Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-12-2016.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/12/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudca Mgr. Silvia Kysucká, v právnej veci navrhovateľa Q. I., G.P.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, proti odporkyni V. I.Á., P.. O., G.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - V. I., G.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa Q. I., G.. XX.XX.XXXX, a odporkyne V. I., P.. O., G.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX Z. F., zapísané v knihe manželstiev bývalého Miestneho národného výboru v F., vo zväzku 2, ročník 1989, na strane 239, pod por. č. 7, r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Mal. V. I., G.. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Navrhovateľ sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. V., G.. XX.XX.XXXX sumou 230,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám odporkyne, od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Styk navrhovateľa s mal. V., G.. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností k maloletej V., G.. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili XX.XX.XXXX na bývalom Miestnom výbore Z. F., pričom z manželstva sa im narodil syn G.. Q., G.. XX.XX.XXXX a dcéry G.. M., G.. XX.XX.XXXX a V., G.. XX.XX.XXXX. Tiež uviedol, že v prvých rokoch bolo manželstvo pokojné, v medziach vzájomnej tolerancie a šťastného rodičovstva. Neskôr v dôsledku rozdielnosti pováh začali byť ich vzťahy narušené, pričom k narastajúcim nezhodám pribudli aj zdravotné problémy ich detí. V rokoch 2006 až 2007 syn Q. a dcéra M. zomreli na následky epilepsie a po týchto tragických udalostiach si každý z nich hľadal svoj vlastný život. Manželstvo neplní svoj účel a ani v budúcnosti nevidí perspektívu obnovenia ich spolužitia. V roku 2013 navrhovateľ nadviazal intímnu známosť s inou ženou.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2016 uviedla, že manželstvo bolo spočiatku pokojné a bez väčších problémov, avšak postupom času sa začali vyskytovať problémy, ktoré sa stupňovali po narodení detí, ktoré mali vážne zdravotné problémy, pričom aj ona má vážne zdravotné problémy vrátane vážnej formy cukrovky. Navrhovateľ sa namiesto podpory a pomoci venoval skôr alkoholu a návštevám pohostinstiev a zábav, pričom nebolo výnimočné, keď nebol doma aj tri dni alebo aj týždeň v kuse. S deťmi navrhovateľ vôbec doma nepomáhal, všetko bolo na jej pleciach. Po smrti ich dvoch
detí u navrhovateľa nenastala absolútne žiadna zmena k lepšiemu, problémy sa ešte viac prehĺbili. Na jeden rok od odporkyne s dcérou odišiel a nechal ich samé, pričom odporkyňa bola nútená sa po tejto udalosti v roku 2008 presťahovať z 2-izbového bytu v I. do 1-izbového bytu Z. O., navrhovateľovej rodnej obce, len aby mal bližšie k svojím kamarátom a pohostinstvám. Problémy s alkoholom a agresivita sa začali stupňovať. Dcére V. v tomto období diagnostikovali Crohnovu chorobu, pričom v roku 2011 sa jej stav rapídne zhoršil a musela jej byť nasadená biologická liečba, ktorá si vyžaduje každé dva mesiace návštevu v nemocnici v M.. Namiesto podpory a pomoci s dcérou si navrhovateľ našiel ďalšiu známosť a o ňu s dcérou nejavil ani len minimálny záujem, pričom situáciu odporkyni sťažoval ešte aj ponižovaním a urážkami. V súčasnej dobe s navrhovateľom nebýva. Dcére v styku s otcom nebráni a ani brániť nemieni, avšak, keď je opitý, dcéra sa ho bojí. S návrhom manželstva súhlasí, pričom navrhuje výšku výživného v sume 260,- eur, nakoľko dcéra dospieva, čo obnáša zvýšené finančné náklady, pričom aj jej zdravotný stav je vážny a navrhovateľ utráca prevažnú časť svojich financií v spojitosti s novou známosťou. Prídavky na deti ako aj daňový bonus v súčasnosti poberá navrhovateľ.
Na pojednávaní navrhovateľ i odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasili a požiadali, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. V. na čas po rozvode, ktorú na pojednávaní uzavreli.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Sobášny list, Rodný list maloletej V., Potvrdenie o pobyte, Oznámenie o šetrení pomerov zo dňa 03.03.2016, Prehľad výdavkov, Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti za rok 2015 zo dňa 25.02.2016, Rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2015, Potvrdenie zamestnávateľa o príjme navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou manželstvo dňa XX.XX.XXXX Z. F.. U navrhovateľa aj odporkyne ide o manželstvo prvé, pričom obaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, národnosť slovenská. Z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra V.. Posledné spoločné bydlisko manželov je O. XXX.
Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že s odporkyňou nežije v spoločnej domácnosti asi dva a pol roka, pričom jej prispieva na byt a platí aj internet. Od októbra 2013 spolu s odporkyňou nehospodária a intímne sa nestýkajú od roku 2011. Zo spoločnej domácnosti odišiel z dôvodu, že si našiel novú známosť, táto je intímneho charakteru, avšak s uvedenou ženou v spoločnej domácnosti nebýva. K odporkyni už nič necíti, avšak nemá problém s ňou komunikovať i naďalej v prípade potreby. Ak mal. V. potrebuje ísť do M. na infúziu, resp. do E.Í. na kontrolu, tak ju zavezie. Nepoprel, že v čase, keď žil s odporkyňou a dcérou v spoločnej domácnosti, chodieval počas víkendov domov pod vplyvom alkoholu, pričom niekedy sa stalo, že aj tri dni domov neprišiel, pretože celý deň pil a potom dva dni spal; rovnako priznal, že raz odporkyňu chytil pod krk, no keď začala kričať, hneď ju pustil. Pod vplyvom alkoholu tiež zlomil gauč, keď si naň sadol a vytrhol kľučku z dverí, avšak potom to opravil. Potvrdil skutočnosti uvádzané odporkyňou, že dával prednosť kamarátom a návštevám pohostinstiev pred rodinou.
