Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/218/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcu W.. I. Y. - A., W.M.: XXXXXXXX, C. G. D., C. X, zast. JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, so sídlom Prešov, Grešova 7, proti žalovanej W.. D. K., J. D. L. E., E.Y. XXX/XX, zast. JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 8, o zaplatenie 6.525,42 € s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku č.k. -203 z 28.11.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3 557,34 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5% z tejto sumy od 29.10.2013, konanie v časti 2 441,56 € zastavil a v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. Ďalšími výrokmi rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalobcovi aj žalovanej uložil povinnosť na nahradiť trovy štátu po 91,48 € na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6 525,42 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012 až do zaplatenia, titulom vyplatenia celkovej odmeny za vykonanie diela (dodávka a montáž vykurovania v rodinnom dome na E.). Zmluva o dielo bola dohodnutá ústne, žalovaná na jej základe vyplatila žalobcovi zálohu na dielo vo výške 8 000 € a po dokončení diela žalobca vyfakturoval faktúrou č. 098/12/11 z 12.12.2011 sumu 14 525,42 €, v ktorej zohľadnil vyplatenú zálohu, preto žalovaná bola povinná doplatiť sumu 6 525,42 €. Žalovaná s tým nesúhlasila, faktúru považovala za nadhodnotenú a vrátila ju žalobcovi, ktorý ju položkovite preveril a opätovne ju zaslal žalovanej a vyzval ju na platenie. Žalovaná si túto zásielku neprevzala. Pri osobnom stretnutí došlo medzi účastníkmi k dohode, že ak žalovaná uhradí faktúru do 13.4.2012, má uhradiť len 5 960 € a zvyšná časť jej bude odpustená. Žalovaná faktúru v tejto dobe neuhradila. Žalobca následne pred podaním žaloby vyzýval žalovanú k úhrade, ale ona nereagovala. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu -30 z 26.7.2012 potvrdila, že zmluva o dielo nebola uzavretá písomne, že zaplatila zálohu 8 000 €, pričom žalobca na jej požiadanie predložil rozpočtový list so súpisom materiálu na 8 500 €, žalobca cenu práce stanovil odhadom na 1 500 € a celková cena zákazky mala byť 10 000 €. Dielo žalobca dokončil po dlhých týždňoch, žalovaná mala k jeho pracovným postupom veľké výhrady, má za to, že dielo nevykonal riadne, v dohodnutom čase a za dojednanú cenu, bez písomného upozornenia zvýšil cenu diela a neodovzdal jej dielo riadne, protokolárne so záručným listom k dielu. Doplatok k dielu požadovaný žalobcom je neprimeraný, bezdôvodne a bez predchádzajúcej informácie navýšený

a nezodpovedá súpisu prác. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. h/, j/, § 631, § 632, § 634 ods. 1, § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“) súd uzavrel, že medzi účastníkmi boli uzavreté dve spotrebiteľské ústne zmluvy o dielo. K uzavretiu prvej zmluvy došlo skutočným plnením, vykonávaním prác v období od 1.7.2011 do 23.9.2011, kedy sa žalobca riadil pokynmi žalovanej, resp. jej manžela, druhá zmluva v období od 24.9.2011 do 31.10.2011 sa týkala kotolne, s prevedením ostatných prác súvisiacich s spustením kotolne a vykurovacieho systému, aj keď práce neboli protokolárne neboli odovzdané s potrebnou dokumentáciou, pričom pri druhej zmluve bola cena dohodnutá v rozpätí 10 - 11 000 €. Práce za obdobie 1.7. - 23.9.2011 znalkyňa ohodnotila na sumu 2 782,31 € a za obdobie od 24.9.2011 do 31.10.2011 na sumu 11 216,59 €. Znalkyňa zistila, že žalobca vyfakturoval aj neprevedené práce v sume 192,96 €. Súd konštatoval, že v prípade druhej ústnej zmluvy bola dohodnutá cena 10 - 11 000 € a rozsah prác bol v sume 11 216,59 €, ale vzhľadom na to, že nešlo o podstatné prekročenie ceny, má žalobca právo na úhradu celej sumy, od ktorej súd odpočítal zaplatenú zálohu 8 000 €, sumu 2 248,60 €, ktorú žalovaná uhradila dňa 11.4.2013 a napokon sumu 192,96 € (cenu neprevedených prác). V časti 2 248,60 € a 192,96 € súd konanie zastavil po tom, čo žalobca vzal späť svoj návrh o tieto sumy. Úroky z omeškania v zákonnej výške 5,5 % priznal súd z dlžnej sumy, ktorú ustálil na sumu 3 557,34 € od 29.10.2013, t.j. odo dňa, kedy žalovaná mala možnosť zistiť výšku svojho nedoplatku, teda nasledujúci deň po tom, ako jej bol doručený znalecký posudok. Súd ďalej konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k splneniu dodávky až v priebehu konania, kedy jej dodal doklady potrebné ku kolaudácii. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a účastníkom trovy nepriznal s odôvodnením, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku a o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a účastníkov zaviazal zaplatiť po 91,48 € na trovách znaleckého dokazovania.

