Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-340-2015.pdf
PDF · 136.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/340/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B 108306 zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o. organizačná zložka IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanej: W. P., S.. XX.XX.XXXX, M. A. XXX o zaplatenie 3.867,31 eur eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.867,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28.02.2015 do zaplatenia a nahradiť trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 04.10.2013 uzatvorili žalobca a žalovaná právny dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere/zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX. Uvedenú zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, spol. Consumer Finance Holding, a. s. dňa 10.06.2009. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver/pôžičku vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník zaviazal uhradiť 5.640,- eur. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 07.03.2013. Medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 4.059,70 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 4.059,70 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 3.897,31 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť čiastku 3.897,31 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 5 % p.a. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala uhradiť 4.920,32 eur a to formou 108 mesačných splátok. Dňa 30.10.2014 uzavrel žalobca a žalovaná dodatok, na základe ktorého došlo k zmene splátkového kalendára a výšky splátok. Žalovaná sa tak v dodatku zaviazala svoj vyššie uvedený dlh uhradiť v celkovej výške 5.695,55 eur a to formou 134 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhradila dlh, tak ako sa zaviazala, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 27.02.2015 splatným v uvedený deň. Žalovaná po dátume splatnosti neuhradila nič. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 3.867,31 eur.
Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to dohodou o urovnaní a dodatkom k nej, listom žalobcu zo dňa 26.03.2013-oznámneím o postúpení, zosplatnením dlhu zo dňa 11.08.2015, zmluvou uzavretou so spoločnosťou Consumer Finance Holding z 8.6.2009 vrátane
podmienok, prehľadom splátok na čl. 32, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.02.2016 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Súd vyzýval žalobcu na spresnenie z čoho pozostáva žalovaná suma, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pôvodného úverového vzťahu. Ak áno, aby doložili príslušné listiny, aby sa vyjadril koľko žalovaná uhradila z pôvodnej zmluvy, na čo boli úhrady započítané.
Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 08.02.2016 vyjadrenie v ktorom uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 4.059,70 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 4.059,70 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 3.897,31 eur. Po uzatvorení dohody dňa 04.10.2013 eviduje žalobca platby v celkovej výške 30,- eur. Platby boli zohľadnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca požaduje úhradu istiny z urovnaného dlhu (3.897,31 eur) zníženú o vyššie uvedené platby v hodnote 30,- eur + príslušenstvo, tak ako je uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 31.08.2015. Istina uplatnená v žalobe pozostáva z čiastky 3.867,31 eur. Dokladom o zosplatnení pôvodného úverového vzťahu spolu s doručenkou, preukazujúcou zaslanie oznámenia o zosplatnení pôvodného úverového vzťahu žalovanej žalobca nedisponuje. Vzhľadom k tomu, že žalobca požaduje priznanie jeho nároku z titulu urovnania v súlade s § 585 OZ, nie z titulu pôvodného záväzku, nejedná sa tu ako napr. pri uznaní dlhu o akcesoritu a žalobca je názoru, že tým, že boli sporné veci medzi žalobcom a žalovanou urovnané a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje.
Zo zmluvy zo dňa 08.06.2009 vyplýva, že žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky v sume 3000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60 splátkach po 94 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 32,31%. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2009, teda posledná tak mala byť splatná dňa 20.06.2014.
Z listín predložených žalobcom nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 5 x po 94 eur.
Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 04.10.2013 v časti A Úvodné ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa - spol. Consumer Finance Holding, a. s. a dlžník dňa 10.06.2009 uzavreli zmluvu č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 5.640,- eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 07.03.2013 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX. Podľa časti B dohody Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 4.059,70 eur vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 3.419,35 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 574,55 eur a zmluvy pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 65,80 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody Urovnanie veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 3.897,31 eur spolu s úrokovou sadzbou 5 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 4.920,32 eur ( je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 5 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 5,12 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa
celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku 40,- eur za odoslanie predžalobnej upomienky. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú, že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami. Účastníci sa zároveň dohodli na úhrade dlžnej sumy v splátkach-časť C.
Žalobca a žalovaná medzi sebou uzavreli dodatok č. 1 zo dňa 30.10.2014 k dohode o urovnaní podľa ktorého zmluvné strany vyhlasujú, že medzi sebou uzatvorili dohodu o urovnaní, ktorou vyriešili vzájomné spory vo veci záväzku dlžníka, ktorý je špecifikovaný v dohode o urovnaní. Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu považujú v celom rozsahu za platnú a účinnú a nemajú záujem na nej nič meniť ani upraviť s výnimkou skutočnosti uvedených v čl. III. tohto dodatku. Účelom dodatku je nové rozloženie dlžnej sumy v splátkach uvedených v časti C „Urovnanie“ dohody o urovnaní v rozsahu a spôsobom ako je uvedené v čl. III tohto dodatku. Veriteľ týmto dodatkom vyhovuje žiadosti dlžníka o nové rozloženie dlhu a tento dodatok je vytvorený na základe žiadosti dlžníka. Účastníci sa dohodli na zmene časti C dohody o urovnaní v časti rozloženie dlhu tak ako je to bližšie špecifikované v tomto dodatku.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej uzavretej úverovej zmluvy súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Jedným z nich je neunesenia dôkazného bremena.
