Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/140/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu AB 1 B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679 proti žalovanej I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX C., občianka SR, v konaní o zaplatenie 1 814,32 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 406,48 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.5.2015 do zaplatenia a n a h r a d i ť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 59,72 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 118,52 eur, s tým, že trovy konania je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny vo výške 1 814,32 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania 18,58 eur a k úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 814,32 eur od 18.7.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 17.6.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX , na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1 600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 48,38 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 17.4.2015 vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy. .

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.4.2015 nadobudol pohľadávku spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.6.2014 žalobca. Žalobca eviduje dlh žalovanej v celkovej sume 1 814,32 eur, ktorý pozostáva z istiny 88,57 eur, zo zosplatnenej istiny 1 444,88 eur, úrokov 203,87 eur, upomienky II 48 eur, zmluvnej pokuty 17 eur a upomienky II 12 eur.

Listom zo dňa 23.10.2015 žalobca opravil návrh tak, že žiada priznať sumu 1 754,32 eur, ročný úrok z omeškania 17,80 eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1 754,32 eur od 18.7.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej doručil návrh žalobcu a zároveň ju vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadrila v lehote 15 dní a v prípade že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Pojednávania vytýčeného na deň 10.3.2016 sa žalobca a jeho právny zástupca napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomností, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s. p. pojednával v neprítomností žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Žalovaná na pojednávaní potvrdila uzatvorenie úverovej zmluvy, na základe ktorej jej bol vyplatený úver v sume 1 600 eur, ktorý použila na bežný chod domácnosti. Ďalej priznala, že úver podľa dohody nesplácala, mohla splatiť sumu cca 190 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to výpisom z obchodného registra žalobcu a jeho právnej zástupkyne, oznámením o postúpení pohľadávky z 30.6.2015, podacím hárkom z 1.7.2015, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 17.3.2014, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru z 17.4.2015, podacím hárkom, platobnou históriou na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako spotrebiteľ dňa 17.6.2015 uzatvorili úverovú zmluvu (č.l. 24 spisu) na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový hotovostný úver vo výške 1 600 eur.

Z písomného vyhotovenia úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver 60 mesačnými splátkami, po 48,38 eur, s termínom splatnosti splátok odkaz ** prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. S lehotou splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, s ročnou úrokovou .sadzbou 26,37 %, RPMN 30,2 %, priemerná hodnota u RPMN 17,94 % a celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 2 902,80 eur, súčasťou zmluvy boli úverové podmienky /ÚP/.

Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený úverová zmluva je rozdelené vertikálne na dve časti, z ktorých horná predstavuje už uvedenú úverovú zmluvu s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a úvere, jeho výške, účele a pod. a spodná tretina obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, v ktorej je odkaz na neoddeliteľnú súčasť zmluvy ÚP, prehlásenie o pravdivosti uvedených údajov, dohoda, že súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, súhlas so spracovaním osobných údajov , vyhlásenie, že sa klient oboznámil s obsahom poistnej zmluvy a v poslednej časti orámovaného textu sa nachádza pol. č. priestor pre dátum a podpis klienta a spoločnosti.

Z úverového účtu - platobnej histórie (čl. 36 spisu) vyplýva, že žalovaná v zmysle dohody uhradila štyri splátky po 48,38 eur, spolu sumu 193,52 eur, poslednú splátku uhradila dňa 15.11.2014.

Platby žalovanej boli zaúčtované na istinu suma 66,55 eur, úroky 126,97 eur. Žalovaná podľa tejto platobnej histórie dlhuje na istine sumu 88,57 eur, na úrokoch 12 eur, na zmluvnej pokute 17 eur na úrokoch 203,87 eur, na zosplatnenej istine 1444,88 eur, na upomienke II 18,58 eur a na úrokoch z omeškania 18,58 eur.

Listom zo dňa 17.4.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu celého úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy v sume 1 814,32 eur. List bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 18.4.2015

Podaním zo dňa 17.6.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcovi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 17.6.2014) (ďalej len ZoSÚ) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Podľa § 11 ods. 1 ZosÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j. 17.6.2014 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Právne posúdenie vecí:

Predmetom konania po oprave návrhu žalobcu je suma 1754,32 eur, vyčíslený úrok z omeškania 17,80 eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1 754,32 eur od 18.7.2015 do zaplatenia.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.

Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľa, kým právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného .zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd má za to, že zmluva o hotovostnom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 17.6.2014 neobsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

V zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky( teda splátky ktorá v seba zahŕňa tak istinu, ako aj úroky a poplatky) bez špecifikácie koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky, ( § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

Z gramatického výkladu jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a to bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.

Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky.

Rovnako podľa názoru súdu v úverovej zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len odkaz pod označením 46. lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, z takéhoto znenia však nevyplýva termín konečnej splatnosti úveru.

Absenciu týchto údajov zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

Súd opakovane zdôrazňuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť ani rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom písané úverové zmluvné podmienky, keďže povinné údaje musia byť uvedené priamo v úverovej zmluve. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. k/, f/ ) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť (11 ods.1 písm. b/ ZoSÚ) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené ani odkazmi na úverové či iné podmienky.

V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove napr. v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 26.5.2015, sp. zn. zo dňa 28.1.2015, sp. zn. zo dňa 23.9.2015, sp. zn. .21Co/287/2014 zo dňa 27.10.2015 týkajúcich sa obdobných vecí z ktorých vyplýva, že pokiaľ tieto údaje (rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a termín konečnej splatnosti úveru) neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnaký právny názor bol vyslovený aj napr. Krajským súdom v Žiline v rozsudku sp.zn. zo dňa 27.5.2014 či Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. zo dňa 26.6.2013. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver pre absenciu obligatórnych náležitosti úverovej zmluvy (rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a konečnú splatnosť úveru) sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaný je povinný zaplatiť iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovanej je bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru t.j. sumou 1 600 eur a uhradenou výškou t.j. 193,52 eur, teda na sumu 1 406,48 eur, k úhrade tejto sumy súd zaviazal žalovanú a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. , ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského úveru.

V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma a nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolitý text, nemôže byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú len k úhrade rozdielu neuhradeného úveru t.j. k sumy 1 406,48 eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol.

Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania, kapitalizovaný v sume 17,80 eur v sadzbe 5,05 % z čiastky 1 754,32 eur od 18.7.2015 do zaplatenia.

Z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že listom zo dňa 17.4.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Výzva ako to vyplýva z poštového podacieho hárku bolo .odoslaná 19.4.2015, potom lehota na plnenie uplynulá žalovanej dňa 4.5.2015 a dňom 5.5.2015 sa žalovaná dostala do omeškania.

Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy 1 406,48 eur v sadzbe 5,05 % ročne od 5.5.2015 do zaplatenia a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

Trovy konania:

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri pôvodne žalovanej sume 1 814,32 eur bol žalobca úspešný v sume 1 406,48 eur, čo je 77,52 % úspešnosť, žalovaná v sume 407,84 eur čo je 22,48 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovanej o 55,04 % a v takomto rozsahu má právo na náhradu trov konania od neúspešnejšej žalovanej.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 108,50 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou 213,33 eur.

Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 633,88 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil. Odmena v takejto výške patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:

- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),

- písomné podanie zo dňa 17.7.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

Celkovo patrí žalobcovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 162,66 eur.

K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, za 2 úkony právnych služieb vykonané v roku 2015 á 8,39 eur čo činí 16,78 eur. Právny zástupca žalobcu je platcom DPH, preto sa jej odmena v zmysle § 18 ods. 4 citovanej vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH čo pri základe 179,44 eur, predstavuje DPH 35,89 eur, potom odmena včítane DPH je 215,33 eur Ako bolo vyššie konštatované úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovanej o 55,04 % eur a v takom pomere má právo na náhradu trov konania čo pri zaplatenom súdnom poplatku v sume 108,50 eur je 59,72 eur a pri celkových trovách právneho zastúpenia v sume 118,52 eur. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 59,72 eur a z trov právneho .zastúpenia v sume 118,52 eur, ktoré je žalovaná v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, .svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).