Rozsudok vo výrokoch, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o povinnosti uhradiť trovy štátu, napadol z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. včas podaným odvolaním žalobca a žiadal ich zmeniť tak, že sa mu prizná plná náhrada trov konania a žalovanej sa uloží povinnosť nahradiť v plnej výške trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním alebo aby sa rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátila na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Rozsudok v celom rozsahu napadla včas podaným odvolaním žalovaná, lebo má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Žalobca s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.5.2013, z 8.12.2010, z 5.8.2011 dôvodil, že vo veci mal neúspech v pomerne nepatrnej časti 11 % uplatneného nároku, preto pri aplikácii § 142 ods. 3 O.s.p. súd nemôže žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Preto má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo žalobca má s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania. Ďalej namietal, že nie je mu zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď síce poukazoval na § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil (v danom prípade mala trovy štátu vzniknuté v súvislosti so zaplatením odmeny ustanovenej znalkyni nahradiť žalovaná), napriek tomu súd súd rozhodol tak, že žalobca, hoci bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti, v konečnom dôsledku musí štátu nahradiť o 250 € viac, ako žalovaná, ktorá mala vo veci neúspech. Žalobca totiž na základe uznesenia súdu z 31.5.2013 zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 250 €, ktorý by mu mala v rámci náhrady trov konania zaplatiť žalovaná, a takisto zostávajúcu sumu 182,96 € by mala štátu nahradiť žalovaná.

Žalovaná v odvolaní poukazuje na argumenty predložené v rámci dokazovania na súde prvého stupňa. Uviedla, že nevydanie potvrdenia o prevzatí objednávky, ktorej podstatnou náležitosťou je aj cena za vykonanie diela, je jednou z primárnych príčin tohto súdneho sporu a ide jednoznačne na ťarchu žalobcu. Žalovaná v dobrej viere na stretnutí v júni 2011 informovala žalobcu, čo má byť predmetom zmluvy o dielo. Vo vzťahu k cene žalobca nezaujal žiadne stanovisko, poukázal na nevyhnutnosť vidieť miesto rekonštrukcie. Obe zmluvné strany pracovali s predpokladanou cenou stanovenou odhadom na mieste samom vo výške 10 000 až 11000 €. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca a svedkovia. Žalovaná opakovane uviedla, že na základe rozpisu predloženého žalobcom dňa 23.9.2012 zaplatila zálohu 8 000 €, že na základe informácie žalobcu mala za to, že celkové náklady vrátane všetkých prác a materiálov budú v rozsahu 10 - 11 000 €, že si nebola vedomá že práce vykonané do 23.09.2011 budú účtované samostatne, a okrem toho bude kotol a jeho inštalácia stáť 10000 - 11.000 €, pretože ak by bola

