania znásilnenia. Menovaná je schopná zreprodukovať podstatu prežitých udalostí s menším počtom detailov, ale má tendenciu ich dopĺňať na základe vlastných skúseností alebo predpokladov, čo si nezapamätala. Neboli u nej preukázané tendencie k patologickému klamstvu. V čase vyšetrenia na otázky odpovedala adekvátne, emocionálny doprovod bol v súlade s tým, čo popisovala. Vzhľadom na už uvádzané dopĺňanie detailov hodnotí znalkyňa jej výpoveď za čiastočne objektívnu. Tendencie agresívneho správania nemá, a nespráva sa tak, aby to mohlo obvineného priamo provokovať k sexuálnej agresii. Výpovede poškodenej o skutku pred vyšetrovateľkou a pred znalkyňou sa v nejakých závažných okolnostiach nerozchádzali. Podľa harmónie hovoreného a emocionálnych prejavov sa dá usudzovať, že popisovaný skutok zrejme aj prežila. Príznaky post traumatickej stresovej poruchy svedčia o tom, že k traume u nej došlo.
Post traumatická stresová porucha je súhrn príznakov, ktoré sa rozvinú, keď je človek vystavený nadmernému a nezvyčajnému stresu alebo záťaži. Medzi najčastejšie príznaky patrí tzv. znovu prežívanie, vyhýbavé správanie, zvýšená podráždenosť, poruchy spánku stravovania, smutná až depresívna nálada, objavujú sa tzv. flesh backy - náhle spomienky. Konkrétne sa u poškodenej objavilo to znovu prežívanie, nakoľko to mala stále pred očami, smutná nálada, nechuť do hocakej činnosti, obmedzenie sociálnych kontaktov, pobyt v bezpečí domova.
Poškodená ,ďalej podľa znalkyne, detaily ktoré popisovala pri znaleckom vyšetrení sa zhodovali s tým, čo popisovala vo výpovedi na polícii. Pokiaľ by si tento skutok vymyslela, s veľkou pravdepodobnosťou by nebola schopná opakovane tento skutok popísať. Určite by sa v tých podstatných okolnostiach zamotávala a tie emócie by jednoducho nevedela zahrať.
Čo sa týka zmeny výpovede, môže znalkyňa iba teoreticky usudzovať, že u väčšiny týchto násilných trestných činov funguje určitá ako keby samo liečiaca schopnosť psychiky, čo znamená, že sa človek snaží na takýto zážitok zabudnúť a nechce byť znova jeho popisovaním traumatizovaný. Človek má tendenciu zabúdať na negatívne udalosti vo svojom živote. Nemožno vylúčiť ani to, že sa časom vzťah poškodenej k obvinenému zlepšil, človek po určitom čase už ako keby nemá potrebu škodiť niekomu, aj keď mu predtým ublížil. Práve v rómskom etniku je to častý jav. Toto môže byť aj príčinou zmeny výpovede. Dokonca aj v znaleckom posudku je uvedené, že poškodená sa na neho nehnevá, je jej ľúto za ním, chcela by ho naspäť, aj keď jej toto urobil. Nie je nezvyčajné, keby aj napriek tomuto v tejto komunite vzťah pretrval, čo nebráni ani založeniu rodiny. V rómskej komunite totiž sa znásilnenie považovalo za menej závažnú vec, a uzavretie manželstva bolo formou odškodnenia medzi páchateľom a obeťou. K tomu patrila aj povinnosť finančného odškodnenia. Tento vzorec správania pretrváva dodnes, pričom páchateľ keď si obeť zoberie, trauma zo sexuálneho násilia je zmazaná, rovnako ako aj z neho vzniknutá hanba.
Konkrétny skutok popisovala poškodená v súlade s tým, ako bol Z. S. obvinený. Poškodená vie rozlíšiť dobrovoľný a násilný čin. Skutočnosť, že poškodená zmenila svoju výpoveď nemá nič spoločné s jej pamäťou.
Súd prečítal aj listinné dôkazy v spise obsiahnuté. Nie však zápisnicu o trestnom oznámení, ktorá ako dôkaz v štádiu súdneho konania slúžiť nemôže. Zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou prečítaná bola, k znaleckým posudkom boli vypočutý príslušní znalci, svedok MUDr. Novotný sa vyjadril aj k lekárskej správe ktorú vypracoval, a taktiež sa dokazovanie týkalo aj čestného prehlásenia vtedy maloletej M. S..
Súd potom vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne a uzavrel, že žalovaný skutok bol spáchaný tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, že ho spáchal obžalovaný, ktorý je trestne zodpovednou osobou.
Obžalovaný Z. C. žalovaný skutok popieral, i keď priznal, že mal s poškodenou sexuálne styky z jej strany dobrovoľné, a to aj kritického dňa. Na základe jeho priznania došlo aj ku konaniu o dohode a vine
a treste, ktorá však na verejnom zasadnutí pred súdom na základe vyhlásenia obžalovaného schválená nebola. Odvtedy síce tieto styky nepopieral, avšak podľa neho k jeho udaniu došlo na základe žiarlivosti zo strany poškodenej za to, že ju chcel opustiť. Postupne si túto verziu osvojila aj samotná poškodená svojim čestným prehlásením a ďalšími výpoveďami, ale aj svedkyne G. C. B. Z. C., ktoré sa o tom zmieňovali až v konaní pred súdom.
