Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-44-2015.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti L. Š., nar. XX.X.XXXX a G. Š., nar. XX.X.XXXX, obe maloleté deti bytom u matky, v konaní zastúpené súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, za účasti rodičov: matky C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. č. XXX, XXX XX T. a otca C. Š., nar. X.X.XXXX, bytom C. č. XXX, XXX XX C. (taktiež adresa na doručovanie), o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti z a s t a v u j e .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
Otec s a z a v ä z u j e platiť zvýšené výživné s účinnosťou od 10.3.2016 na maloletú L. Š. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 125,- Eur mesačne a na maloletú G. Š. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 125,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Týmto rozsudkom s a m e n í výživné na maloleté deti naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 8C/61/2011 zo dňa7 .7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/407/2011 zo dňa 16.4.2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Čadca dňa 19.10.2015 matka maloletých detí ako navrhovateľka požiadala súd o zvýšenie výživného, ktoré je povinný platiť otec na maloleté deti a to zo sumy 200,- € na sumu 300,- € mesačne, ktoré výživné bolo naposledy určované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/61/2011-36. Podľa pripojeného rozhodnutia Okresný súd Čadca v rozsudku sp. zn. 8C/61/2011 určil výživné otcovi vo výške 100,- € mesačne na mal. G. a v sume 100,- € mesačne na mal. L..
Otec maloletých detí sa k cit. návrhu matky na výzvu súdu písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 8.1.2016 v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko má pracovnú zmluvu na dobu určitú, má garantovaný príjem 475,- € + bonusy za dochádzku a preto by chcel požiadať o zníženie výživného zo sumy 200,- € na deti na sumu 150,- € mesačne na obe maloleté deti.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojej správe zo dňa 13.1.2016 o pomeroch v rodine účastníkov odporučil návrhu matky maloletých detí vyhovieť.
Na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 10.3.2015, uskutočnenom v neprítomnosti zástupcu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, za podmienok podľa § 101 ods.1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), obaja rodičia maloletého navrhli vo veci schválenie rodičovskej dohody v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 36 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“) a v ktorom návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti - o zvýšenie výživného, pri schvaľovaní rodičovskej dohody aplikoval ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl., §§ 62 a nasl. Zákona o rodine v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine a § 163 ods.1,2 OSP.
Otec maloletých detí v priebehu pojednávania vzal svoj návrh na zníženie výživného späť s čím súhlasila matka a preto súd postupom podľa § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavil, nakoľko nezistil dôvody ktoré by tomuto postupu bránili.
Pri posudzovaní navrhnutej - dohodnutej výšky zvýšeného výživného vychádzal súd zo zhodných vyhlásení oboch rodičov maloletých detí a z účastníkmi predložených a súdom zabezpečených ďalších potvrdení a správ o pomeroch účastníkov, jestvujúcich v rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP).
Podľa odôvodnenia cit. rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/61/2011-36 zo dňa 7.7.2011, v čase jeho vyhlásenia rodičia maloletých detí neviedli spoločnú domácnosť, otec maloletých detí bol zamestnaný v S. s príjmom 190,- libier týždenne, býval v byte s priateľkou, ktorá bola tiež zamestnaná. Matka mala príjem z titulu dôchodku vo výške 310,- €, prídavky na deti poberala v sume 42,- €, príspevok na diétne stravovanie poberala vo výške 17,21 €. Maloletá G. navštevovala kardiologickú ambulanciu. Matka bývala v dome svojho druha.
V čase rozhodovania o zvýšení výživného matka maloletých deti sa v mesiaci január 2016 zamestnala v spoločnosti W. L. s.r.o. a jej príjem predstavuje sumu 485,57 € mesačne (za mesiac január 2016) z titulu mzdy a z titulu invalidného dôchodku sumu 339,- € mesačne. V čase podania návrhu bola zamestnaná v spoločnosti F. D. D. s. r. o. a príjem za mesiac december mala v sume 397,71 €. Pracovný pomer v tejto spoločnosti skončila z dôvodu nevyhovujúcej dochádzky do zamestnania. Okrem toho poberá i prídavky na deti v sume 47,04 € a príspevok na diétne stavovanie v sume 18,39 €, pričom má zvýšené výdavky s nakupovaním zásobníkov v dôsledku svojho ochorenia (diabetes). Náklady má na domácnosť z titulu elektriny 27,50 €, na ostatné náklady na skladá spoločne s bratom s ktorým žije v rodinnom dome. Na maloleté deti má zvýšené výdavky v nadväznosti na stravu, oblečenie, hygienické potreby, na cestovné mesačne deťom vynaloží sumu po 20,- € mesačne. Otec je zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 600,- €, býva u priateľky v K. L. E., okres G.. Mesačne prispieva na elektrinu sumou 35,- €, 200,- € hradí výživné na maloleté deti, je fajčiarom mesačne minie 90,- €. Náklady na cestovné má v sume 40,- € mesačne, sumu 20,- € mesačne minie na telefón.
Pri schvaľovaní účastníkmi navrhnutej rodičovskej dohody súd v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy konštatuje zmenu pomerov za obdobie viac ako štyroch rokov od posledného určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, popri všeobecnom zvýšení životných nákladov v tomto období (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine), predovšetkým na strane oprávnených a to maloletej L. Š. a G. Š. v závislosti od ich veku a prípravy (L.) na budúce povolanie štúdiom na strednej škole ako i zvýšenými výdavkami na stravu, ale i na bežné potreby, oblečenie a obuv z titulu dospievania. Pri pomerne nepatrnom rozsahu zvýšenia výživného ako opakovanej peňažnej dávky (§ 76 ods.1 Zákona o rodine) - z hľadiska času jeho poslednej úpravy a aktuálnych potrieb maloletých detí osobitne zohľadnil skutočnosť, že otec sa s deťmi nestretáva, nad rámec výživného im neprispieva ničím, čo v konečnom dôsledku potvrdil i vo výpovedi.
O trovách konania, prípadne vzniknutých účastníkom v konaní začatom na návrh matky maloletého, súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v spojení s ust. § 81 ods.1 OSP a § 151 ods.1 OSP, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré možno začať i bez návrhu.
Súd poukazuje na ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce (v spojení s ust. § 163 ods.1 a 2 OSP) obdobne zmenu i tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to i bez návrhu, v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP). Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 207 ods.1 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).