žalobcom informovaná, že doteraz vykonané práce nie sú súčasťou celkovej ceny (od 1.7.2011 do 23.09.2011), ale budú vyfaktúrované samostatne, nesúhlasila by s inštaláciou kotla, ktorý sám o sebe stál cez 5 000 €. Trvala na tom, že cena diela bola stanovená odhadom na 10 - 11 000 €, zvýšenie ceny žalobcom jej nebolo oznámené, preto žalobca nemá nárok na rozdiel medzi doposiaľ uhradenou sumou 10 248,60 € s DPH a sumou vo výške 13 998,90 € stanovenou znaleckým posudkom. Zdôraznila, že v rámci zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania, vystupuje ako spotrebiteľ zo zmluvy o dielo. Pre zmluvný vzťah medzi dodávateľom vystupujúcim v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, zákon stanovuje rad zákonných povinností v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky v zmluve o dielo spočívajú v nasledovnom: nebolo jej vydané potvrdenie o prevzatí objednávky, nebola informovaná o cene diela riadne a úplne, žalobca nevydal záručné listy resp. vydal ich v priebehu súdneho konania na intervenciu súdu, žalobca žiadal podaním žaloby na súd úhradu za zhotovenie diela, ktoré nebolo riadne ukončené - nebola vykonaná tlaková a vykurovacia skúška, nehnuteľnosť po rekonštrukcii nie je kvôli tomu do dnešného dňa skolaudovaná (ust. § 53 ods. 1 písm. h/ . Žalobca ďalej zmenil zmluvné podmienky bez jej vedomia, čiže dodal najdrahší kotol na trhu, ktorý prekračoval vopred stanovený rozpočet žalovanej na vykonanie rekonštrukcie kúrenia (ust. § 53 ods. 1 písm. i/ a v neposlednom rade žalobca určil cenu až v čase plnenia, kedy rovno vystavil žalovanej faktúre na sumu vo výške 14 525,42 €, namiesto žalovanou očakávanú sumu 10 000

- 11 000 €. Zdôraznila, že žalobca žaluje uhradenie faktúry za dielo, ktoré riadne neukončil. Žalobcovi pritom prináleží cena za vykonané dielo v zmysle ust. § 634 ods. 2 len za predpokladu, že dielo bolo skončené riadne a včas. Za riadne ukončené dielo je potrebné považovať len také dielo, ktoré je v stave, ktorý zodpovedá ustanoveniam zmluvy, resp. v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu. Ak nezodpovedá určenému výsledku, resp. nespĺňa technické a bezpečnostné normy, tak riadne skončené nie je. V danom prípade až rok po vystavení faktúry jej odovzdal žalobcom poverený technik záručné listy a vykonal prehliadku a skúšky na kotli. Nevykonanie vykurovacej skúšky a tlakovej skúšky bez vedomia žalovane, ide jednoznačne na ťarchu žalobcu a ide o vážne opomenutie platných právnych predpisov. Žalobca doklady žalovanej vydal dňa 15.11.2012, preto tento deň pokladá za deň riadneho ukončenia diela. K riadnemu ukončeniu diela došlo až po vystavení faktúry a po podaní žaloby na súd, preto má žalovaná za to, že faktúra z 12.12.2011 nie je spôsobilým titulom zaväzovať žalovanú k úhrade dlžnej sumy. Nepriznanie trov konania žalobcovi pokladá za spravodlivé rozhodnutie, pretože za zistených skutkových okolností nemôže mať žalobca nárok na priznanie trov konania. Domnieva sa, že práve ona má nárok na úhradu trov konania, keďže nedala svojím konaním dôvod na začatie súdneho konania. Trvala na tom, že žalobca nemá nárok na priznanie žalovanej sumy v zostávajúcej časti, preto má za to, , že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec (§ 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zamietne návrh žalobcu v zostávajúcej časti istiny 4 083,86 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. odo dňa 1.1.2012 do dňa 11.04.2013 zo sumy 6.332,46 € a s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 4.083,86 € odo dňa 12.04.2013 do zaplatenia a zaviaže žalobcu nahradiť jej trovy prvostupňového konania vo výške 1 742,48 € ako aj trovy odvolacieho konania.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná poukázala na celú argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní z 20.12.2013. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie považuje za účelové, zopakoval, že spor zavinila svojím správaním žalovaná, zdôraznil povinnosť plniť podľa uzavretej zmluvy, poukázal na svoje tvrdenie pred súdom prvého stupňa, že doklady o tlakovej a vykurovacej skúške zadržal u seba preto, že žalovaná mu odmietla zaplatiť. Rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výrokov, ktoré napadol odvolaním, považuje za správny.