Z potvrdenia o príjme navrhovateľa bolo zistené, že tento pracuje v spoločnosti E. W., A..P..U.., O. K., kde za obdobie 01/-12/2015 bola jeho priemerná čistá mzda v sume 664,63 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky a daňový bonus na dcéru. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva sám v drevenici v O., ktorej je výlučným vlastníkom a v ktorej kúri drevom. Za elektrinu platí 15,- eur. Po starej mame má ešte schátralú chatu.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že príčinami rozvratu manželstva boli alkoholizmus navrhovateľa, jeho agresivita, nezáujem o rodinu a následne intímna známosť, pričom sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa o hospodárení, odsťahovaní sa z domácnosti a o tom, že sa intímne nestýkajú od roku 2011, sú pravdivé. Tiež je pravdou, že navrhovateľ platí byt v sume 100,- eur a sumu 100,- eur na V.. Odporkyňa poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 127,70 eur. V roku 2015 si privyrábala v spoločnosti D. E. A., A..P..U.., kde jej príjem za obdobie 01-07/2015 bol v priemere vo výške 183,48 eur mesačne v čistom. S dcérou býva v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve navrhovateľa a odporkyne. S bývaním má spojené náklady na elektrinu a káblovku vo výške 100,- eur (toto platí navrhovateľ) a nájomné vo výške 40,- eur, v čom je v ňom zahrnutá aj voda. Ďalšie náklady má na telefón vo výške 7,- eur. Iný príjem ani vyživovacie povinnosti nemá. Okrem bytu, ktorý je v BSM nemám majetok väčšej hodnoty. Má cukrovku, 4-krát denne si pichá inzulín, ktorý ju mesačne stojí okolo 15,- eur.
Maloletá V. má XX P., navštevuje 1. ročník Strednej zdravotníckej školy v O. K., kde denne cestuje. Cestovné je 30,- eur a za telefón platí 12,- eur mesačne. Ďalšími výdavkami sú ZRPŠ v sume 30,- eur ročne a taktiež sa skladajú na stužkovú, ktorá sa bude platiť po 50,- eur za rok, a zároveň má náklady na školské pomôcky a náplne do tlačiarne v sume 10,- eur mesačne. Tiež má výdavky s hygienou a oblečením. Trpí Crohnovou chorobou, pričom každé dva mesiace chodí na kontroly do E. a na infúzie do M.. V súvislosti s týmito cestami má len minimálne výdavky na cestovné, nakoľko ju tam vozí väčšinou navrhovateľ. Dieťa má špeciálnu stravu, nemôže strukoviny, vyprážané jedlá, mliečne výrobky a mäso by mala mať každý deň, avšak zvýšené výdavky odporkyňa v súvislosti so stravou maloletej nemá. Za lieky pre dieťa odporkyňa dopláca 10,- eur mesačne, pričom užíva aj vitamínové doplnky, ktoré stoja 18,- eur mesačne.
Z oznámenia kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov zo dňa 03.03.2016 bolo zistené, že odporkyňa aj maloletá V. obývajú 1-izbový byt, ktorý je udržiavaný v čistote a maloletá má vytvorené vhodné podmienky pre bývanie. Navrhovateľ sa v byte nezdržiava, hoci ho spolu s odporkyňou majú odkúpený a prispieva naň mesačne sumou 100,- eur, a zároveň dobrovoľne platí na maloletú výživné vo výške 100,- eur mesačne. Odporkyňa poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 127,70 eur. Maloletá V. má ťažké zdravotné postihnutie a odporkyňa má zvýšené náklady na zabezpečovanie jej potrieb. Po rozvode manželstva nie je predpoklad, že navrhovateľ bude i naďalej platiť byt, a preto opatrovník doporučuje o túto sumu zvýšiť sumu výživného, ktorú navrhuje navrhovateľ, teda na sumu výživného vo výške 200,- eur, nakoľko navrhovateľ v súčasnej dobe takéto platby dokáže uhrádzať. Tiež bolo zistené, že maloletá sa vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom styk s maloletou opatrovník nepovažuje za potrebné upravovať, nakoľko ide o XX-P. dievča s vážnymi zdravotnými problémami.
Na pojednávaní navrhovateľ a odporkyňa uzavreli rodičovskú dohodu o výkone práv a povinností k maloletej V. tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 230,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou V. navrhli neupraviť.
Uvedenú rodičovskú dohodu žiadali pre prípad rozvodu schváliť.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvod vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií
- biologickej, výchovnej a hospodárskej.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sú manželia, pričom nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľ sa z tejto odsťahoval pred dva a pol rokom a od tejto doby ani spolu nehospodária. Intímne spolu nežijú dlhšiu dobu, čo mal súd za preukázané z výpovede oboch manželov. Zo strany odporkyne city k navrhovateľovi ochladli z dôvodu jeho nadmerného
požívania alkoholických nápojov ako aj agresivity a nezáujmu o rodinu. Navrhovateľ sa v súčasnosti pozná s inou ženou, táto je intímneho charakteru, odporkyňa o tejto známosti vie a s rozvodom manželstva súhlasila, pričom takýto súhlas je dôkazom trvalosti rozvratu manželstva. Podľa názoru súdu, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo v súčasnej dobe nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol. Prihliadol pritom i na záujem maloletého dieťaťa.
Rodičia pre prípad rozvodu navrhli schváliť rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorú súd v zmysle § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1,2 zákona o rodine schválil, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa. Súd vzal do úvahy názor maloletého dieťaťa, že chce byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak pri určovaní výživného súd prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.