Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/260/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci starostlivosti o maloletého Mária P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom G. práce, sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov: otec - neuvedený, matka J. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, T., toho času na neznámom mieste, zastúpená R.. J. X., vyšším súdnym úradníkom N. súdu B., za účasti pestúnky I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, B., toho času na neznámom mieste, zastúpená R.. J. X., vyšším súdnym úradníkom N. súdu B., za účasti starej matky E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/ XX, T., o zrušenie pestúnskej starostlivosti a zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k.: XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX tak, že zrušuje maloletému R. P. pestúnsku starostlivosť, ktorú vykonávala I. O., nar. XX. XX. XXXX.

Zveruje maloletého R. P., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke E. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V iných ako bežných veciach je potrebné schválenie súdu.

Zaväzuje matku maloletého J. P., nar. XX. XX. XXXX povinnosťou prispievať na výživu maloletého R. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 27,13,- € vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky E. P., počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XXX/XXXX - X zo dňa X.XX.XXXX začal súd z úradnej moci konanie o zverenie maloletého R. P., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného.

Y. uzneseniu predchádzalo konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXPcud/X/XXXX, v rámci ktorého, uznesením Okresného súdu R. č. k. XXPcud/X/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd prijal právomoc na rozhodovanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. P., nar. XX.XX.XXXX na základe žiadosti Najvyššieho súdu Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v súdnom rozhodnutí č. BM15C00114 zo dňa 28. augusta 2015 v súlade s článkom 15 Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 a zároveň začal z úradnej moci konanie o zverenie maloletého Mária P., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti, na základe podnetu A. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v P. zo dňa X.XX.XXXX.

R. maloletého J. P. ako aj pestúnka maloletého I. O. sa v súčasnosti zdržiavajú na neznámom mieste, súdu sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu bydliska pestúnky, ako ani matky, preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súd ustanovil matke i pestúnke opatrovníka R.. J. X. na ich zastupovanie v danom konaní pred súdom. Súdom ustanovený opatrovník sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa bez prechádzajúceho ospravedlnenia neúčasti nedostavil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., prejednal vec v neprítomnosti opatrovníka matky a pestúnky. Stará matka i kolízny opatrovník súhlasili so zrušením pestúnskej starostlivosti u mal. R. so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. XXPcud/X/XXXX a sp. zn. XXP/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom N. súdu R. č. k.: XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX bola u maloletého R. zrušená ústavná starostlivosť nariadenú rozsudkom Okresného súdu R. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a zároveň bol maloletý R. zverený do pestúnskej starostlivosti I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXXX/XX, matke J. P. bola uložené povinnosť platiť výživné na maloletého R. v sume 690 .- Sk (22,90 €).

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXPcud/X/XXXX ako aj z listinných dôkazov predložených v konaní mal súd za preukázané, že pestúnka žila s maloletým vo Veľkej Británii, avšak pre zanedbanie starostlivosti o maloletého zo strany pestúnky, bol maloletý pestúnke odobratý a na základe príslušných súdnych rozhodnutí bol umiestnený dočasne do pestúnskej starostlivosti anglických pestúnov.

Výsluchom starej matky maloletého E. P. súd zistil, že stará matka má záujem starať sa o maloletého R. a súhlasila s tým, aby bol maloletý zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Stará matka žije spolu so svojim manželom a ich maloletou 14-ročnou dcérou R.. Rodina obýva sociálny byt, v ktorom má stará matka vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletého R.. So zverením maloletého R. do osobnej starostlivosti starej matky vyslovil súhlas aj manžel starej matky (písomný súhlas manžela starej matky na čl. 34 spisu). Zdravotný stav starej matky je vyhovujúci (lekárska správa na čl. 27 pripojeného spisu). Stará matka je v súčasnosti nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi. O matke maloletého nemá žiadne informácie, dlhodobo s ňou nie je v kontakte.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Referát poradensko-psychologických služieb (ďalej lej RPPS) zo dňa 25.11.2015 súd zistil, že stará matka má záujem a usudzuje, že by bola schopná o maloletého Mária postarať sa, keďže sa dokázala postarať o svojich 7 vlastných detí, ktoré sú toho času už všetky, okrem maloletej dcéry, samostatné. Psychológ RPPS predpokladá, že maloletý sa s pomocou rodinných príslušníkov a okolia dokáže adaptovať na nové rodinné prostredie, pričom stará matka je pozitívne nastavená tak, že zvládne výchovu maloletého ako aj jeho adaptáciu na nové rodinné prostredie.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, pretože mal za to, že stará matka bude spôsobilá zabezpečiť výchovu a starostlivosť o maloletého a tiež poukázal na to, že náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

Podľa § 52 ods.1 písm. e) z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), pestúnska starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 52 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase

trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods.3 Zák. o rodine).

Na základe vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine súd dospel k záveru, že je nevyhnutné zrušiť pestúnsku starostlivosť, keďže pestúnka zanedbala svoje povinnosti a nezabezpečovala starostlivosť o maloletého Mária. Zároveň mal súd za preukázané, že stará matka maloletého Darina Balogová spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady, aby jej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a prejavila záujem o osobnú starostlivosť o svojho vnuka. Zverenie maloletého Mária do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej matke, je v jeho záujme.

V súlade s § 45 ods. 7 Zákona o rodine, súd rozhodol a určil rozsah vyživovacej povinnosti matke. Vyživovacia povinnosť je upravená vo všeobecných ustanoveniach § 62, ktoré sú citované vyššie. V súlade s týmito ustanoveniami, predovšetkým ustanovením § 62 ods.3, je povinnosťou súdu určiť výživné rodičom, bez ohľadu na ich finančné a majetkové pomery, pretože Zákon o rodine v tomto ustanovení pozná tzv. minimálnu vyživovaciu povinnosť, ktorá je určená v rozsahu 30 % životného minima a v súčasnej dobe toto predstavuje sumu 27,13 €. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal matku platením minimálneho výživného s tým, že je povinná hradiť ho k rukám starej matky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri určení výživného, keďže sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny príjem matky, ako ani jej majetkové pomery, súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletého aspoň v minimálnom rozsahu vo forme minimálneho výživného.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.