Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5P/29/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľky I. W., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XXXX/XX, M. proti odporcovi F. W., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XX, U.. Č.. R. X, F., Č. M., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu G. W., T.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej a v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Maloletá G. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej G. mesačne výživné vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v účinnom znení, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 21.07.2015.

Zameškané výživné za obdobie od 21.07.2015 do 29.02.2016 vo výške 199,46 € je odporca povinný zaplatiť v splátkach vo výške 10,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd manželstvo navrhovateľky I. W., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a odporcu F. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Revúcej, rozvádza.

Maloletá G. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej G. mesačne výživné vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu na trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 27.04.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode tak, že žiadala, aby maloletá G. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a odporcovi bola uložená vyživovacia povinnosť v minimálnej zákonnej výške.

Návrhom doručeným súdu dňa 21.07.2015 žiadala na čas do rozvodu manželstva zveriť maloletú G. do jej osobnej starostlivosti a odporcovi - otcovi maloletej určiť vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnej výške.

Odporca - otec maloletého dieťaťa bol v konaní vypočutý dožiadaným súdom Okresným súdom Praha východ a uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Tiež súhlasil so zverením mal. G. do osobnej starostlivosti matky a uviedol, že je ochotný prispievať na výživou mal. dieťaťa sumou 1 000,- Kč mesačne. Uviedol, že by sa chcel s maloletou dcérou stretávať, ale, že sa na stretnutiach pokúsi dohodnúť s matkou a ak sa nedohodnú potom požiada súd o úpravu styku.

Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov u navrhovateľky, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o štátnych sociálnych dávkach vyplácaných navrhovateľke nasledujúci skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka uzatvorila dňa 01.10.2011 s odporcom manželstvo. Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že maloletá G. je dcérou navrhovateľky a odporcu. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ktoré si súd osvojil vyplynulo, že navrhovateľka a odporca dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa nestarajú o spoločnú dcéru pochádzajúcu z manželstva. Odporca žije dlhodobo v Českej republike. Z vyjadrení navrhovateľky a odporcu jednoznačne vyplynulo, že nemienia obnoviť svoje spolužitie.

Z vykonaného šetrenia kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že rodičia maloletej G. nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka s maloletou dcérou býva v unimobunkovom rodinnom dome, kde žijú spolu s rodičmi navrhovateľky, starými rodičmi mal. dieťaťa. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj sestra navrhovateľky so svojou štvorročnou dcérou. V dome sa nachádzajú tri izby, kuchyňa, chodba a sociálne zariadenie. Navrhovateľka s maloletým dieťaťom obávajú jednu izbu. Domácnosť je kompletne zariadená účelovým nábytkom a bežnými elektrospotrebičmi. Voda a elektrina sú zavedené. Hygiena bývania je na požadovanej úrovni. Maloleté dieťa má dostatok oblečenia, hygienických potrieb a hračiek. Maloletá trpí alergiou, inak je zdravá.

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca mal súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorá jej je vyplácaná vo výške 117,20 € mesačne. Poberá aj prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 € mesačne.

Z výpovede odporcu mal súd preukázané, že tento je nezamestnaný, nepoberá žiadne štátne dávky sociálnej pomoci. Príjem má z neoficiálnej nepravidelnej brigádnickej činnosti vo výške okolo 5 000,- Kč mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V predmetnom konaní mal súd preukázané, rodičia maloletej G. W. spolu nežijú, preto bol daný dôvod na úpravu ich práv a povinností k mal. dieťaťu. Maloletá G. žije spolu s navrhovateľkou, ktorá zabezpečuje starostlivosť o ňu riadnym spôsobom, čo bolo preukázané v konaní vykonaným dokazovaním, preto ju súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

V súlade s ustanovením § 62 ods. 1 - 5 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu - otca voči maloletému dieťaťu. Nakoľko je odporca nezamestnaný a jediným jeho príjmom je príležitostná brigádnická činnosť, určil mu súd výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v účinnom znení, ktoré je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 23 ods. 1 a §§ 18 a 19 Zákona o rodine súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol, nakoľko má za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo naďalej neplní svoj účel a do budúcnosti nemožno očakávať zlepšenie vzťahov medzi manželmi. Navrhovateľka a odporca už viac ako pol roka nežijú v spoločnej domácnosti a ani jeden z nich nemá záujem na obnove ich manželského spolužitia. K rozvratu manželských vzťahov došlo, podľa preukázaných zistení, v dôsledku povahovej a názorovej rozdielnosti účastníkov konania. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Na čas po rozvode súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťa pochádzajúcemu z manželstva rovnakým spôsobom ako na čas do rozvodu manželstva, pričom ohľadne dôvodom takéhoto rozhodnutia poukazuje na vyššie uvedené.

Súd na čas po rozvode manželstva neupravoval styk odporcu s maloletým dieťaťom, nakoľko účastníci styk upraviť nežiadali.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).