Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/117/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Quantum Credit, a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému Antonovi C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. J. XXXX/XX, XXX XX F., t.č. bytom XXX XX F., t.č. bývajúcemu na neznámom mieste, štátnemu občanovi SR, zastúpenému opatrovníčkou Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 04.03.2015, ktorá bola doručená dňa 25.03.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne tejto sumy od 26.03.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlo Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej ako „Slovak Telekom“ alebo „podnik“) uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, dňa 12.02.2009 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb, program FIX 16 a dňa 13.04.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a zariadenie/mobilný telefón Nokia 1616 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe tejto zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 7202486654, ktorá sa stala splatnou dňa 25.03.2012 v sume 248,95 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že so Slovak Telekom uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetná pohľadávka sa stala jeho vlastníctvom. Nakoľko žalovaný zmluvu porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho mu bola služba deaktivovaná, vznikol jeho právnemu predchodcovi nárok fakturovať žalovanému zmluvnú pokutu.

Uznesením č.k. -60 zo dňa 08.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2016 súd žalovanému v tomto konaní ustanovil opatrovníčku v osobe Terézie Pečkovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p. podľa ktorých, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca

súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur („drobné spory“). Žalovaný na adrese uvedenej v žalobe D. J. XXXX/XX, F. nebýva, prihlásený je na adrese trvalého pobytu F., bez bližšej adresy, jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť napriek úkonom vykonaným za účelom tohto zistenia, preto u žalovaného bol dôvodný procesný postup podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p..

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.03.2016, tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, opatrovníčka žalovaného sa tohto pojednávania tiež nezúčastnila, na toto pojednávanie bola predvolaná tiež riadne a včas, táto neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom súd za vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, keď pri tom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súdu pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca súd zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 12.02.2009 bola medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej uzatvorená Zmluva o pripojení FIX podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmluva“). Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvoril ju ako spotrebiteľ. Na základe tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve, tiež poskytovateľ na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi SIM kartu č. 8942102130002254248 a to za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaným do siete poskytovateľa a používania žalovaným služieb v užívateľskom programe služieb FIX 16. K SIM karte bolo pridelené tel. číslo: XXXXXXXXX. Žalovaný v tejto zmluve vyhlásil, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby EASY prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., vydanými v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách vrátane ich prílohy, ktorú tvorili Osobitné podmienky pre vydávanie a používanie elektronického platobného prostriedku (ďalej len „všeobecné podmienky“), ďalej s Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby FIX (ďalej len „osobitné podmienky“), tiež s Cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., keď tieto tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa ich zaviazal dodržiavať. Svojim podpisom na zmluve potvrdil prevzatie všeobecných podmienok, osobitných podmienok, Cenníka a špecifikovanej SIM karty, záväzne si objednal v zmluve špecifikované služby podniku a tiež sa zaviazal riadne a včas plniť si všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, z dodatkov k zmluve, zo všeobecných podmienok a z osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

Dňa 13.04.2011 bol medzi poskytovateľom Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaným uzatvorený Dodatok k Zmluve o pripojení FIX, t.č. XXXXXXXXX, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXF (ďalej len „dodatok“), podľa článku 1. písm. c/, ktorého sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení FIX, všeobecnými podmienkami, osobitnými podmienkami a platným Cenníkom. V tomto istom článku písm. d/ sa žalovaný zaviazal včas a riadne, tiež pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. osobitných podmienok. V článku 2. dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaný zaviazal, že odo dňa účinnosti tohto dodatku do uplynutia doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 dodatku, ktorá začína plynúť od prvého dňa zúčtovacieho obdobia nasledujúceho po dni účinnosti dodatku (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného. Za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany žalovaného, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie žalovaného od zmluvy o pripojení

