Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/42/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľky: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, N., proti odporkyni v 1. rade: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, L. A. W. a odporcovi v 2. rade: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, A., o nariadenie predbežného opatrenia

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.02.2016 sa navrhovateľka domáhala, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcom v 1. a 2. rade scudziť, zaťažiť a nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. A. W., obec L. A. W., okres Senec, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Senec na liste vlastníctva č. XXXX ako:

- stavba, druh stavby: Rozostavaná stavba, nachádzajúca sa na parcele reg. „C“, parc. č. 1261/2; a na liste vlastníctva č. XXXX ako:

- pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/1, o výmere 282 m2, druh pozemku Ostatné plochy, spôsob užívania pozemku 34;

- pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/2, o výmere 126 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob užívania pozemku 26;

- pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/3, o výmere 17 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob užívania pozemku 22.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporcom požičala na výstavbu rodinného domu sumu v celkovej výške 59 417,11 eura a to v dvoch splátkach, dňa 16.07.2008 v sume 56 429,66 eura z účtu navrhovateľky na účet odporcu v 2. rade a dňa 18.12.2008 v sume 2 987,45 eura. Tieto peniaze mala navrhovateľka k dispozícii z predaja jej bytu zo dňa 16.07.2008. Navrhovateľkou poskytnutá pôžička bola bezúročný a mala byť vrátená vo forme výstavby samotnej bytovej jednotky v rámci rodinného domu, ktorý začali odporcovia stavať po uzavretí manželstva. V bytovej jednotke mala navrhovateľka bývať až do svojej smrti a odporcovia ju mali doopatrovať. Navrhovateľkou poskytnuté finančné prostriedky neboli darom. Do dnešného dňa odporcovia navrhovateľke v tomto rodinnom dome bývanie nezabezpečili, nepostarali sa o jej doopatrovanie a rovnako nevrátili ani poskytnutú pôžičku. Navrhovateľka momentálne býva v Dome seniorov v Senci, pričom celkové náklady na bývanie a starostlivosť presahujú výšku jej príjmu (penzie). Odporcovia zaťažili dom spolu s priľahlými pozemkami záložným právom v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., avšak pohľadávka navrhovateľky vznikla skôr ako pohľadávka banky. Do dňa 06.01.2016 bola pri predmetnom dome vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva medzi odporcami ako manželmi. Vo februári 2016 navrhovateľka zistila, že odporcovia sa rozhodli nehnuteľnosti predať a momentálne prebieha na Okresnom úrade Senec vkladové konanie evidované pod V - 846/2016. Navrhovateľka mala za to, že odporcovia sa úhrade pohľadávky navrhovateľky vyhýbajú a znižujú svoj

majetok, aby úhrada bola znemožnená. Odporcovia nekontaktovali navrhovateľku, že by po predaju nehnuteľnosti mali záujem uhradiť poskytnutú pôžičku a preto u navrhovateľky vzniká obava, že môže dôjsť k ukráteniu pohľadávky navrhovateľky. Odporca v 2. rade formou sms správy vo februári 2016 informoval svoju sestru (vnučku navrhovateľky), že došlo k predaju nehnuteľností za sumu 130 000,- eur a navrhovateľke bude z uvedenej sumy vyplatená suma približne 8 000,- eur. Podľa navrhovateľky, predajom rodinného domu dochádza k vzniku nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, že pohľadávka navrhovateľky nebude uspokojená a bez nariadenia predbežného opatrenia by bez pochybností došlo k reálnej ujme na majetku navrhovateľky. Navyše nový nadobúdateľ nehnuteľností, môže tieto previesť na ďalšiu osobu a týmto spôsobom zmariť vymáhanie pohľadávky. Navrhovateľka bola toho názoru, že pred podaním návrhu vo veci samej je potrebné upraviť vzťahy účastníkov formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa odporcom v I. a II. rade v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. nariadi zdržať sa predaja predmetných nehnuteľností a nakladania s nimi. V samotnom súdnom konaní sa navrhovateľka mieni domáhať, aby súd vyslovil neúčinnosť zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej medzi odporcami a treťou osobou voči navrhovateľke a zaplatenia (vrátenia) poskytnutej pôžičky.

Navrhovateľka k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu výpis z účtu zo dňa 15.07.2008, oznámenie adresované Okresnému súdu Pezinok zo dňa 18.09.2015, výpis z LV č. XXXX a XXXX, z ktorých mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav.

Súd z verejne dostupného katastrálneho portálu zistil, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 10.03.2016 z LV č. XXXX vedeného pre okres Senec, obec Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji je evidovaný ako výlučný vlastník všetkých vyššie uvedených nehnuteľností Martina Jančová, Starobystrická 159/74, Zálesie titulom kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2016, pričom podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 19.02.2016 boli odporcovia evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Ivanka pri Dunaji, obec Ivanka pri Dunaji, okres Senec, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Senec na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba, druh stavby: Rozostavaná stavba, nachádzajúca sa na parcele reg. „C“, parc. č. 1261/2 a odporca v 2. rade ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území Ivanka pri Dunaji, obec Ivanka pri Dunaji, okres Senec, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Senec a na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/1, o výmere 282 m2, druh pozemku Ostatné plochy, spôsob užívania pozemku 34; pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/2, o výmere 126 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob užívania pozemku 26 a pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/3, o výmere 17 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob užívania pozemku 22.

