Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-716-2010.pdf
PDF · 108.3 KB
Case nature
Subarea
10Er/716/2010
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, usadeným euroadvokátom, so sídlom Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému M. Z., narodenému XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX V. Z., o vymoženie 1 549,68 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, Exekútorský úrad Levice so sídlom Ku Bratke 3, 934 05 Levice, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
námietky povinného proti exekúcii zamieta, exekúciu vyhlasuje za neprípustnú, exekúciu z a s t a v u j e , súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.07.2010, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.07.2010, pôvodne domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 1 549,68 Eur istiny spolu s úrokom vo výške 106,11 Eur, úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z čiastky 1 655,79 Eur od 28.03.2008 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 242,44 Eur a trovami konania vo výške 85,09 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. A 2670/2009, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 12.08.2009.
V priebehu konania, dňa 08.02.2011, oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania vo výške 0,055 % denne z čiastky 1 655,79 Eur od 28.03.2008 do zaplatenia späť, a teda od povinného požadoval úhradu sumy vo výške 1 549,68 Eur istiny spolu s úrokom vo výške 106,11 Eur, úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 1 655,79 Eur od 28.03.2008 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 242,44 Eur a trovami konania vo výške 85,09 Eur.
Súd v konaní v súlade s podaným návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.07.2010 a po zohľadnení predmetného späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 07.02.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 031216 * zo dňa 08.02.2011 pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM.
Dňa 31.07.2015 bolo súdu doručené podanie povinného zo dňa 30.07.2015 označené ako „Mimoriadny opravný prostriedok“ (ďalej len „podanie povinného“), v ktorom povinný odkazujúc na upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.11.2014 uviedol, že podáva mimoriadny opravný prostriedok a vznáša odôvodnené námietky u exekútora, a to z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. A 2670/2009 zo dňa 12.08.2009. Z uvedeného dôvodu žiadal exekučné konanie zastaviť.
Na základe výzvy súdny exekútor dňa 12.11.2015 predložil súdu vyjadrenie k predmetnému podaniu povinného, v ktorom poukázal na skutočnosť, že v danej veci povinný v rozpore s ustanovením § 50 ods. 1 Exekučného poriadku doručil námietky proti exekúcii priamo exekučnému súdu a v takom prípade sa zákonná lehota 14 dní na podanie námietok môže považovať za zachovanú len v tom prípade, ak sa v rámci jej plynutia podarí doručiť námietky súdnemu exekútorovi. Uviedol, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 13.11.2014 a keďže jeho námietky proti exekúcii boli súdom súdnemu exekútorovi postúpené dňa 04.11.2015, treba ich považovať za podané po lehote na podanie námietok. Ďalej vo vzťahu k možnému posúdeniu úroku z omeškania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky zdôraznil, že povinný mal možnosť v lehote na podanie námietok proti exekúcii podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, a ďalej, že exekučným súdom bolo napokon v predmetnom exekučnom konaní vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Pripustil, že vymáhaný nárok v časti úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1 655,79 Eur od 28.03.2008 do zaplatenia možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda priznaný rozhodcovským súdom v rozpore so zákonnou úpravou a dobrými mravmi zároveň, a preto by exekučné konanie bolo vhodné v tejto časti zastaviť. Vo vzťahu k zvyšku vymáhaného nároku upriamil pozornosť na to, že povinný vo svojej námietke proti exekúcii nepoprel existenciu dlhu a s podmienkami úverovej zmluvy zo dňa 18.12.2006 vyjadril písomný súhlas tým, že ju vlastnoručne podpísal. Z uvedených dôvodov súdny exekútor nevidel dôvod na zastavenie exekúcie ako celku. V prílohe svojho vyjadrenia súdny exekútor predložil súdu fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 04.11.2014 a fotokópiu poštovej doručenky, v zmysle ktorej povinný prevzal predmetné upovedomenie o začatí exekúcie dňa 13.11.2014, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na danej poštovej doručenke. Podaním zo dňa 05.11.2015 súdny exekútor zároveň súdu oznámil, že v prípade rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, si trovy exekúcie neuplatňuje.
