Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-13-2016.pdf
PDF · 71.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: W. W., nar.X.X.XXXX, bytom N. XXX, toho času vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, so sídlom Dončova 6, Ružomberok, proti odporcom v 1.rade: B. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, v 2.rade: U. W., nar.XX.X.XXXX, bytom O. XXX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté deti, takto
rozhodol:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcom v 1. a v 2.rade, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 5C/208/00-25 zo dňa 18.1.2001, na základe ktorého bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu odporcu v 1.rade výživným vo výške 60,- eur mesačne a na výživu odporcu v 2.rade výživným vo výške 40,- eur mesačne, a to dňom 2.2.2016.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcom v 1. a v 2.rade, nakoľko odporca v 1.rade už dlhší čas žije a pracuje v zahraničí a odporca v 2.rade ukončil školu a podľa jeho informácií pracuje.
Odporca v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že k návrhu navrhovateľa nemá žiadne námietky a súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 9.3.2016 v neprítomnosti odporcu v 1.rade, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom odporca v 1.rade požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu práce v zahraničí a z dôvodu veľkej vzdialenosti od miesta pracoviska, pričom uviedol, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu, pričom na otázky samosudcu doplnil, že žiada zrušenie vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu na súd, teda od 2.2.2016.
Odporca v 2.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí, pričom predložil výučný list ako aj pracovnú zmluvu zo dňa 20.11.2015.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcom v 1. a v 2.rade rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 5C/208/00-25 zo dňa 18.1.2001, na základe ktorého bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu odporcu v 1.rade sumou 1.800,- Sk (60,- eur) mesačne a na výživu odporcu v 2.rade sumou 1.200,- Sk (40,- eur) mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky (vtedy maloletých detí) počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19.2.2001. Z listinných dôkazov predložených odporcami v 1. a v 2.rade mal súd za preukázané, že odporca v 1.rade ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky dňa 29.5.2012 a odporca v 2.rade ukončil štúdium na Strednej obchodnej škole obchodu a služieb dňa 26.6.2015, o čom svedčí odporcom v 2.rade predložený výučný list. Okrem toho mal súd za preukázané z pracovných zmlúv predložených odporcami v 1. a v 2.rade, že obidvaja v súčasnej dobe pracujú.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodiny obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že odporca v 1.rade úspešne vykonal maturitnú skúšku dňa 29.5.2012, odporca v 2.rade ukončil štúdium dňa 26.6.2015. Obidvaja odporcovia sú v súčasnej dobe zamestnaní, odporca v 1.rade pracuje v Nemecku, odporca v 2.rade pracuje ako čašník v Ružomberku. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že obidvaja odporcovia sú schopní sami sa živiť, sú schopní zo svojho príjmu uspokojovať svoje základné životné potreby a nepripravujú sa štúdiom na ďalšie povolanie. Odporcovia v 1. a v 2.rade s podaným návrhom navrhovateľa súhlasili a proti tomuto nenamietali. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia platnej právnej úpravy preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcom v 1. a v 2.rade ku dňu podania návrhu, teda k 2.2.2016.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na návrhu trov konania, nakoľko navrhovateľ, ktorý mal vo veci plný úspech, si žiadne trovy konania neuplatnil a odporcovia v 1. a v 2.rade v konaní úspech nemali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistené rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.