Zo zmluvy zo dňa 08.06.2009 vyplýva, že žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky v sume 3000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60 splátkach po 94 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 32,31%. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2009, teda posledná tak mala byť splatná dňa 20.06.2014.
Z listín predložených žalobcom nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 5 x po 94 eur.
Žalobca svoj nárok odvádza od zmluvy o urovnaní a jej dodatku, ktorú účastníci konania podpísali. V zmluve je uvedená nejaká výsledná suma bez špecifikácie z čoho vlastne pozostáva ako bola vypočítaná, je rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky a inkasné náklady. Pohľadávka mala byť na žalobcu postúpená zmluvou, túto zmluvu však žalobca súdu nedoložil.
Žalobca na výzvu súdu odmietol špecifikovať žalovanú sumu. Súd vyzýval žalobcu na spresnenie z čoho pozostáva žalovaná suma, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pôvodného úverového vzťahu. Ak áno, aby doložili príslušné listiny, aby sa vyjadril koľko žalovaná uhradila z pôvodnej zmluvy, na čo boli úhrady započítané. No toto odmietol.
Žalobca nepreukázal ani či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti. Je preto problémy aj zo strany súdu určiť a vyčísliť skutočne dlžnú sumu.
Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej zmluvy ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní.
Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.
Podľa ust. § 570 ods. 1,2 OZ ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom , doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode musí, ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v ktorej časti by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Zo strany žalovanej však dňa 04.10.2013 došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní a uzavretí splátkového kalendára ako aj uznania záväzku.
V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Je spojená s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bol vedomý dôsledkov dohody o urovnaní, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je otázne či pred podpisom dohody mala možnosť si ju prečítať, či jej žalobcu vysvetľoval obsah dohody aké to má právne následky,
Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia zrejme nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
Z dohody vyplýva, že suma, ktorá sa nahrádza je 5.640,- eur, výška úveru však bola 3.000 eur. Ako k výpočtu tejto sumy 5.640 eur žalobca došiel nevysvetlil, nešpecifikoval ani v dohode o urovnaní, ide o skoro dvojnásobok požičanej sumy. V zmluve je uvedené, že táto suma sa nahrádza sumou, ktorá má pozostávať zo sumy 3.419,35 eur - istiny, 574,55 eur - úrokov a sumy 65,80 ako zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov. Ako tieto sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané a to hlavne úroky z akej sumy od kedy do kedy z akej výšky úrokovej sadzby podľa akých ustanovení, ako zmluvnú pokutu či poplatky a inkasné náklady nebolo uvedené. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal ani na výzvu súdu.
Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o nejakú praktiku, ktorá navonok sa javí ako výhodná, keďže výška sumy určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.
Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár o čo ide aj v tomto prípade , do dohody o urovnaní je zakomponovaná dohoda o úhrade dlhu v splátkach v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane.
Z obsahu dohody vyplýva, že žalovaná zaviazala k úhrade mnohým sankciám, zmluvným pokutám, úrokov a poplatkov ako to z nej vyplýva, čo si zrejme spotrebiteľ neuvedomil. Text dohody ako taký žalovaný neinicioval.
Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup žalobcu je rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súdu množstvo konaní , kde je postup žalobcu rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež o použitie nekalej obchodnej praktiky.
V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu.
Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právneho vzťahu.
Žalobca získal pohľadávku na základe postúpenia, pravdepodobne bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky a následne bola uzavretá dohoda o vyrovnaní. Postúpenia však žalobcu súdu nepreukázal, zmluvu o postúpení pohľadávok na základe ktorej bola postúpená na neho pohľadávka ktorá je predmetom tohto konania súdu nedoložil. Bolo predložené len oznámenie o postúpení bez preukázania doručenia tohto oznámenia žalovanej.
V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ) zo strany súdu pretože ako súd uviedol žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich a to či má všetky zákonom požadované náležitosti. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, no nie v skutočnosti. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie . Takýto je preto aj neplatné, nedôvodné a v rozpore so zákonom aj zosplatnenie dlhu tak ako ho vykonal žalobca bez uvedenie či zákonných alebo zmluvných ustanovení.
Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol to jednak pre neunesenie dôkazného bremena ako aj pre obchádzanie zákona zamietol. Keďže žalobca odmietol špecifikovať pohľadávku podľa výzvy súdu, nemohol súd pristúpiť k určeniu a prepočítaniu skutočného dlhu žalovanej.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keď súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovaná nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.