Odvolací súd prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 3.3.2016 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi 3 557,34 € s prísl. podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, odvolanie žalovanej proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietol, a po zistení, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu v napadnutých výrokoch o trovách konania a trovách štátu (§ 220 O.s.p.), podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. rozsudok v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná v úvodnom texte odvolania uviedla, že „podáva voči rozsudku odvolanie v celom rozsahu“, čo by znamenalo, že okrem výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 3 557,34 € s prísl. aj proti výroku o zastavení konania v sume 2 441,56 €, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výrokoch o trovách konania účastníkov a trovách štátu. V závere odvolania však žiada „návrh žalobcu v zostávajúcej časti 4 083,86 € istiny s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. odo dňa 1.1.2012 do 11.4.2013 zo sumy 6 332,46 € a s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 4 083,86 € odo dňa 12.4.2013 do zaplatenia“ zamietnuť. Odvolací súd v súvislosti s takto formulovaným odvolacím návrhom žalovanej poukazuje na to, že pokiaľ sa žalovaná domáha zamietnutia žaloby v časti 4 083,86 € (pôvodný nárok 6 525,42 € mínus 2 441,56 €, v ktorej časti bolo konanie zastavené) smeruje vlastne jej odvolanie aj proti výroku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (v sume 526,52 €). Odvolanie v tejto časti je preto podané neoprávnenou osobou, lebo žalovanej týmto výrokom rozhodnutia nebola spôsobená žiadna ujma na jej právach, ani sa jej postavenie v dôsledku uvedeného rozhodnutia nijak nezhoršilo, preto z procesného hľadiska žalovaná nemôže mať záujem na tom, aby rozsudok v uvedenom výroku bol odvolacím súdom zmenený alebo zrušený. V tejto časti preto odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého výroku rozsudku o povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi sumu 3 557,34 € s prísl.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci vykonaním účastníkmi navrhnutých a potrebných dôkazov, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom, správne a úplne ich vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 132 O.s.p., pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli, a pri svojej konečnej úvahe o tom, či a v akej výške je žalovaná povinná plniť žalobcovi, neopomenul žiadnu z preukázaných rozhodujúcich skutočností. Uplatnený nárok súd správne posúdil podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku z hľadiska žalovanou uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené a odvolateľkou uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je daný.

Odvolateľka v podanom odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú ani záver, že by v konaní bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, resp. že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Dôvody, ktoré uviedla v odvolaní, uvádzala už aj v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa tento dôsledne vysporiadal. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že účastníci uzavreli podľa § 631 a nasl. dve zmluvy o dielo ústnou formou. Zmluva o dielo je zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ) zaväzuje druhej strane (objednávateľovi), že pre ňu vykoná určité dielo na svoje nebezpečenstvo za odmenu. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné, výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela môže byť dohodnutá až po vykonaní diela. K platnosti tejto zmluvy nepredpisuje zákon zvláštnu formu. Pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. Nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter. Objednávateľ má právo domáhať sa jeho vydania. Nesplnenie tejto povinnosti však nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23.5.2008). Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak. Ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase prevzatia veci objednávateľom vykazuje vady. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade,

