Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-418-2015.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/418/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporkyni: I. F., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X. XX, O., o zaplatenie sumy 343,96 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 195,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 350 eur od 22.6.2013 do 4.7.2013, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 195,90 eur od 5.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
III. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11,66 eur a náhradu iných trov konania v sume 3,06 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.7.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.9.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 343,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 433,06 eur od 22.6.2013 do 4.7.2013 a zo sumy 278,96 eur od 5.7.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako spotrebiteľom došlo dňa 21.5.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporkyňa prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350 eur, čo navrhovateľ doložil výpisom z bankového účtu. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo v dohodnutej lehote do 21.6.2013. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 433,06 eur, ktorú tvorí
súčet poskytnutého úveru 350 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 106,06 eur. Výšku odplaty si odporkyňa určila sama na webovom sídle navrhovateľa, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. RPMN uvedená v zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Pretože sa odporkyňa zaviazala splatiť navrhovateľovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 21.6.2013. Nakoľko odporkyňa nevrátila navrhovateľovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 433,06 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Navrhovateľ priloženými písomnými výzvami vyzval odporkyňu na úhradu jej záväzku voči navrhovateľovi. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, pričom odporkyňa bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporkyne splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 498,06 eur s príslušenstvom. Odporkyňa uhradila dňa 4.7.2013 sumu 154,10 eur.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 24.7.2015, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 21.5.2013, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.5.2013, výpisom z účtu navrhovateľa, upomienkou zo dňa 26.6.2013, urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 30.6.2013, listom s označením „Upozornenie na hrozbu exekúcie“ zo dňa 7.8.2013, listom - Posledná výzva zo dňa 14.8.2013, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola formou diaľkovej komunikácie dňa 21.5.2013 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých zmlúv poskytol navrhovateľ odporkyni bezúročný úver vo výške 350 eur, pričom sumu 350 eur zaslal navrhovateľ odporkyni na účet dňa 21.5.2013. Celkové náklady odporkyne za poskytnutie úveru boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v pevnej sume 106,06 eur, a preto celková čiastka, ktorú bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi, bola vo výške 433,06 eur. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na 21.6.2013. Odporkyňa navrhovateľovi na splatenie úveru zaplatila dňa 4.7.2013 sumu 154,10 eur
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. d) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol dôvodný iba z časti.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa 21.5.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporkyňa prijala návrh rámcovej zmluvy zo strany navrhovateľa a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 350 eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom odporkyňa sa zaregistrovala na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Odporkyňa ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi celkovú čiastku 433,06 eur, ktorú tvorí úver v sume 350 eur a celkové náklady za poskytnutie úveru, ktoré boli vyjadrené pevnou sumou vo výške 106,06 eur. Úver bol splatný dňom 21.6.2013. RPMN v čase uzatvorenia zmluvy bola 356,90 % a priemerná hodnota RPMN bola 418 %. Odporkyňa navrhovateľovi z poskytnutého úveru zaplatila dňa 4.7.2013 sumu 154,10 eur.
Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z. z., zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 a § 11 ZSÚ.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa tento dňa 21.5.2013 poukázal na účet odporkyne sumu 350 eur, ktorú však odporkyňa do dňa splatnosti úveru t. j. do 21.6.2013 navrhovateľovi nevrátila. Dňa 4.7.2013 mu zaplatila sumu len 154,10 eur.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že úver je označený ako bezúročný, avšak navrhovateľ ako veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 106,06 eur. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 OBZ je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Súd preto dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby navrhovateľ ako veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by mohla odradiť odporkyňu ako spotrebiteľa od uzatvorenia zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 OBZ a § 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany odporkyne. Pretože odporkyňa čerpala bezúročný úver vo výške 350 eur a tento v lehote jeho splatnosti nezaplatila a až dňa 4.7.2013 uhradila sumu 154,10 eur, súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu nesplatenej istiny úveru vo výške 195,90 eur (350 eur -154,10 eur) a návrh v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v sume 106,06 eur s príslušenstvom zamietol.
Odporkyňa tým, že úver v lehote do 21.6.2013 nevrátila, dostala sa s peňažným plnením do omeškania, a navrhovateľovi je preto povinná zaplatiť aj úrok z omeškania, a to s ohľadom na čiastočnú úhradu dlhu dňa 4.7.2013. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Navrhovateľovi tak súd priznal voči odporcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % (5 %+ 0,5%) ročne zo sumy 350 eur od 22.6.2013 do 4.7.2013 a vo výške 5,5% (5% + 0,5%) ročne zo sumy 195,90 eur (350 eur -154,10 eur) od 5.7.2013 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 22.6.2013 a k 5.7.2013 bola 0,5 %.
V časti návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 65 eur, a to titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov na upomienky, súd považoval návrh za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by tieto upomienky a urgencie boli odporkyni vôbec doručené, a teda neuniesol dôkazné bremeno, že by mu vznikol nárok na tieto náklady. Rovnako nepreukázal, aké skutočné náklady navrhovateľovi v spojitosti s uvedenými výzvami vznikli, keď svoj nárok odôvodňoval iba poukazom na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého má za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 eur, pri druhej a tretej upomienke za každú 10,00 eur a pri štvrtej upomienke a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti 30 eur. Zároveň treba uviesť, že uvedené dojednanie zmluvy je neurčité, nakoľko si rozporuje, keď jednak uvádza, že ide o skutočné náklady (pričom vôbec nie je zrejmý spôsob ich vzniku práve v uvedenej výške), a na druhej strane ich výšku stanovuje paušálne. Preto súd návrh aj v časti o zaplatenie sumy 65 eur zamietol.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 195,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 350 eur od 22.6.2013 do 4.7.2013, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 195,90 eur od 5.7.2013 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 343,96 eur s príslušenstvom priznaná suma iba 195,90 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 56,95 % a hrubý úspech odporcu 43,05 %, a teda konečný čistý úspech navrhovateľa je 13,90 % (56,95% -43,05%), čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 83,88 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á 26,56 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 24.7.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 2x režijný paušál á 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. K tomu 20 % DPH je 13,98 eur ( 20% zo sumy 2x 26,56 eur + 2 x 8,39 eur). Celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 83,88 eur ( t. j. 2x 26,56 eur + 2 x 8,39 eur + 13,98 eur). Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 22 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 13,90 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11,66 eur (13,90 % zo 83,88 eur) a právo na náhradu iných trov konania v sume 3,06 eur (13,90 % zo 22 eur), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.