Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-232-2015.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/232/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Szécsény- Mill Kft; Malom út. 1, 3170 Szécsény, EU IČ DPH: HU 1332374, zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 33, proti žalovanému „u Kollárky" s. r. o., Hlavná ul. 103/30, 935 23 Rybník, IČO: 46 480 030, o zaplatenie 16.986,20 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 7Cb/148/2014-59 zo dňa 16. marca 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 7Cb/148/2014-59 zo dňa 16. marca 2015 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 16.986,20 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p. a. zo sumy 2.153,50 Eur od 01. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 2.873,50 Eur od 14. 04. 2013 do zaplatenia, ďalej vo výške 9,50% p. a. zo sumy 2.389 Eur od 13. 06. 2013 do zaplatenia, zo sumy 2.551 Eur od 11. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 2.535,50 Eur od 05. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 2.279,10 Eur od 31. 08. 2013 do zaplatenia a zo sumy 2.204,60 Eur od 29. 09. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta) a rozhodol, že žalobcovi priznáva náhrada trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie práva (druhá výroková veta).
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 16.986,20 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za múku, ktorú žalobca žalovanému dodal, žalovaný ju prevzal, avšak žalobcom vystavené faktúry neuhradil, uhradil len časť faktúry č. M7-2013/000002. Žalobca tiež uviedol, že dňa 28. 02. 2014 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o platbách, na základe ktorej mal žalovaný začať splácať svoj dlh v 1.500,- Eurových splátkach počnúc mesiacom apríl, žalovaný však ani túto dohodu nedodržal a dlžnú sumu podľa nej neplatil. Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci okresným súdom podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že faktúru č. M6/2012-000002 na sumu 2.853,50 Eur zaplatil 06. 12. 2012, ďalej ešte zaplatil aj sumu 700,- Eur a sumu 1.000,- Eur v auguste 2013 a dňa 21. 10. 2013 na účet žalobcu zaplatil 510,- Eur. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného s poukazom na § 101 ods. 2 OSP. Žalobca trval na podanej žalobe, uviedol, že na faktúru č. M6-2012/000002 vystavenú na sumu 2.853,50 Eur, zaplatil žalovaný len sumu 700,- Eur, žalobca si preto z tejto faktúry uplatňuje len zvyšnú sumu. Pokiaľ ide o úhrady namietané žalovaným v odpore, ide o platby v období roku 2013, pričom v dohode uzavretej dňa 28. 02. 2014 žalovaná takéto námietky ako sú uvedené v odpore nepredniesla a uvádzané úhrady okrem úhrady 700,- Eur nepreukázala. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, a to múku,
cenu za dodaný tovar žalovanému vyfakturoval. Súd mal tiež preukázané, že dňa 28. 02. 2014 žalovaný na základe predloženej dohody o platbách, kde bola vyčíslená celková suma dlhov žalovaného vo výške 16.986,20 Eur dlžnú sumu uznal, avšak nepristúpil na dohodu o splátkach kvôli výške splátok keď uviedol, že dlh bude uhrádzať postupne, nakoľko jeho situácia nie je priaznivá a na výšku splátok 1.500,- Eur mesačne pristúpiť nemôže. Súd mal tiež preukázané, že z faktúry č. M6-2012/000002 na sumu 2.853,50 Eur si v rámci žalovanej sumy 16.986,20 Eur žalobca uplatňuje sumu zníženú o 700,- Eur. Žalovaný ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz na preukázanie zaplatenia vyššej časti svojho dlhu, ako to uvádzal žalobca. Žalovaný napriek výzvam súdu nepredložil žiadne doklady o úhrade sumy 1.000,- Eur a sumy 510,- Eur na účet žalobcu, ktoré podľa tvrdenia v odpore mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že žalobca zvládol dôkazné bremeno a preukázal svoje tvrdenia o uzavretí zmluvného vzťahu, o dodaní tovaru a vyúčtovaní jeho ceny, keďže sa jednalo o dodávku tovaru z Maďarskej republiky na Slovensko žalobca predložil nákladné listy, ako aj faktúry, v ktorých sú jednotlivé plnenia špecifikované podľa fakturačného obdobia, druhu, ceny a množstva dodaného tovaru a napokon predložil aj dohodu o platbách zo dňa 28. 02. 2014, žalobca teda splnil povinnosť účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný, ktorý nenamietal uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania, nenamietal ani dodávku tovaru, ani výšku ceny za dodaný tovar, svoju povinnosť účastníka konania nesplnil, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že by bola žalovanú sumu, resp. jej časť žalobcovi zaplatil. Súd prvého stupňa preto návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, pričom uviedol, že žalobcom predložená Dohoda o platbách zo dňa 28. 02. 2014 nespĺňa zákonom stanovené predpoklady uznania záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, a žalobcom predloženú dohodu o platbách je možné považovať preto len za jednostranný právny úkon, ktorý urobil žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, keďže sa jedná zrejme o návrh na uzavretie dohody o uznaní záväzku a dohody o splátkach, k takémuto dojednaniu však medzi účastníkmi konania nedošlo, teda nedošlo ani k dohode o plnení dlhu v splátkach. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa §151 ods. 7 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie práva keďže bol v konaní úspešný s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby súd prihliadol k námietkam žalovaného tak, aby vymáhaná suma zodpovedala skutočnej výške dlhu.
