Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/16/2016

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento

rozhodol:

Obvinená

P. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., N. rad č. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste,

j e v i n n á, že

hoci jej zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju maloletú dcéru M. Q., narodenú XX.XX.XXXX, ktorá bola v zmysle uznesenia Okresného súdu Komárno spisová značka z 29.09.2004 zverená do výchovy a opatery starej matke dieťaťa D. Q. a následne rozsudkom Okresného súdu Komárno spisová značka z 26.05.2005, s právoplatnosťou od 19.12.2005 bola obvinená zaviazaná prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 624,- Sk (20,71 €) počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné mala obvinená platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk oprávnenej D. Q., bytom E., ul. N. brehu číslo X/X, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od 15. augusta 2004, kedy maloleté dieťa fakticky zanechala v opatere svojej matky oprávnenej D. Q. a neplní až doposiaľ, okrem jedinej čiastky výživného, ktorú obvinená zaslala oprávnenej z neznámej adresy v USA v sume 800,- USD (871,67 €), pretože hoci počas tohto obdobia preukázateľne nemala žiadne zamestnanie ani pracovný pomer, nevyvinula ani minimálne úsilie k tomu, aby svoju finančnú tieseň zmiernila aspoň zaradením sa do evidencie nezamestnaných na príslušnom úrade práce, ktorou evidenciou by si v prvom rade zvýšila svoje šance na trhu práce a tiež mohla poberať sociálne dávky, ktoré by jej finančnú situáciu zlepšili, uspokojila sa s príležitostnými prácami aj v cudzine, pričom tento stav trvá až doposiaľ a hoci stará matka oprávneného dieťaťa poberá od 01.01.2015 náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obvinenej od príslušného úradu práce, obvinená mohla bez ohrozenia vlastnej existencie prispievať na výživu svojho dieťaťa sumou najmenej vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima, ktorou výškou bola do 30.06.2006 suma vo výške 24,41 € mesačne, do 30.06.2007 to bola suma vo výške 22,60 € mesačne, do 30.06.2008 to bola suma vo výške 23,30 € mesačne, do 30.06.2009 to bola suma vo výške 24,50 € mesačne, do 30.06.2010 to bola suma vo výške 25,36 € mesačne, do 30.06.2011 to bola suma vo výške 25,38 €, do 30.06.2012 to bola suma vo výške 26,- €, do 30.06.2013 to bola suma vo výške 26,65 € a od 01.07.2013 až doposiaľ je to suma vo výške 27,13 €, v období zavineného neplnenia výživného od 15. augusta 2004 až doposiaľ, teda do 26. februára 2016, vrátane mesiaca február 2016, zaostala na výživnom v sume najmenej vo výške 2.529,01 €, ktoré dlhuje oprávnenej D. Q.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Za to ju súd o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola priznaná náhrada škody. Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba. Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie. Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu, trestný rozkaz sa ruší. Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným. V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3 Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu. V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).