Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_51P-140-2015.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/140/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III, samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v konaní o osvojenie: osvojované dieťa: T. Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Š. XXX, Q., štátny občan SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - X.. P. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Š. XXX, Q., štátny občan SR a otec- M. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom R.. U.. U. XX, K., štátny občan SR, o návrhu navrhovateľa- osvojiteľa: D.. X. V.,nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Š. XXX, Q., o osvojenie dieťaťa manželom rodiča dieťaťa, takto
rozhodol:
Osvojované dieťa: T. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX z matky: X.. P. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX a otca: M. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, je dňom právoplatnosti rozsudku osvojencom manžela matky: D.. X. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, narodeného z otca: P. V., rod. V. a matky : M. V., rod. Q..
Priezvisko osvojovaného dieťaťa: T. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX je dňom právoplatnosti rozsudku „V.“.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania / § 79 ods. 1,2 OSP/ podanom na tunajšom súde dňa 10.04.2015 / výlučná príslušnosť súdu na konanie o osvojenie je daná podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP / sa navrhovateľ ako osvojiteľ domáhal osvojenia osvojovaného dieťaťa: T. Z.Á. V., nar. XX.X.XXXX podľa § 100 ods.1 Zákona o rodine ako manžel matky dieťaťa.
Skutkovo návrh odôvodnil tvrdením, že navrhovateľ s matkou osvojovaného dieťaťa uzavreli manželstvo dňa 23.08.2014, v spoločnej domácnosti žijú od apríla 2013. Z ich spoločného manželstva deti nepochádzajú. K navrhovateľovi si dieťa manželky vytvorilo veľmi pekný vzťah, spontánne ho začalo oslovovať ocko od augusta 2013 a samo sa spontánne predstavuje priezviskom navrhovateľa ako „ Z.E. V.“. Maloletá Z. v septembri 2015 nastupuje do školy a je v jej záujme, aby nastúpila s priezviskom aké má jej matka a navrhovateľ, ktorí ju vychovávajú. Navrhovateľ má s osvojovaným dieťaťom vytvorený veľmi pekný vzťah, sú si veľmi blízki a mal. je na navrhovateľa- budúceho osvojiteľa silne citovo naviazaná. Mal. má veľmi pekný vzťah aj s matkou navrhovateľa, považuje ju za svoju starú mamu. Adoptívny otec maloletej M.Z. V., nar. XX.XX.XXXX s osvojením maloletej súhlasil, pričom sa vyjadril tak, že vzhľadom k tomu, že žije v novej rodine má vedomosť o peknom vzťahu maloletej a navrhovateľa a teda pre maloletú bude najlepším riešením jej osvojenie navrhovateľom.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 10.03.2016, na ktorom matka osvojovaného dieťaťa udelila súhlas s osvojením dieťaťa navrhovateľom.
Otec udelil v písomnej forme dňa 03.03.2016 súhlas s osvojením dieťaťa navrhovateľom, rovnako za osvojované dieťa udelil súhlas v jeho zastúpení aj kolízny opatrovník., ktorý vo svojom vyjadrení vysoko pozitívne zhodnotil rodinnú atmosféru, v ktorej je osvojované dieťa vychovávané. Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP prečítaním listín tvoriacich súdny spis 51P/140/2015, predovšetkým sobášnym listom navrhovateľa, RL osvojovaného dieťaťa, lustráciou osoby navrhovateľa vo všetkých súdu dostupných registroch, s výpisom z Katastra nehnuteľností, so mzdovým listom navrhovateľa, pracovným posudkom navrhovateľa , správou o šetrení pomerov na strane navrhovateľa , výsluchom navrhovateľa a výsluchom matky osvojovaného dieťaťa .
Zo sobášneho listu manželov súd zistil, že navrhovateľ: X. V., nar. XX.XX.XXXX a matka osvojovaného dieťaťa : P. V. uzatvorili manželstvo dňa 25.8.2014, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. Š., zväzok 2., ročník 2014, strana 39., por. č. 3.
Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov súd zistil, že otec dieťaťa M. V. má od 03.05. 1996 evidovaný trvalý pobyt na R. U.. U.na XX, K..
Z výpisu katastra nehnuteľnosti č. 1025 súd zistil, že navrhovateľ: V. X. je vlastníkom parciel registra C evidovaných na katastrálnej mape ( zastavené plochy a nádvoria, orná pôda) a stavieb rodinný dom súp.č. 395 na parcele číslo 324/15 a rodinný dom súpisné číslo 395 na parcele číslo 324/29 podielom 1/1 k celku.
Zo mzdového listu za rok 2015 súd zistil, že navrhovateľ je zamestnaný ako zástupca riaditeľa pre ZŠ , za obdobie od januára do mája 2015 bol jeho príjem v priemere 1237,77 eur mesačne.
Z pracovného posudku súd zistil, že D.. X. V. u zamestnávateľa: Súkromneho liečebno- výchovného sanatória vykonával prácu vychovávateľa, neskôr sa stal vedúcim výchovy a v súčasnosti pracuje v pozícii zástupcu riaditeľa. Po pracovnej stránke ide o zodpovedného zamestnanca s veľkým potenciálom, jeho vzťah k deťom je veľmi dobrý. V posudku je uvedené, že pán V. vychoval tri deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré teraz vedú usporiadaný rodinný život. Momentálne sa stará o maloletú Z., ktorá sa zúčastňuje firemných akcií, na základe čoho riaditeľka SLVS prehlásila, že maloletá navrhovateľa volá ocko, má s ním úžasný vzťah. Osvojované dieťa našlo v ňom otca, pri jednom z rozhovorov maloletá povedala, že je smutná z toho, že sa nevolá ako ocko.
Z registra trestov GP SK súd zistil, že navrhovateľ nemá záznam v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že je manželom matky mal. T. Z. nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo uzavreli dňa 23.08.2014. Z terajšieho manželstva deti nemá, z prvého manželstva má 3 deti, t.č. plnoleté a samostatne zárobkovo činné. Dokonca má už 2 vnúčatá. Pred uzavretím manželstva viedol s manželkou spoločnú domácnosť v čase keď osvojovaná mala 4 roky , sama sa začala spontánne predstavovať priezviskom V. čo bolo pre navrhovateľa vnútorným impulzom, že to tak má byť a až následne navrhovateľ začal uvažovať o sobáši. Dcéra jeho manželky vie, že nie je jej biologickým otcom. Manželka nie je ani biologickou matkou T. Z., aj keď jej v rodnom liste je zapísaná ako rodič spolu s jej bývalým manželom, ktorí si ju ako spoločné dieťa osvojili v čase trvania ich manželstva, vo veku 3 rokov mal. T. Z. má dovŕšený vek 7 rokov, je žiačkou 1. triedy základnej školy. Zdravotný stav má dobrý, navrhovateľ s ňou chodí aj k lekárovi. Navrhovateľ pozná a plne si uvedomuje závažnosť osvojenia, je spôsobilý k právnym úkonom a vie zabezpečiť starostlivosť o maloletú vrátane jej výživy. Navrhovateľove plnoleté deti sú stotožnené s jeho rozhodnutím, ich vzájomné vzťahy sú veľmi dobré. Maloletá ich má veľmi rada a pýši sa nimi, že sú jej rodina. Navrhovateľ je štátny občan SR s pobytom na území SR, osvojovanie bude vykonávať na území SR. Nemá záznam v registri trestov. Manželstvo s matkou maloletého dieťaťa je príkladné, majú pekný harmonický vzťah, dieťa vyrastá v harmonickom, láskyplnom prostredí a v akceptácii.