Žalovaný v odvolaní namietal, že sa nemohol v konaní na súde účinne brániť, v čase predvolania na súdne pojednávanie bola konateľka žalovaného hospitalizovaná v nemocnici, pričom dôvod neúčasti na súdnom pojednávaní riadne a včas súdu doložila a doručila. K odvolaniu prikladá žalovaný kópie dokladov o zaplatení sumy 2.853,50 Eur v decembri 2012, sumy 1.000,- Eur v auguste 2013 a sumy 510,- Eur v októbri 2013. Žalovaný namietal aj proti tvrdeniu žalobcu, že svoj dlh v plnej výške uznal, údajný doklad o uznaní dlhu bol konateľke žalovanej predložený v maďarskom jazyku dvomi maďarsky hovoriacimi ľuďmi a len na základe tlmočenia cez telefón jej bolo povedané, že žalobca tento doklad potrebuje pre svoje potreby pri jednaní v banke. Po určitej dobe bol žalovanému predložený podobný dokument v slovenskom jazyku, na ktorý konateľka napísala svoju pripomienku, ale nemohla namietať konkrétnu sumu, keďže nemala k dispozícii potrebné údaje z účtovníctva. Uviedla tiež, že 15. 05. 2014 písomne kontaktovala žalobcu so žiadosťou o správne vyčíslenie dlhu, rovnako tak ho kontaktovala a žiadala o správne vyčíslenie dlhu po obdržaní návrhu na platobný rozkaz, v oboch prípadoch však odpoveď nedostala.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 07. 07. 2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol tiež, že žalovaný nikdy nepoprel pohľadávku a nepredložil žiadne doklady na preukázanie toho, že žalobca nemal nárok na zaplatenie žalovanej sumy.
Podľa § 205 ods. 1 Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 42 ods. 3 veta prvá OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Po predložení spisu odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 a § 42 ods. 3 OSP, keď pre naplnenie podmienky uvedenia toho, ako odvolateľ chce, aby súd rozhodol, nepostačuje uviesť „aby odvolací súd prihliadol k jeho námietkam a aby vymáhaná suma zodpovedala skutočnému dlhu“. Odvolací súd preto uznesením č. k. 43Cob/232/2015-80 zo dňa 19. 01. 2016 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady odvolania spočívajúce v neuvedení toho, ako chce aby odvolací súd rozhodol. V odôvodnení svojho uznesenia podrobne odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta výšku žalobcom uplatnených pohľadávok, ktoré žalobca preukázal faktúrami, zoznam ktorých je uvedený v návrhu na začatie konania, ktorý bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom, je potrebné, aby žalovaný uviedol a zároveň aj preukázal (napr. výpismi z účtu, pokladničnými dokladmi), ktoré pohľadávky žalobcu uhradil a v akej výške. Odvolací súd spolu s uznesením doručoval žalovanému aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu. Uznesenie odvolacieho súdu bolo súdu vrátené poštou dňa 18. 02. 2016 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Zásielka súdu s uznesením bola doručovaná na adresu žalovaného V. ul. č. XXX/XX, XXX XX G., ktorá je zapísaná v Obchodnom registri ako adresa sídla žalovaného a zároveň ako adresa spoločníčky a konateľky žalovaného H. W. (so vznikom funkcie 15.01.2012).
