Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/374/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému B. F., D.. XX. XX. XXXX, N. N. XX, v konaní o zaplatenie 361,62 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21. 09. 2012, v bode 4 uvedeného dodatku, v znení "V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b.) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. ", je neprijateľná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 112,67 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne:

- zo sumy 21,03 Eur od 04. 10. 2012 do zaplatenia,

- zo sumy 54,40 Eur od 04. 11. 2012 do zaplatenia,

- zo sumy 17,44 Eur od 04. 12. 2012 do zaplatenia,

- zo sumy 19,80 Eur od 04. 01. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 361,62 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 21,03 Eur od 04. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 54,40 Eur od 04. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 17,44 Eur od 04. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 19,80 Eur od 04. 01. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 04. 11. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 5950158 zo dňa 21.09.2012, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanému. Žalovaný sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Keďže žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z ktorej mu vyplynula povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval za poskytnuté služby žalovanému faktúry, a to: f.č. 7209749329 na sumu 21,03 Eur, so splatnosťou 03.10.2012, f. č. 7210822342 na sumu 54,40 Eur, so splatnosťou 03.11.2012, f. č. 7211888232 na sumu 17,44 Eur, so splatnosťou 03.12.2012, f. č. 7213008204 na sumu 19,80 Eur, so splatnosťou 03.01.2013, f. č. 7311002283 na sumu 248,95 Eur, so splatnosťou 03.11.2013. Žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby žalobcom a neuhradil tak ani odo dňa postúpenia pohľadávky. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bratislava a postupníkom - žalobcom, bola postúpená pohľadávka žalovaného na súčasného žalobcu, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému.

Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe, napriek tomu, že mu bolo doručené uznesenie o procesných poučeniach, vrátane žaloby a jej príloh na vyjadrenie dňa 26.01.2016, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch. Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012 vyplynulo, že Slovak Telekom,a .s., poskytol žalovanému mobilný telefón Sony Xperia Tipo za kúpnu cenu 0,02 Eur, program služieb bol dojednaný Happy XS, pričom pôvodný program služieb podľa predchádzajúcich Dodatkov a zmluvy z roku 2007 a 2010, bol dojednaný „Podľa seba 3 /3000/“. Doba viazanosti bola určená na 24 mesiacov a zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 vo výške 248,95 Eur. Z Dodatku vyplynulo z bodu 1 písm. b.) riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom. Z bodu 4 vyplynulo, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b.) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. " Z pripojených faktúr bolo zistené, že:

- faktúrou č. 7209749329 zo dňa 15.09.2012, splatnou dňa 03.10.2012, boli fakturované žalovanému mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby v sume 36,99 Eur za obdobie od 15.08.2012 do 14.09.2012,

- faktúrou č. 7210822342 zo dňa 15.10.2012, splatnou dňa 03.11.2012, boli fakturované žalovanému mesačné poplatky a iné poplatky a služby v sume 54,40 Eur, za obdobie od 15.09.2012 do 14.10.2012,

- faktúrou č. 7211888232 zo dňa 15.11.2012, splatnou dňa 03.12.2012, boli fakturované žalovanému mesačné poplatky v sume 17,44 Eur, za obdobie od 15.10.2012 do 14.11.2012,

- faktúrou č. 7213008204 zo dňa 15.12.2012, splatnou dňa 03.01.2013, boli fakturované žalovanému iné poplatky a služby v sume 19,80 Eur, za obdobie od 15.11.2012 do 14.12.2012,

- faktúrou č. 7311002283 zo dňa 15.10.2013, splatnou dňa 03.11.2013 bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta v sume 248,95 Eur, za obdobie od 15.09.2013 do 14.10.2013.