z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane podniku. Podnik a žalovaný sa dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto dodatku sa považuje aj žiadosť žalovaného o prenesenie tel. čísla uvedeného v záhlaví dodatku k inému podniku poskytujúcemu verejnú mobilnú telefónnu službu v SR. S ohľadom na predmet plnenia uvedený v dodatku, osobitne s ohľadom na záväzok podniku zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu, resp. záväzok podniku zabezpečiť poskytnutú zľavu z ceny služieb sa podnik a žalovaný dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku žalovaný nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti Slovak Telekom a.s., keď vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Žalovaný vzal na vedomie, že podnikom poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb. V článku 3. tohto dodatku si strany dojednali, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v článku 1. písm. c/, v článku 2. tohto dodatku alebo v článku 3. bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník (žalovaný) povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Žalovaný vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa článku 1. písm. b/ tohto dodatku je podnik oprávnený vo vzťahu k SIM karte, ako aj vo vzťahu ku ktorejkoľvek ďalšej zmluve o pripojení, dočasne prerušiť alebo obmedziť účastníkovi poskytovanie služieb, a to až do splnenia povinnosti realizovať nerealizované pravidelné zmluvné dobíjanie, alebo do zániku zmluvy o pripojení. V tabuľke č. 1 bola dojednaná výška zmluvnej pokuty 248,95 Eur, doba viazanosti bola dojednaná na 24 mesiacov. Minimálne zmluvné dobíjanie, na ktoré sa žalovaný zaviazal bolo dojednané na 16,- Eur. Na základe tohto dodatku žalovanému bol predaný i mobilný telefón Nokia 1616 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Euro.

Žalobca predložil Zmluvu o pripojení FIX zo dňa 12.02.2009, Dodatok k nej zo dňa 13.04.2011, tiež Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 14.05.2011, tiež Osobitné podmienky pre poskytovanie služby FIX, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 01.07.2013, Cenník mobilných telefónov, z ktorého vyplýva cena mobilného telefónu, ktorý poskytovateľ predal na základe zmluvy a dodatku k nej žalovanému, keď predajná cena tohto mobilného telefónu Nokia 1616 bola 39,- Eur a prehľad dobíjania karty žalovaným, z ktorého vyplýva, že posledné povinné mesačné dobitie karty uskutočnil žalovaný v mesiaci január 2012.

Faktúrou č. 7202486654 zo dňa 08.03.2012 splatnou dňa 25.03.2012 fakturoval poskytovateľ žalovanému zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur, keď faktúra je za obdobie od 08.02.2012 do 07.03.2012, čo bolo zúčtovacie obdobie.

Žalobca ďalej dokladal Zmluvu o postúpení pohľadávok včítane Protokolu o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok zo dňa 20.11.2013, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane druhej, keď predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok včítane protokolu o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 žalovanému oznámila, že predmetná pohľadávka v sume 248,95 Eur spolu s príslušenstvom z titulu istiny plus zmluvná pokuta bola postúpená dňa 20.11.2013 do vlastníctva spoločnosti Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980. Súčasne žalovaná bola upovedomená o tom, že tento záväzok je potrebné už uhradiť tejto spoločnosti Quantum Credit a.s., lebo je vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom.

Žalobca doložil do súdneho konania Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 14.05.2011, keď z článku 3. bod 3.6 a z článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ vyplýva celý rad ďalších povinností žalovaného ako účastníka zabezpečených zmluvnou pokutou dojednanou v zmluve o pripojení v spojení s dodatkom k nej.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenúváva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 26.03.2012 do zaplatenia, keď na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému o zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodná.

Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá

a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladmý. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR, vyššie uvedeným spôsobom judikoval takýto záver i Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky, pričom neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené zmluvou pokutou... Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou preto, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu ČR potvrdil tento aj v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, že faktúry, ktorými bola vyúčtovaná cena telekomunikačných služieb žalovaný neuhradil riadne a včas. Právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať a to podľa toho, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečovaných povinností, tak ako to bolo v tomto prípade, čo vyplýva z dodatku k zmluve o pripojení, k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda o zmluvnej pokute z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa nachádza „náhodou“ aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doložil vyplýva, že zmluvná pokuta bola medzi poskytovateľom a žalovaným dojednaná v prípade porušenia „akejkoľvek“ povinnosti uvedenej v článku 1. písm. c/, v článku 2. dodatku alebo v článku 3. bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, tak ako to vyplýva z článku 3. zmluvy o pripojení v spojení s dodatkom k nej. Z uvedenej formulácie zabezpečovaných zmluvnou pokutou celého radu povinností žalovaného možno vyvodiť, že tu je uvedený príkladmý výpočet zmluvných povinností pre prípad porušenia ktorých zo strany žalovaného bola dojednaná zmluvná pokuta. Ide o nedostatok spôsobujúci podľa názoru súdu neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej ...“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení v spojení s dodatkom k nej, ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti, ktoré boli zabezpečené dojednanou zmluvnou pokutou. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. K tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladmý. Nemôže byť ponechané na vôľu poskytovateľa, že si vybral práve porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného spočívajúcej v tom, že nezaplatil za služby riadne a včas, resp. že si pravidelne nedobíjal kredit, keď sám žalobca v žalobe presne neuviedol za porušenie ktorej povinnosti žalovaným uplatňuje zmluvnú pokutu, či je to za to, že neplatil za služby riadne a včas, alebo za to, že si nedobíjal pravidelne kredit, na čo sa v zmluve v spojení s dodatkom k nej zaviazal. Už uvedené nasvedčuje tomu, že formulácia zmluvnej pokuty by v podstate umožňovala za porušenie ktorejkoľvek

povinnosti žalovaného uvedenej príkladmo v článku 3. dodatku sankcionovať ho v každom prípade tohto porušenia zmluvnou pokutou vo výške 248,95 Eur, čo nie je prípustné.

Žalobca v žalobe sám teda presne neuviedol za porušenie ktorej povinnosti je uplatňovaná zmluvná pokuta voči žalovanému, ak je to za to, že žalovaný neplatil za služby riadne a včas, žalobca o tom nepredložil žiaden dôkaz, ak je to za to, že žalovaný pravidelne nedobíjal kredit, takýto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neobstojí preto, lebo ako súd už dôvodí, dojednanie je neurčité a nezrozumiteľné, preto v tejto časti zmluva o pripojení v spojení s dodatkom k nej je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, keď je neplatná v článku 3.

Na záver súd ešte dodáva, že uvedené zmluvné dojedanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve o pripojení v spojení s dodatkom k nej spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keď nepochybne žalovaný zmluvu o pripojení v spojení s dodatkom k nej uzatvoril ako spotrebiteľ.

V spotrebiteľskej veci, keď v posudzovanom prípade nepochybne nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa na zmluvný vzťah podľa tejto zmluvy ustanovenia tiež § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, ako to bolo v tomto prípade. Táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, spotrebiteľa, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ služby nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V prejednávanej veci tak zmluvnú pokutu je nutné považovať i za neprimeranú sankciu, keď navyše dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu a to v danom dojednaní sankcie tak z pohľadu jej výšky, ako aj z hľadiska času, t.j. teda kedy v dôsledku nezaplatenia sumy služieb dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad či je to jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti z dôvodu, že spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na začiatku, alebo inokedy v priebehu doby viazanosti. Tiež dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, a to aj s poukazom na článok 3. ods. 1., 2. Smernice rady 93/13/EHS. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie.

Nakoľko súd však posúdil dojednanie o zmluvnej pokute za neurčité, v tejto časti zmluva o pripojení v spojení s dodatkom k nej je neplatným právnym úkonom podľa § 41 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ide pritom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v tejto časti pre jeho neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Hoci teda žalobca aktívnu legitimáciu na podanie žaloby preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 v spojení s Protokolom o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok zo dňa 20.11.2013, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom a ním ako postupníkom, keď z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho nároku o ktorý v konaní ide, je teda vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom s poukazom na § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, nebolo možné žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému priznať z dôvodu neplatného dojednania o zmluvnej pokute.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v konaní úspešný, nenavrhol priznať trovy konania, keď súd o trovách konania rozhoduje len na návrh, preto súd o nároku žalovaného na trovy konania rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva, keďže žalovaný nepodal návrh na priznanie trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)