Podľa § 48 ods. 2 OSP, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
V zmysle citovanej úpravy § 48 ods. 2 OSP vychádzal odvolací súd zo záveru, že uznesenie odvolacieho súdu č. k. 43Cob/232/2015-80 zo dňa 19. 01. 2016 bolo žalovanému doručené do 3 dní po vrátení zásielky krajskému súdu, teda dňa 22. 02. 2016.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu a v súlade s platnou právnou úpravou, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 409 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného tiež zistil, že súd prvého stupňa nariadil v tejto veci pojednávanie na 04. 02. 2015, dňa 03. 02. 2015 bolo súdu doručené podanie žalovaného podpísané konateľkou H. W., v zmysle ktorého sa na pojednávanie 04. 02. 2015 nemôže dostaviť z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, k podaniu bola pripojená fotokópia dokladu o práce neschopnosti. Keďže žalovaný iba ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súd prvého stupňa pokračoval v konaní, vypočul prítomného právneho zástupcu žalobcu a pojednávanie odročil na 16. 03. 2015 o 13:00 hod. za účelom znovu predvolania žalovaného, ako aj za účelom zaslania výzvy pre žalovaného na predloženie dôkazov o tom, že zaplatil žalovanú sumu, resp. že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu. Zásielka súdu s predvolaním na pojednávanie na 16.03.2015 spolu s výzvou bola žalovanému doručená dňa 06. 03. 2015, žalovaný dňa 13.03.2015 doručil súdu výmenný list - poukaz
- potvrdenie lekára o tom, že konateľka žalovaného H. W., ako pacientka je hospitalizovaná na gyn- pôr. oddelení NsP I. od 05. 03. 2015. Žiaden ďalší doklad žalovaný súdu nezaslal. Nakoľko žalovaný nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu, súd na pojednávaní dňa 16. 03. 2015 vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vyhlásil napadnutý rozsudok. Okrem iných písomných dôkazov bol na pojednávaní predložený aj list žalovaného adresovaný žalobcovi bez dátumu, právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 18. 08. 2014, v ktorom žalovaný navrhol žalobcovi stiahnutie návrhu na platobný
rozkaz, odsúhlasenie a riadne vyčíslenie záväzkov žalovaného za dodávky múky, spísanie uznania dlhu a možnosť splácať dlh minimálne v sume 250,- Eur mesačne.
Podľa § 101 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa neodňal žalovanému možnosť riadne konať pred súdom, prednášať svoje tvrdenia na obranu a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaniach nariadených súdom prvého stupňa na 04. 02. 2015 a 16. 03. 2015 práceneschopnosťou konateľky spoločnosti žalovaného (svoje tvrdenia aj preukázal), nepožiadal však o odročenie pojednávania, ani v jednom z týchto dvoch prípadov. Napriek tomu však súd prvého stupňa pojednávanie dňa 04. 02. 2015 odročil na 16. 03. 2015 a žalovanú vyzval na preukázanie tvrdení uvádzaných v odpore ohľadne úhrady, resp. čiastočnej úhrady svojho dlhu. Žalovaný však na výzvu súdu neodpovedal, neúčasť na pojednávaní dňa 16. 03. 2015 znovu ospravedlnil práceneschopnosťou konateľky, nepožiadal však o odročenie pojednávania.
Súd prvého stupňa postupoval správne, v zmysle cit. úpravy § 101 ods. 2 OSP, keď vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 16. 03. 2015 v neprítomnosti žalovaného. Správne tiež súd prvého stupňa zhodnotil skutkový stav, keď mal preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, mal tiež preukázané v žalobe uvádzané plnenie zo strany žalobcu, pričom žalovaný proti dohodnutej cene nenamietal. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol podrobný zoznam faktúr, zaplatenia ktorých sa domáha, a to s číslom faktúry, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti aj výškou fakturovanej sumy (faktúry boli pripojené aj k návrhu), pričom uviedol, že na faktúru č. M7-2013/000002 vystavená na 2.853,50 Eur bola započítaná úhrada 700,- Eur. Podľa predložených faktúr, ako aj podľa zoznamu faktúr uvedeného v žalobe išlo o faktúru č. M6-2012/000002 (a nie M7), ktorá bola vystavená dňa 01. 10. 2012 na sumu 2.853,50 Eur so splatnosťou 31. 10. 2012. Na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 16. 