Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-856-2014.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/856/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Serraghis Loan Management Ltd. so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court. Office 2, 6018, Lanarca, Cyprus, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom v Martine, Jilemnického č. 30, proti žalovanému D. W., U.. XX.X.XXXX, U. R. H. L., R. Č..XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. D. N., Q. O. E.N. L.- O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Stropkove. Nám. SNP č. 8, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 1.257,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.6.2014 č.k. 38C/103/2012-133 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku do sumy 591,38 eur.
V prevyšujúcom zamietavom výroku m e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 666,53 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcovi ani žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 165,91 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.257,91 eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že tento neuhradil časť poskytnutého úveru právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o úvere zo dňa X.XX.XXXX, pričom celkový dlh v čase podania žaloby predstavoval sumu 1.257,91 eur. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu Citibank (Slovakia) a.s. a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX Q. N. X.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.991,64 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 66,65 eur mesačne vždy k 5. dňu v mesiaci. RPMN predstavovala 9,93 % ročne. Poukázal na to, že podaním zo dňa 31.5.2013 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku nad 666,50 eur a namietal tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie u žalobcu, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávok považuje za neplatnú, keďže táto obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 497 Obchodného zákonníka a § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že na posúdenie okolnosti, či sa medzi účastníkmi jedná o tzv.
spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. S poukazom na § 52 ods. 2, druhú vetu Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 13.6.2014) konštatoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Mal za to, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka zároveň však podľa charakteru zmluvy ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a osobitný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
S poukazom na ust. §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie nároku žalobcu v zmysle §101 OZ a na základe toho dospel k záveru, že jeho nárok bol splatný v 48. mesačných splátkach po 66,65 eur, splatných od 5.1.2006 k 5. dňu v mesiaci (až do poslednej splátky dňa X.XX.XXXX), z čoho vyvodil, že premlčanými sú všetky splátky, ktoré boli splatné pred 4.3.2009, keďže žaloba bola na súde podaná dňa 5.3.2012 a nepremlčanými sú všetky splátky za obdobie od 5.3.2009 do 5.12.2009, t.j. 10 splátok po 66,65 eur, spolu v sume 666,50 eur. Za neplatnú považoval časť Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby, konkrétne čl. 11.4.1 VP o predlžení zákonom stanovenej premlčacej lehoty z troch na desať rokov a naopak, čl. 11.4.2, v ktorom je uvedené, že takáto „výhoda“ pre žalovaného, ako spotrebiteľa neplatí. V tomto smere uzavrel, že takáto úprava spôsobuje nerovnovážne postavenie spotrebiteľa oproti banke, čo zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a teda túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ku ktorej je povinný prihliadnuť ex offo a preto toto ustanovenie zmluvy vyhodnotil podľa § 53 OZ ako neplatné.
Za dôvod zamietnutia žaloby však považoval skutočnosť, že právny predchodca žalobcu pohľadávku z úverovej zmluvy postúpil na spoločnosť registrovanú na Britských Panenských ostrovoch a takýto postup spĺňa náležitosti podmienky, ktorá je spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva voči zahraničnému subjektu registrovanému na Britských Panenských ostrovoch v oblasti s odlišným právnym poriadkom, čím sa spotrebiteľ dostáva do situácie, že v prípade úspechu v súdnom spore by bol jeho prípadný nárok nevymožiteľný, čím je potenciálne hrubo narušená rovnovážna pozícia spotrebiteľa a dodávateľa. Na základe toho dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, keďže Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX vyhodnotil ako neplatnú podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu žalobu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. §142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepatrí a procesne úspešný žalovaný si takýto nárok neuplatnil. Priznal však náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v sume 165,91 eur.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a na neho naväzujúci záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a to s poukazom na § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku inému. Má za to, že neobstojí ani tvrdenie súdu, že postúpenie pohľadávky môže obmedziť alebo neúmerne zaťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva, lebo v tomto konkrétnom prípade uplatňuje nároky veriteľ z titulu nesplnenia záväzku a nie spotrebiteľ, preto použitie § 39 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Na základe uvedeného nie je možné súhlasiť s odôvodnením prvostupňového súdu, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Rešpektujúc záver súdu prvého stupňa o neprijateľnej podmienke spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej bola v prospech žalobcu predlžená všeobecná trojročná premlčacia doba na desať rokov, avšak za nesprávny považuje záver súdu v otázke posúdenia premlčania, keď na daný právny vzťah aplikoval trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 OZ. V tomto smere uviedol, že zmluva o úvere je upravená ustanoveniami § 497-507 Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod. Preto je potrebné ustanovenia Obchodného zákonníka aplikovať aj v otázke premlčania.