že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase, ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. Dielo bolo žalobcom riadne ukončené, o čom svedčí spustenie do prevádzky vykonané servisným technikom spoločnosti Viessmann, pánom Salajom, ktorý vykonal odbornú prehliadku diela, tlakovú skúšku plynu, vody a vykurovaciu skúšku a dielo uviedol do prevádzky. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa vo veci (§ 154 ods. 1 O.s.p.) bolo teda dielo riadne odovzdané, žalovanou prevzaté, preto mala povinnosť za dielo zaplatiť (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.8.2012). Pretože medzi účastníkmi konania bol sporný rozsah a cena dohodnutých prác (suma za prevedené a vyfakturované práce) súd správne nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého zistil hodnotu zhotoveného diela a následne zaviazal žalovanú na plnenie. Keďže táto bola s plnením v omeškaní, žalobcom vzniklo právo aj na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 , ktoré súd správne priznal odo dňa, kedy žalovaná mala možnosť zistiť výšku svojho nedoplatku zo znaleckého posudku.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalovanou napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku o veci samej je vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Dôvody napadnutého výroku rozsudku sú podrobné, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Žalobca napadol odvolaním rozsudok vo výrokoch o trovách konania a povinnosti zaplatiť trovy štátu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.)

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Vychádzajúc z § 142 O.s.p. platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. hradia sa len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a právo na náhradu trov konania sa riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1, 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1/ ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania o trovách konania, neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v hypotéze ktorých je rozsah nároku upravený len vymedzením právne relevantných kritérií a jeho určenie sa ponecháva na rozhodnutie s ohľadom na konkrétne okolnosti v danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov nie je podstatné to, v akom rozsahu bol účastník (žalobca) vo veci čiastočne úspešný (či bol úspešný len v nepatrnej časti alebo v prevažnej časti) a ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej výške plnenia uplatňoval. Za neúspech sa totiž nepovažuje rozdiel medzi požadovanou výškou nároku a výškou prisúdenou. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie záviselo od úvahy súdu, resp. znaleckého posudku. Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ).

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevychádzal dôsledne z uvedených zásad a aj keď výrok o trovách konania právne odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p., otázku náhrady trov konania neposudzoval podľa tohto ustanovenia, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takýto výrok nezodpovedá ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa po náležitom posúdení veci z hľadiska trov konania, zosúladiť výrok o náhrade trov

konania s jeho právnym odôvodnením a rozhodnutie v tomto výroku riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a umožňovalo odvolaciemu súdu v prípade podaného opravného prostriedku posúdiť jeho vecnú správnosť, a aby sa súčasne vyporiadalo aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. (v znení novely vykonanej zákonom č. 388/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2012) štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Citované ustanovenie upravuje náhradu trov konania štátu, ktorý má podľa výsledku konania právo na náhradu trov, ktoré platil. V tomto ustanovení, tak isto ako aj v iných ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania, je obsiahnuté kritérium miery úspechu v konaní (porovnaj napr. ). Pre rozhodnutie o náhrade trov štátu však treba okrem výsledku konania zobrať do úvahy aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to či boli trovy vynaložené štátom, či nejde o trovy, ktoré je povinný znášať štát (trovy súvisiace s tlmočným, a ďalšie), a či na strane neúspešného účastníka konania nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi konania prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa citovaného ustanovenia právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť na náhradu trov konania druhému účastníkovi. Znamená to, že účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, možno uložiť povinnosť nahradiť trovy len v tom prípade, keď v konaní nemal vo veci úspech alebo mal úspech len čiastočný.

V prejednávanej veci súd pri rozhodovaní o trovách štátu dospel k záveru, že v súlade s § 148 O.s.p. boli splnené zákonom stanovené podmienky pre uloženie povinnosti účastníkom konania nahradiť štátu trovy konania, ktoré mu vznikli zaplatením trov súvisiacich s nariadeným znaleckým dokazovaním. Súd však pri posudzovaní dôvodnosti tejto povinnosti sa vecou z hľadiska kritéria “výsledkov konania“ nezaoberal, navyše z odôvodnenia jeho rozhodnutia nemožno zistiť, aké úvahy ho v otázke trov štátu viedli k rozhodnutiu.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z nesprávnej interpretácie § 148 ods. 1 O.s.p. nezabezpečením všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov štátu podľa tohto zákonného ustanovenia, rozhodol vo veci predčasne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu je dôvodné, preto zrušil napadnuté výroky rozsudku a vec vrátil súdu prvého stupňa. Jeho úlohou v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania medzi účastníkmi, ako aj o trovách štátu v súlade so zákonom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5. 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.