Oprávnený sa k predmetnému podaniu povinného vyjadril podaním zo dňa 18.11.2015, ktorým upozornil na skutočnosť, že podanie povinného považuje za dostatočne neodôvodnené a účelové, sledujúce snahu povinného vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Ďalej poukázal na to, že úlohou exekučného súdu nie je vyriešenie akýchkoľvek otázok týkajúcich sa rozhodcovskej zmluvy, ale len skúmanie súladu taxatívne vymedzených listinných dôkazov (žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu) so zákonom. Zdôraznil, že riešenie otázok ohľadom existencie a platnosti rozhodcovskej zmluvy zveruje platné právo rozhodcovi - rozhodcovskému súdu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci, pričom v danom prípade bolo posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky už urobené rozhodcovským súdom, ktorý ju posúdil ako platnú, keďže vo veci rozhodol. Zároveň uviedol, že k záveru, že rozhodcovskú doložku ako takú možno považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere došlo podľa jeho názoru v dôsledku nesprávnej transpozície dotknutého ustanovenia Smernice 93/13/EHS zo strany Slovenskej republiky do ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Záverom oprávnený zdôraznil, že povinný uzavrel úverovú zmluvu dobrovoľne a pri jej podpise naňho nebol vyvíjaný žiadny nátlak, pričom mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, respektíve alternatívu konania (možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe oprávneného, namietať nedostatok právomoci rozhodcu, podať námietku predpojatosti rozhodcu či podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom), pričom ani jeden nevyužil. Vzhľadom na uvedené oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podanie povinného zo dňa 30.07.2015 posúdil ako námietky proti exekúcii aj ako návrh na zastavenie exekúcie.
Súd najskôr pristúpil k preskúmaniu a posúdeniu námietok povinného proti exekúcii.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.07.2010 a nakoľko k 01.01.2015 nebolo ukončené, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013 a v rozsahu ustanovení týkajúcich sa exekučných konaní vedených na podklade rozhodcovských rozhodnutí podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, je lehota na podanie námietok proti exekúcii 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko sa jedná o procesnú lehotu, je postačujúce, aby povinný podal námietky proti exekúcii v posledný deň lehoty na orgáne, ktorý je povinný ich doručiť. Zo súdnym exekútorom predložených fotokópií upovedomenia o začatí exekúcie a poštovej doručenky z jeho doručovania mal súd preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13.11.2014, čo je potvrdené jeho podpisom na poštovej doručenke. Lehota na podanie námietok povinnému začala plynúť dňa 14.11.2014. Posledný deň na podanie námietok proti exekúcii bol 27.11.2014. Z pripojenej obálky z doručovania námietok povinného proti exekúcii vyplýva, že tieto boli povinným podané na poštovú prepravu dňa 30.07.2015, pričom boli adresované exekučnému súdu, ktorému boli doručené dňa 31.07.2015. Z uvedeného je zrejmé, že povinný podal námietky po zákonnej lehote.
Z uvedeného vyplýva, že povinný podal námietky po uplynutí zákonnej lehoty na podanie námietok proti exekúcii, preto súd jeho námietky proti exekúcii zamietol ako oneskorene podané.
Keďže súd posúdil podanie povinného zo dňa 30.07.2015 aj ako návrh na zastavenie exekúcie, v ďalšom konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a teda nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napríklad aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže byť exekúcia nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo/164/1996 zo dňa 27.01.1997, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 58/1997).
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. decembra 2014“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní:
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Vzhľadom na návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu súd preskúmal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, najmä rozhodcovský rozsudok, sp. zn. A 2670/2009, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 12.08.2009, Úverovú zmluvu zo dňa 18.12.2006 a Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., a zistil nasledovné:
Oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.12.2006 Úverovú zmluvu č. 3612157694 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 991,64 Eur (60 000,00 Sk). Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 72,10 Eur (2 172,00 Sk), t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2 595,50 Eur (78 192,00 Sk) pri výške ročnej percentuálnej miery nákladov 19,7 bez uvedenia jednotky. V zmysle zmluvy „sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na
samostatnom liste (strana 2 a 3). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.“ Súčasťou Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „úverové podmienky“), ktoré tvoria prílohu zmluvy, je aj rozhodcovská doložka, ktorá v § 18 Hlavy 14. Záverečných ustanovení takto upravuje riešenie sporov:
„Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným XX.XX.XXXX, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený, a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.“
Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený sa pred rozhodcovským súdom domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, v ktorom by rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť jeho pohľadávku s príslušenstvom a trovami konania. Následne bol v konaní vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach v spotrebiteľských vzťahoch, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, t.j. ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Ochrana, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok, ani obsah úverových podmienok oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu ako celok.
Súd preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť obchodných (úverových) podmienok dodávateľa - oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (napríklad uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20CoE/94/2012 zo dňa 11.07.2012). Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinný - spotrebiteľ mal možnosť
len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným a obchodným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom, respektíve rozhodcom určeným JUDr. Radimom Kuchtom.
Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 a ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 45 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, tie v predmetnej veci znáša oprávnený, keďže návrhom na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktoré sa nestalo vykonateľným, zavinil zastavenie exekúcie. Nakoľko však z podania súdneho exekútora zo dňa 05.11.2015 výslovne vyplýva, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje, rozhodol súd o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Poučenie:
Proti výroku o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.