Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-11-2016.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Ľ. R., D.. XX.XX.XXXX, Z. H. A. W. G., Ľ. Š. XXXX/XX-X, N.Ý. S. P. XX, proti žalovaným: 1/ Z. R., D.. XX.XX.XXXX, N. W. G., Ľ. Š. XXXX/XX-X, 2/ W. R., D.. XX.XX.XXXX, N. W. G., Ľ. Š. XXXX/XX-X, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej 2/ určenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 01.04.2003 č. k. 6C/286/2002-23 vo výške 66,39 eura (2.000,- Sk) mesačne, a to počnúc dňom 08.02.2016.
II. Súd žalobu žalobcu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči žalovanej 1/ zamieta.
III. Žalovanej 1/ sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Žalobcovi sa náhrada trov konania voči žalovanej 2/ nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 08.02.2016 žalobca žiadal s účinnosťou odo dňa podania žaloby zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovaným 1/ a 2/ určenej rozsudkom 7P/108/2003 z dôvodu, že sú plnoleté a obidve pracujú.
Žalobca na pojednávaní 09.03.2016 vypovedal, že má vyživovacie povinnosti len voči žalovaným, s ktorými nie je v žiadnom kontakte a nič o nich nevie. Síce vedel, že žalovaná 1/ chodí ešte do školy, ale nevedel dokedy. Pracuje v spoločnosti Hoval, s. r. o. Istebné od r. 2008, kde mesačne zarába cca 500,- eur v čistom. O zrušenie vyživovacej povinnosti požiadal preto, že mu to v súčasnosti finančne nevychádza. Jeho brat S. vyžadujúci celodennú starostlivosť, s ktorým býva v spoločnej domácnosti, sa pred zhruba 2 - 3 týždňami vrátil z dlhodobejšieho liečenia v nemocnici v Trstenej, kde bol asi 2,5 mesiaca na psychiatrii. Pri starostlivosti o neho sa strieda so svojím ďalším bratom. Býva v rodinnom dome, ktorý je teraz v jeho výlučnom vlastníctve. Brat S. poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške cca 150 - 160,- eur mesačne a musí mu finančne vypomáhať. Za brata S. spláca pôžičku, ktorú bude za neho splácať do r. 2019 po 75,- eur. Pôžičku zobral z VÚB, a. s., aby mohol vyplatiť bratovu exekúciu.
Žalovaná 1/ podaním z 23.02.2016 doručeným súdu 29.02.2016, ktorým sa vyjadrila k podanej žalobe, zároveň ním podala vzájomný návrh na zvýšenie výživného na ňu zo strany žalovaného na sumu 200,- eur (mesačne), a to (po jeho doplnení na uvedenom pojednávaní) počnúc dňom 08.02.2016, t.j. počnúc dňom podania žaloby. Vyjadrila v ňom nesúhlas so zrušením výživného, nakoľko žalobca okrem poslednej určenej výšky výživného v rozvodovom rozsudku, ktorým bolo manželstvo jej rodičov rozvedené právoplatne 15.05.2003 č. k. 6C/286/2002-23 a ktorým bolo určené výživné na ňu ako ešte maloletú sumou 66,39 eura mesačne, jej ničím neprispieva. Celú starostlivosť o ňu a jej sestru W. zabezpečuje ich matka. Preukázateľne od posledného určenia výživného na jej strane došlo k podstatnej zmene. Je študentkou 3. ročníka bakalárskeho denného na Katolíckej univerzite v Ružomberku odbor učiteľstvo biológie a chémie, čo aj dokladovala. V budúcnosti chce v štúdiu pokračovať. O zvýšenie výživného žiada z dôvodu neustále sa zvyšujúcich nákladov súvisiacich aj so štúdiom, ktoré jej uhrádza mama - prispieva jej týždenne na cestovné a stravu 20,- eur, mesačne telefón približne 20,- eur, internet 13,90 eura, nakupuje publikácie, kancelárske a školské potreby, oblečenie a obuv, hygienické a kozmetické potreby.