Obžalovaného Z. S. v plnom rozsahu zo spáchania skutku usvedčujú výpovede vtedy maloletej poškodenej M. S. a to z prípravného konania, konkrétne z 6.6.2011, z vykonanej konfrontácie z toho istého dňa, ale aj z 7. 7. 2011. K tomuto záveru dospel súd aj vyhodnotením svedeckých výpovedí sestry poškodenej - B. S., ktorá vypovedala v súlade s prípravným konaním, ale najmä z výpovede otca poškodenej G. X., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. K presvedčeniu, že poškodená zo začiatku vypovedala pravdu dospel súd aj vyhodnotením výpovede gynekológa MUDr. Jaroslava Novotného. Za hodnoverný dôkaz v tomto smere treba považovať aj výpoveď znalkyne PhDr. Ľubice Pokrievkovej, na základe ktorého súd považuje výpoveď poškodenej za použiteľnú v trestnom konaní, schopnú usvedčiť páchateľa zo spáchania skutku, pričom dôkladným výsluchom znalkyne súd mohol logicky dospieť k záveru, čo bolo príčinou zmeny jej výpovede.
K tomu treba len dodať ďalší poznatok získaný od tejto znalkyne, že výpoveď poškodenej treba považovať za čiastočne hodnovernú, pričom možno uzavrieť, že posudzovaný skutok poškodená prežila, a pokiaľ by ho nebola prežila, s veľkou pravdepodobnosťou by si ho nedokázala vymyslieť.
Obrana obžalovaného spočívajúca v jeho presvedčení o pomste poškodenej obžalovanému z dôvodu žiarlivosti podporená aj ďalšími výpoveďami síce má tiež svoju vnútornú logiku. Skutočnosť, že prakticky ihneď po prepustení z väzby začal obžalovaný s poškodenou žiť, že si ju vzal za manželku a žijú v rodine so svojim dieťaťom akiste súvisí aj s prejednávanou trestnou vecou, a slúži na odpútanie pozornosti orgánov zodpovedajúcich za potieranie závažnej kriminality , aby si v danej veci neplnili svoju zákonnú povinnosť trestať, keďže všetko zlé, čo sa stalo, je týmto stavom v ich mysliach v súčasnosti zmazané, alebo zabudnuté, možno aj odpustené.
Za preukázané považuje súd na základe prvotných výpovedí poškodenej , svedka G. S. aj konanie obžalovaného, ktoré je v skutku uvedené tak, ako sa stalo mesiac pred 1. 6. 2011, z čoho preukázateľne vyplynulo, že poškodená mala z obžalovaného strach už skôr.
Konanie obžalovaného je teda potrebné kvalifikovať ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati - mladšej ako osemnásť rokov. Konal v úmysle priamom, použil násilie, ako aj jeho bezprostrednú hrozbu na vykonanie sexuálneho styku. Objektom tohto zločinu je ľudská dôstojnosť ženy. Konanie obžalovaného je protiprávne, týmto porušil záujem spoločnosti na zabezpečení práva ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote.
Obžalovaný Z. C. je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce v Kežmarku, bol vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce, v mieste bydliska je kladne hodnotený, v registri priestupkov nemá žiadny záznam. V súčasnej dobe aktívne pristupuje k hľadaniu si zamestnania. Na verejnosti je pomerne obľúbený. V rámci obce nebol nijako riešený. V registri trestov má len jeden záznam z roku 2004, na ktorý však už nemožno prihliadať, keďže skúšobná doba za podmienečné odsúdenie skončila pred viac ako desiatimi rokmi.
Pri úvahách o treste súd vychádzal s ustanovení Trestného zákona uvedených v § 34 ods. 1 - 4. Poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Zistené bolo, že obžalovanému je v danej veci možné uložiť obžalovanému iba trest odňatia slobody. Jeho výmera sa v kvalifikovanej skutkovej podstate pohybuje od sedem rokov do pätnásť rokov. Trest v takomto rozmedzí sa všeobecnosti ukladá ako nepodmienečný. Aj trest určený súdom bol uložený ako nepodmienečný. Možno mať však za to, že účel trestu naplní aj trest kratšieho trvania, tým že sa použije zákonom dovolené moderačné ustanovenie. Súd použil ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. s tým, že vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Je totiž možné použiť pri ukladaní trestu európske kritériá, z ktorých vychádza aj v príslušných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky a to s dôrazom na skutočnosť, že trestné konanie v danej veci trvá bezmála už päť rokov, čo svojim konaním obžalovaný preukázateľne nezapríčinil, jeho vinou už vôbec nie je okolnosť, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, a že zasa z objektívnych dôvodov dochádzalo aj k zmenám v osobe zákonného sudcu. Toto však nie je jediným dôvodom pre tento postup, pričom má súd na mysli aj to, že na obžalovaného treba hľadieť, ako keby nebol odsúdený, ani priestupkovo postihnutý, a i keď bol vyradený spomedzi uchádzačov o prácu, účinne si zamestnanie hľadá. I keď momentálne zamestnaný nie je, nemožno v tomto bode neuzavrieť, že sa stará o svoju rodinu. Vzhľadom k jeho pozitívnym charakteristikám možno očakávať, že sa v budúcnosti o svojich blízkych bude schopný riadne postarať, i keď zrejme dôjde ku krátkodobému odlúčeniu od rodiny. Tu má súd na mysli dlhšiu dobu trvania väzby, ktorá sa do trestu musí zarátať.
Výška takto upraveného trestu odňatia slobody bola upravená v zmysle zákonných kritérií uvedených v ust. § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona nad dolnou hranicou takto zníženej trestnej sadzby.
Uloženie trestu odňatia slobody v takejto výške by síce umožňovalo ho podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného dohľadu, čo by však aj napriek zníženiu trestu bolo zrejme neadekvátne závažnosti spáchaného skutku.
Čo sa týka spôsobu výkonu trestu, keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, bol zaradený pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.