Pokusom o zmier zo dňa 03.09.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 414,39 Eur, najneskôr do 06.09. 2015.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a.) Zákona č. 351/2011 Z. z., účinného v čase uzavretia dodatku, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa odseku 12 písm. b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému na základe dodatku o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012 vznikla povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Služby boli vyfakturované vyššie označenými faktúrami. Z dokazovania nevyplynulo, že by tieto faktúry boli zo strany žalovaného reklamované, ani vrátené. Je teda zrejmé, že žalovaný faktúry akceptoval, avšak neuhradil fakturovanú sumu poskytovateľovi služby. Tým porušil svoje platobné povinnosti vo vzťahu k poskytovateľovi a žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie sumy vo výške 112,67 Eur, tak ako si ju uplatnil žalobca.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade f. č. 7209749329 sa dostal do omeškania dňom 04.10.2012, v prípade f. č. 7210822342 dňom 04.11.2012, v prípade f. č. 7211888232 dňom 04.12.2012 a v prípade f. č. 7213008204 dňom 04.01.2013. Výška úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k uvedeným dňom vo výške 0,75 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, výška úroku predstavovala 8,75 % ročne.

Súd vyhovel v tejto časti žalobe, pretože uplatnený nárok žalobcu v tomto rozsahu považuje za dôvodný.

Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur.

Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa., pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. a/ uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súčasťou Dodatku bola aj zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, za porušenie definovaných povinností žalobcom v bode 4 Dodatku a odkazom na jednotlivé body Všeobecných podmienok. Podľa bodu 1 písm. b/ Dodatku mal účastník riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Všeobecnými podmienkami predchodcu žalobcu. Všeobecné podmienky boli súčasťou pripojených listinných dôkazov, avšak boli nečitateľné pre použitie minimalizovaného písma. Z pripojeného Dodatku je zrejmé, že jeho text bol pripravený právnym predchodcom žalobcu vopred, vo forme predformulovaných zmluvných podmienok, do ktorých boli vpísané údaje o žalovanom, o type odpredávaného mobilného zariadenia, dobe viazanosti a sume zmluvnej pokuty. Žalovaný nemal možnosť zmeniť obsah podmienok poskytovaných služieb, ktoré boli predmetom Dodatku a už vôbec nie Všeobecných podmienok (ďalej len „VOP“), na ktoré odkazuje Dodatok.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je vo vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľne slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred pred formulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky v Zmluve a Dodatku a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pri podpise Zmluvy/Dodatku nevie spotrebiteľ posúdiť, či v texte Zmluvy/ Dodatku sa vyskytuje neprijateľná zmluvná podmienka, aby sa vyhol uzavretiu zmluvy obsahujúcej neprijateľnú podmienku.

V danom prípade žalobca zabezpečoval zmluvnou pokutou porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu služby zo strany Podniku. Takto koncipovaná úprava zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, pričom vlastne dodávateľ určí, ktoré porušenie si vyberie. Naviac sankcie zaťažujú jednostranne len spotrebiteľa, čo svedčí o nerovnováhe účastníkov v tomto spotrebiteľskom vzťahu. Takto upravená zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú pokutu.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve - v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, podľa bodu 4 Dodatku), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty boli v Dodatku koncipované tak, že žalovaný pri podpisovaní Dodatku k zmluve by len s ťažkosťami postrehol takúto úpravu, ktorá ju v tomto vzťahu značne znevýhodňuje. S ohľadom na rovnováhu práv a povinností strán spotrebiteľského zmluvy, by nemala byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaná zmluvnou pokutou len jedna strana, a to spotrebiteľ. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

Súd pri posudzovaní zmluvnej pokuty dospel k záveru, že ide o neprimeranú sankciu, nielen z dôvodu, že nebola individuálne vyjednaná - dohodnutá, ale aj z dôvodu, že napríklad pri jej aplikácii vôbec dodávateľ nerozlišuje situáciu, kedy dôjde k ukončeniu zmluvy, k porušeniu inou formou, či je to na počiatku vzťahu alebo pred jeho ukončením. Súd má za to, že dodávateľ, ako autor zmluvnej pokuty, v ktorého prospech bola jednostranne vyjadrená v zmluve, mohol a mal jej výšku, ale aj podmienky stanoviť tak, aby bola prijateľná počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu v zmysle uzavretej zmluvy.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia Dodatku) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl.7 ods.1 ukladá členským štátom EÚ zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 112,67 Eur, spolu s priznaným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, súčasne s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade žalobca mal úspech v konaní len do výšky 31 %, žalovaný do výšky 69 %, tzn. že konečný úspech vo veci mal žalovaný v rozsahu 38 % (69-31). Žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, z toho dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.