Uznesením z 09.03.2016 č. k. 5C/11/2016-40 súd rozhodol o vylúčení uvedeného vzájomného návrhu žalovanej na zvýšenie výživného na samostatné konanie.
Žalovaná 1/ vo výpovedi na pojednávaní 09.03.2016 žiadala žalobu zamietnuť a vyhovieť jej vzájomnému návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko náklady súvisiace s jej štúdiom na vysokej škole jej vo výraznom rozsahu hradí jej matka a tieto sú dosť vysoké vzhľadom na kombináciu študovaných predmetov, nakoľko chodí dosť do terénu. Strednú školu - Združenú strednú školu v Ružomberku, kde vyštudovala odbor kozmetička, skončila v r. 2010. Dlhší čas sa jej nepodarilo nájsť prácu. Najprv absolvovala absolventskú prax a potom ju zobrala jedna pani na dohodu, ale aj tam zarábala málo. Pracovala takto polroka, ale ukončila to s ňou, lebo chcela zobrať iné dievčatá. Preto sa rozhodla, že chce ďalej pokračovať v štúdiu, aby si rozšírila možnosti uplatnenia. Študuje od r. 2013. Tento rok končí bakalárske štúdium a mieni pokračovať ďalej v magisterskom štúdiu, ale už na inej vysokej škole, keďže chémia v magisterskom štúdiu na Pedagogickej fakulte KÚ Ružomberok nie je akreditovaná. V štúdiu by chcela pokračovať na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Ako študuje na vysokej škole, tak nepracuje, akurát snaží sa privyrobiť si niečo cez prázdniny, aby mala na štúdium. Jej matka jej dáva každý týždeň 20,- eur na cestovné, ako aj na stravu, keď je dlhšie v škole. Stravuje sa teda buď doma alebo v školských bufetoch. Jedna cesta na študentský preukaz ju stojí 0,70 eura + MHD 0,35 eura a rovnaké náklady sú aj na spiatočnú cestu. Za telefón platí mesačne v priemere 15,- eur. V mobile nemá internet. Má určité výdavky aj so zakúpením študijnej literatúry aj pre účely vyhotovenia bakalárskej práce, ktorú teraz robí. Skriptá ju stáli do 10,- eur a ešte si zakúpila knihu za 10,- eur. Potom má náklady na toner do tlačiarne, lebo keď si potrebuje niečo skopírovať, tak si to robí doma. Netrpí nejakými zdravotnými problémami, pre ktoré by mala mať zvýšené náklady na svoju výživu. Býva v spoločnej domácnosti so žalovanou 2/, matkou a priateľom jej matky.
Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi žiadala taktiež žalobu zamietnuť. Uviedla, že nezarába toľko, aby si dokázala pokryť všetky svoje náklady a tak jej pomáha matka. Teraz pracuje od 17.02.2016 ako čašníčka Cukráreň Arkáda, kde je však ešte v skúšobnej dobe. Predtým bola na úrade práce a chodila na brigády do reštaurácie Kopačka aj to len občas, tiež mala brigádu na Kubínskej holi a v bare Rajčula vo Veličnej. V máji 2012 ukončila strednú školu - Hotelovú akadémiu v Dolnom Kubíne, kde študovala v 5-ročnom odbore s maturitou. Ešte počas štúdia na strednej škole pracovala - chodila brigádovať do penziónu Adak v Párnici, kde skončila rok pred maturitou. Asi mesiac po skončení školy sa zamestnala v JPVK SROS ako administratívna pracovníčka. Skončila tam v r. 2013, lebo si našla lepšiu robotu a zamestnala sa v hoteli Altis v Námestove ako čašníčka. Zarábala tam minimálnu mzdu, ktorú síce zarábala aj v SROS, ale tá práca ju viac bavila. Z hotela Altis odišla na základe vlastného rozhodnutia, lebo to bolo pre ňu dosť nákladné dochádzať z miesta trvalého bydliska tam a späť a zaevidovala sa na úrade práce. Niekoľko mesiacov nato sa zamestnala ako čašníčka v Rufine, kde bola len 1 mesiac na výpomoci. Tiež robila ako obsluha čerpacej stanice VOMS Dolný Kubín a skončila tam v skúšobnej dobe na základe podnetu zamestnávateľa. Potom sa zamestnala ako taxikárka, kde si potrebovala urobiť kartu vodiča, psychotesty, zdravotné vyšetrenie, čo ju stálo do 300,- eur. Teraz to už robí len sporadicky, keď ju zavolajú. Jazdí pre spoločnosť KUPA DK. Keď s taxíkom skončila, čo robila skoro rok, tak sa zamestnala v bare Rajčula, ktorý následne zrušili, potom bola znova na úrade práce a teraz pracuje v cukrárni Arkáda, kde má dohodnutú minimálnu mzdu vo výške 405,- eur mesačne v hrubom. Vyše 13 rokov sa venuje tancu, za čo mesačne platí cca 6,- eur, ročne je to 70,- eur. Chodí na tanec ZUŠ Jánoš. Platí za mobil 26,- eur mesačne, v čom má už aj internet, ktorý využíva aj v práci. Od 08.04.2015 poberala podporu v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov vo výške 30,- až 120,- eur mesačne. Zatiaľ si nezarobí toľko, aby si mohla všetko platiť, pomáha jej mama. Platila si aj životnú poistku v spoločnosti Generali, mesačne po 33,- eur, ktorú si pozastavila, lebo ju nemala z čoho platiť. Potvrdila, že jej mame vypomáha jej priateľ.
V rámci dokazovania súd vypočul ako svedkyňu matku žalovaných, ktorá vypovedala, že žije v spoločnej domácnosti so žalovanými a svojím priateľom v byte, ktorý patrí jej a žalobcovi - ešte ho nemajú majetkovo vysporiadaný. Ona však spláca úver, ktorý si naň zobrali mesačne po 44,- eur a bude ho splácať do 65. roku veku a 165,70 eura ako mesačný predpis na byt. Spláca aj ďalší úver, ktorý si zobrala na rekonštrukciu bytu vo výške 69,31 eura mesačne a bude ho splácať ešte 5 rokov. Za elektriku platí 35,- eur mesačne, za internet 13,90 eura mesačne, za svoj mobil maximálne 10,- eur mesačne. Platí aj mobily žalovaným. Dokladovala výšku svojho príjmu za obdobie január až december 2015. Od 02.12.2015 do 16.01.2016 bola PN a boli jej vyplatené nemocenské dávky vo výške 228,30 eura za január 2016 a za február - 180,30 eura. Tiež platí daň za byt, poplatky za komunálny odpad, poplatok za psa, ktorý patrí žalovanej 1/. Platí poistku za byt vo výške 24,43 eura ročne, zákonné poistenie za 10-ročnú Škodu Fábia, ktorú vlastní, štvrťročne po 20,31 eura. Jej priateľ pracuje na píle v Oravskom Podzámku ako robotník. Nemá žiadne záväzky a prispieva jej na domácnosť a tiež aj dcéram do školy. On zarába okolo 500,- eur a jej zvykne dať mesačne tých 250,- eur mesačne, ale ešte vypomáha aj žalovaným. Žalobca platí pravidelne určené výživné na žalované, aj keď sa stane, že toto nepríde presne do 15. dňa v mesiaci. Tiež predložila výpis zo svojho účtu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výške výživného zo strany žalobcu na žalované rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu z 01.04.2003 č. k. 6C/286/2002-23, právoplatným dňom 15.05.2003, ktorým bolo manželstvo žalobcu a matky žalovaných rozvedené, žalované ako maloleté deti z neho pochádzajúce boli na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matky a žalobcovi bolo uložené platiť na výživu každej zo žalovaných po 2.000,- Sk (66,39 eura) mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. V tom čase boli žalované žiačkami základnej školy.