03. 2015 už žalobca správne uviedol, že ide o faktúru č. M6-2012/000002. Žalovaný tvrdil, že faktúra č. M6-2012/000002 na sumu 2.853,50 Eur bola celá zaplatená dňa 06. 12. 2012, ďalej že ešte zaplatil 700,- Eur tak, ako to tvrdí aj žalobca, ďalej 1.000,- Eur v auguste 2013 a dňa 21.10.2013 - 510,- Eur. Tieto svoje tvrdenia v konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný nepreukázal. Pokiaľ ide o doklady priložené vo fotokópii k odvolaniu, odvolací súd upozorňuje žalovaného, že ani tieto nepreukazujú úhradu na žalobcovu pohľadávku (vyšpecifikovanú priamo v žalobnom návrhu zoznamom faktúr). Pokiaľ žalovaná uhradila dňa 21. 10. 2013 sumu 510,- Eur, podľa variabilných symbolov uvedených na výpise z účtu išlo o účtovný doklad M7
- 2013/000061, takáto faktúra však v žalobe zahrnutá nebola, ďalej pokiaľ ide zaplatenie sumy 2.853,50 Eur dňa 06. 12. 2012 podľa údajov na príjmovom pokladničnom doklade bola táto suma zaplatená na pohľadávku č. 5-2012/001612, pričom ani takáto faktúra nebola súčasťou žalobcovho návrhu, a napokon k výdavkovému pokladničnému dokladu vystaveného bez bližšieho uvedenia dátumu dňa niekedy v roku 2013, podľa tohto žalovaný zaplatil sumu 1.000,- Eur za účelom úhrady pohľadávky č. M7-2013/000061, je potrebné uviesť, že ani takáto faktúra v žalobe zahrnutá nebola. Ani jedna z úhrad tvrdených a preukazovaných žalovanou nesmerovala na takú pohľadávku žalobcu, ktorú zahrnul do žalobného návrhu. Záver súdu prvého stupňa v tom, že žalovaná v konaní nepreukázala, že na žalobcom uplatnené pohľadávky zaplatila vyššie uvedené sumy, považoval preto odvolací súd za správny.
Rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje aj odvolací súd na to, že žalobca v konaní zvládol dôkazné bremeno, preukázal uzavretie kúpnej zmluvy, preukázal plnenie, ako aj vyúčtovanie ceny, pričom žalovaná nenamietala proti zmluvnému vzťahu, nenamietala proti plneniu (ktoré navyše bolo preukazované medzinárodnými nákladnými listami CMR), nenamietala ani proti fakturovanej cene. Tvrdila len, že výška žalobcovej pohľadávky nezodpovedá jej záväzkom, tieto svoje tvrdenia však nepreukázala.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že pokiaľ ide o žalobcom v konaní predloženú Dohodu o platbách zo dňa 28. 02. 2014, táto nespĺňa náležitosti kvalifikovaného uznania záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, preto ju súd prvého stupňa správne hodnotil len ako jednostranný právny úkon zo strany žalovaného, ktorým zobral na vedomie žalobcov návrh na dohodu o uznaní dlhu a dohodu o platbách s tým, že s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu nesúhlasil s výškami navrhovaných splátok a uviedol, že dlh bude splácať postupne. Žalobca výšku svojej pohľadávky uplatnenej žalobou v konaní preukázal, a žalovaná nepreukázala, že by svoj dlh zodpovedajúci tejto pohľadávke uhradila čo aj čiastočne, súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, a to aj pokiaľ ide o úroky z omeškania, nakoľko žalovaná bola s úhradou svojho peňažného záväzku v omeškaní a žalobcom požadované úroky neodporujú platnej právnej úprave.
Odvolací súd upozorňuje žalovanú, že pokiaľ mala námietky voči žalobcovej pohľadávke, ktorú žalobca jednoznačne identifikoval už priamo v návrhu a aj preukázal v súdnom konaní, mohla sa brániť preukázaním úhrad, a to preukázaním konkrétnych úhrad na jednotlivé fakturované sumy. Napriek tomu, že odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a mal za to, že súd prvého stupňa neodňal žalovanému právo konať pred súdom, napokon práve vzhľadom na neurčitý petit odvolania žalovanej (keď žalovaná uviedla, že chce splácať len svoj skutočný dlh a teda neuviedla, ako chce, aby odvolací súd rozhodol), vyzval ešte žalovanú na preukázanie jej tvrdení o čiastočnej úhrade dlhu. Žalovaný však na túto výzvu odvolacieho súdu neodpovedal. Postup žalovaného vyvoláva dojem, že samotný žalovaný nemá vo svojom účtovníctve prehľad a nevie jednoznačne uviesť, aká je podľa neho výška jeho dlhu.
Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, nakoľko si však neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.