Titulom nadobudnutia všetkých vyššie uvedených nehnuteľností odporcami bola kúpna zmluva zo dňa 03.04.2008 a zároveň na všetky nehnuteľnosti bolo zriadené aj záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a to zmluvou zo dňa 10.06.2011.

Navrhovateľka poukázala dňa 16.07.2008 na účet č. 2612829433/1100 sumu 1 700 000,- Sk (= 56 429,66 eura) a dňa 18.12.2008 vybrala z účtu sumu 90 000,- Sk (2 987,45 eura).

Na Okresnom súde Pezinok sa pod sp. zn. vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva odporcov ako manželov.

Podľa § 75 ods.1 veta prvá O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenie ako procesný prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky pre poskytnutie reálnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania s ohľadom na konečné rozhodnutie vo veci samej, predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov, príp. zabezpečujú sa ich nároky, ktoré doposiaľ neboli právoplatne priznané a to za predpokladu, že je aspoň osvedčená danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy, alebo je nevyhnutné poskytnúť predbežne ochranu uplatňovanému právu účastníka konania, pretože existuje dôvodná obava, že prípadný budúci výkon rozhodnutia súdu je ohrozený, a toto nebezpečenstvo jeho zmarenia je reálne dané a hrozí bezprostredne. Predbežné opatrenie má zabezpečovací aj preventívny charakter.

Pred jeho nariadením, nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, avšak to neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a zároveň osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať, resp. osvedčiť navrhovateľ, na ktorom aj spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 O.s.p.) v záujme dosiahnutia účelu predbežného opatrenia a to rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Táto dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia a unesenie dôkazného bremena predpokladá, aby navrhovateľ súdu predložil dôkazy pre osvedčenie nároku, ktorého ochrany sa predbežným opatrením domáha, ako aj dôkazy osvedčujúce naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť navrhovaného dočasného opatrenia.

Zároveň súd musí uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov konania, ak aj sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený. Predbežným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi a preto súd pred nariadením predbežného opatrenia zvažuje aj to, či takýmto obmedzením nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do súkromia vlastníka veci alebo práva, ktorý nemá spojitosť so zabezpečovaním nárokov navrhovateľa prostredníctvom predbežného opatrenia. Nariadením predbežného opatrenia nenadobúda navrhovateľ práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej. Samotná existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, nie je bez ďalšieho dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi formou predbežného opatrenia, ale až reálna hrozba zmarenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, ktorým bude priznané uplatňované právo účastníka konania, dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, predbežné opatrenie nariadiť, pričom toto ohrozenie musí byt' konkrétne a osvedčené konkrétnymi skutočnosťami.

Z povahy navrhovaného zabezpečovacieho prostriedku, ktoré má právny základ v ustanovení § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. vyplýva, že povinnosť nenakladať s vecami alebo právami, ktorou sa rozumie zákaz disponovania s vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov je možné nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je nositeľom takejto hmotnoprávnej povinnosti, tzn. odporcovi, u ktorého sa predpokladá to, že má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Inak by výrok takého predbežného opatrenia trpel nedostatkom materiálnej vykonateľnosti.

Aktívna legitimáciu má ten, kto požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodov, že veci alebo práva patria výlučne jemu, príp. sú predmetom spoluvlastníckeho práva, resp.

veci alebo práva nadobudol odporca na základe neplatného právneho úkonu (disponuje nimi právne alebo fakticky) a pritom je obava, že by ich mohol najmä previesť na inú osobu, zničiť.... a pod., príp. tieto veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov odporcu voči navrhovateľovi......, pričom z podstaty veci je zrejmé, že takýmto spôsobom aktívne legitimovaný účastník s takýmito vecami alebo právami fakticky alebo právne nedisponuje.

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase jeho vydania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p).

V danom prípade návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje voči odporcom v 1. a 2. rade, pričom z aktuálnych údajov katastrálneho portálu zistených súdom vyplývalo, že odporcovia v čase vydania tohto rozhodnutia nie sú nositeľmi vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čím nie je daná ich pasívna vecná legitimácia v konaní o návrhu na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko odporcom nesvedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a z toho dôvodu im súd podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. nemohol predbežným opatrením uložiť, aby s týmito nehnuteľnosťami nenakladali a preto súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nerozhodoval, a to v zmysle zákonnej úpravy podľa § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov, nakoľko ide iba o dočasnú úpravu na základe nie preukázaných, ale iba osvedčených skutočností a sa predpokladá, že pomery účastníkov budú s konečnou platnosťou upravené až rozhodnutím vo veci samej. Preto o náhrade trov v súvislosti s predbežným opatrením sa rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí, a to na základe výsledku konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III, písomne a v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a/ navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b/ sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c/ sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d/ uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa § 171 ods. 2 O.s.p.,, ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.