Nesporne bolo preukázané, že žalovaná 1/ od akademického roku 2013/2014 študuje na vysokej škole
- Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku dennou formou. V súčasnosti je študentkou 3. ročníka v odbore učiteľstvo akademických predmetov - študijný program učiteľstvo biológie a chémie.
Žalovaná 2/ po tom ako v máji 2012 ukončila stredoškolské štúdium s maturitou, v ďalšom štúdiu už nepokračovala. Aktuálne pracuje od 17.02.2016 ako čašníčka Cukráreň Arkáda. Predtým síce bola v určitých obdobiach nezamestnanou (naposledy od 17.11.2015 a predtým od 08.04. do 08.11.2015 a od 04.12.2013 do 26.08.2014), ale stalo sa tak po tom, ako sa dobrovoľne rozhodla ukončiť svoje predchádzajúce zamestnania.
Podľa § 62 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje nevyhnutné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium dieťaťa za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky spravidla ukončením jedného štúdia toho istého stupňa absolvovaného dennou formou. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť.
Vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej 1/ v súčasnosti trvá, keďže táto si terajším vysokoškolským štúdiom dennou formou zvyšuje predpoklady pre svoje lepšie budúce uplatnenie sa na trhu práce. Na uvedenej skutočnosti (že aktuálne počas pokračujúceho štúdia žalovanej 1/ naďalej trvá žalobcova vyživovacia povinnosť k nej) nič nemení to, že táto bezprostredne po ukončení strednej školy nepokračovala v ďalšom štúdiu. Práve nemožnosť adekvátneho uplatnenia sa tejto žalovanej na trhu práce, keď táto bola dlhší čas po skončení strednej školy evidovaná ako uchádzač o zamestnanie (v období od 21.09.2010 do 03.09.2013) viedlo žalovanú
1/ k rozhodnutiu pokračovať v ďalšom štúdiu v snahe zvýšiť svoje šance a možnosti v pracovnom uplatnení sa.
Preto súd žalobu, pokiaľ sa ňou žalobca domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči žalovanej 1/, ako nedôvodnú zamietol.
Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd žalobe vyhovel a počnúc dňom 08.02.2016 tak, ako to žalobca požadoval, súc viazaný žalobným petitom, zrušil žalobcovu vyživovaciu povinnosť k žalovanej 2/, nakoľko táto už pred dátumom, ku ktorému ju žalobca požadoval zrušiť, nadobudla schopnosť sama sa živiť. Príjem, ktorý žalovaná 2/ dosahuje, resp. má možnosť dosahovať svojou pracovnou činnosťou, tejto umožňuje uspokojenie jej nevyhnutných životných potrieb, pričom u žalovanej 2/ súd nezistil žiadnu takú výnimočnú okolnosť (zdravotného a ani iného charakteru), pre ktorú by mala naďalej trvať žalobcova vyživovacia povinnosť k žalovanej 2/ po ukončení jej stredoškolského štúdia, čo aj len v nejakej obmedzenej miere. Žalovaná 2/ u svojho terajšieho zamestnávateľa, u ktorého začala pracovať od 17.02.2016, má mať hrubý príjem vo výške 405,- eur mesačne.
O trovách konania v pomere medzi žalobcom a žalovanou 1/ súd rozhodol tak, že žalovanej 1/ voči žalobcovi, ktorej by inak ako plne úspešnému účastníkovi prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p., právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaná 1/ si žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké náklady. Z rovnakých dôvodov súd rozhodol o nepriznaní trov konania žalobcovi ako úspešnému účastníkovi vo vzťahu k žalovanej 2/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).