Žalovaný, ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné sčasti.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a to vykonaním tých dôkazov, ktoré žalobca označil na preukázanie svojich tvrdení vzhľadom k tomu, že žalovaný ostal v konaní pasívnym, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec aj správne právne posúdil v otázke vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj v otázke premlčania. Za nesprávny však odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z jeho právneho predchodcu.
Odvolací súd považuje za správne skutkové závery súdu prvého stupňa ohľadne vzniku právneho vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Správne tento právny vzťah vyhodnotil ako zmluvu o úvere, ktorá má však charakter zmluvy spotrebiteľskej a na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto aj správne právne posúdil otázku premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Správne sú aj jeho závery o tom, že nárok žalobcu sa premlčoval postupne, tak ako sa stávali splatnými jednotlivé mesačné splátky a s poukazom na to, že žaloba bola na súde prvého stupňa podaná dňa 5.3.2012, vyhodnotil ako premlčané mesačné splátky splatné pred X.X.XXXX. Správne takto aj uzavrel pokiaľ konštatoval, že nepremlčanými sú splátky za obdobie od 5.3.2009 do 5.12.2009 v celkovom počte 10 po 66,65 eur, spolu v sume 666,50 eur.
Za nesprávny však považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
Z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že predpokladom toho, aby podmienka bol kvalifikovaná ako neprijateľná je, že táto podmienka umožňuje dodávateľovi: 1/ previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa a 2/ prípadný prevod týchto práv a povinností by mal za následok
- zhoršenie vymožiteľnosti alebo
- zhoršenie zabezpečenia pohľadávky.
Pre kvalifikovanie podmienky ako neprijateľnej teda nestačí, že je naplnený iba bod 1/, ale vyžaduje sa aj naplnenie bodu 2/, teda preukázanie zhoršenia vymožiteľnosti alebo zhoršenia zabezpečenia pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa splnenie týchto podmienok žiadnym spôsobom neodôvodnil a odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu je zrejmé, že plnenie zo strany veriteľa teda ešte právneho predchodcu terajšieho žalobcu bolo vykonané v celom rozsahu a to poskytnutím úveru žalovanému a v konaní bolo preukázané nesplnenie povinnosti splatiť uvedený úver práve zo strany žalovaného. Z takejto situácie teda nevyplýva možnosť zhoršenia vymožiteľnosti akéhokoľvek práva, resp. zhoršenie zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný nemá totiž voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi žiadnu pohľadávku vymožiteľnosť ktorej by mohla byť zhoršená a ani žiadne zabezpečenie z takejto svojej pohľadávky. S poukazom na tieto závery sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
S poukazom na vyššie konštatovanú správnosť jeho záverov ohľadne premlčania časti nároku preto odvolací súd potvrdil zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa do výšky 591,38 eur v dôsledku premlčania a s poukazom na to, že ostávajúca časť pohľadávky žalobcu spočívajúca v 10. splátkach po 66,65 eur, teda v sume 665,50 eur za obdobie od X.X.XXXX do konca roku XXXX (nie je premlčaná), v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. a žalobe v tejto časti vyhovel.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd čiastočne zmenil prvostupňový rozsudok vo veci samej zanikla mu v súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Toto rozhodnutie založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na čiastočný úspech tak žalobcu, ako aj žalovaného žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že výsledok konania vedľajšieho účastníka kopíruje výsledok konania žalovaného, na ktorého strane vystupoval, nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.