Z výpovede matky súd zisti, že navrhovateľ je jej manžel. Manželstvo je harmonické, bezproblémové, založené na láske porozumení, plní všetky svoje funkcie. Matka uviedla, že navrhovateľ jej od 4 rokov
veku s maloletou pomáha s jej výchovou. Matka si maloletú osvojila ako spoločné dieťa s bývalým manželom vo veku 3 roky. Po roku sa manželia rozviedli a o rok matka začala viesť spoločnú domácnosť s navrhovateľom, celkom ide o 3,5 ročný vzťah. Matka pozná navrhovateľove povahové vlastnosti, maloletú má veľmi rád aj dcéra jeho. Spontánne sama od seba sa začala spávať aj smerom k verejnosti ako jeho biologická dcéra. Matka na základe uvedených skutočností udeľuje súhlas na osvojenie svojej dcéry na miesto otca uvedeného v rodnom liste. Maloletá je zdravá, jej zdravotný stav je zlučiteľný s osvojením. Matka potvrdila, že medzi maloletou a manželom je silné citové puto.
Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Podľa § 97 ods. 2 Zákona o rodine osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3. Podľa § 99 ods. 1 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Podľa § 100 ods. 2 Zákona o rodine ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine Ak je osvojiteľom manžel rodiča mal. dieťaťa, môže osvojiť mal. dieťa len so súhlasom druhého manžela., súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Podľa § 101 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca. Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Z vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov konania, mal súd preukázané, že návrh na osvojenie dieťaťa navrhovateľom ako manželom rodiča/ matky je plnom záujme dieťaťa a v súlade s jeho potrebami.
Medzi navrhovateľom a maloletou je silný citový vzťah , maloletá považuje navrhovateľa za svojho otca. Navrhovateľ je štátnym občanom SR, s trvalým pobytom na území SR, žije v harmonickom manželstve s matkou maloletého dieťaťa. Ako osvojiteľ maloletej spĺňa všetky zákonné podmienky osvojenia v zmysle Zákona o rodine, jedná sa o fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, bytové a ekonomické a spôsobom svojho života zaručuje, že osvojenie bude v záujme osvojovaného dieťaťa. Citové i sociálne puto medzi navrhovateľom a maloletým dieťaťom je prirodzené, nakoľko navrhovateľ sa o osvojované dieťa riadne stará a zabezpečuje mu uspokojovanie všetkých potrieb. Navrhovateľ si uvedomuje význam osvojenia ako aj jeho spoločenský a právny dosah a pozná aj zdravotný stav dieťaťa, na strane osvojovaného dieťaťa nie je žiadna prekážka v jeho osvojení. Medzi navrhovateľom a osvojovaným dieťaťom je zachovaný aj primeraný vekový rozdiel. Vyslovenie osvojenia mal. dieťaťa navrhovateľom je zavŕšením integrácie maloletej v rodine navrhovateľa, keďže maloleté dieťa je dcérou jeho manželky. Emocionálna väzba medzi navrhovateľom a maloletou je veľmi silná a pôsobí jednoznačne pozitívne tak ako i u navrhovateľa ako aj v okruhu jeho širšej rodiny. Navrhovateľ spoločne s matkou maloletého dieťaťa poskytuje a v budúcnosti bezpochyby i bude poskytovať maloletej rodinné zázemie, oporu a prostredie, v ktorom sa bude maloletá všestranne rozvíjať a vyvíjať po všetkých stránkach svojej osobnosti,. Preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
O zmene priezviska osvojovaného dieťaťa súd rozhodol podľa § 105 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ustálenej súdnej praxe použitím analógie podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP, aj keď konanie o osvojení nemožno začať bez návrhu., ide tu však tiež o konanie, kde nemožno hovoriť o procesnom úspechu či neúspechu., pre dokazovanie rovnako platí § 120 ods. 2 OSP.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP). Bez právnych účinkov podajú odvolanie navrhovateľ a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní.