Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-774-2015.pdf
PDF · 89.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/774/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej v právnej veci žalobcov: 1. M.. N. Q., rodená D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bydlisko XXX XX F. č. XXX, 2. N. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bydlisko D. XXX/XX, XXX XX T., 3. N. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, bydlisko S. XX/XX, XXX XX T., všetci žalobcovia zastúpení: Mgr. Ing. Eva Solčanová, advokátka so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, proti žalovanej: V.. U. C., rodená C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bydlisko XXX XX C. č. XX, adresa pre doručovanie: Z. X., XXX XX T., zastúpená: JUDr. Jaroslav Veis, advokát so sídlom Štefánikova trieda 22, 949 01 Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. júna 2015 č.k. 19C/273/2013-171, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese T., v obci F., v katastrálnom území F., zapísaným na LV č. XXXX a to k parcelám registra C KN, parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 1190 m2, parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1035 mX a parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 299 m2, a toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosť parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere 841 m2 vytvorenú GP č. XXX/XXXX zo dňa 01.08.2013 Ing. Dušana Lydika prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. až 3. rade pre každého v podiele 1/3 k celku a nehnuteľnosť parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 349 m2 podľa GP č. XXX/XXXX zo dňa 01.08.2013 Ing. Dušana Lydika, ako aj parc.č. XXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1035 m2 a parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 299 m2 sa prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1. Zároveň vyslovil, že Geometrický plán vyhotoviteľa Ing. Dušana Lydika, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 142 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a § 80 OSP. Z hľadiska skutkového stavu mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, keď k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou so žalovanou nedošlo, lebo žalobcovia odmietli akceptovať podmienky kladené žalovanou týkajúce sa napr. vecného bremena ohľadne elektrického stĺpa, ktorý bol osadený v súvislosti s budovaním espressa, za ktorý zaplatila žalovaná, ktorý však nie je jej vlastníctvom a ani nie je osadený na vyporiadavanej parcele, alebo akceptovať náklady žalovanej na zhodnotenie nehnuteľnosti, keď zeminu na pozemok navážal N. F. okolo roku XXXX, a žalovaná žiadne ňou vykonané práce, ktoré mali zhodnotiť nehnuteľnosť nepreukázala, z ohliadky bolo zrejmé, že nehnuteľnosť - novovytvorená parcela č. XXX/XX je v zanedbanom stave, oplotenie rozdeľujúce pozemok staré, na zemi povalené a zničené a udržiavaná je len časť parcely, na ktorej je postavené espresso. Uvedenú nehnuteľnosť teda užívala len žalovaná, bezodplatne. A rovnako žalobcovia odmietali akceptovať aj cenu, z ktorej ich žalovaná chcela vyplatiť a ktorá nezodpovedala
trhovej hodnote nehnuteľnosti. Poukázal na výsledky dokazovania geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 01.08.2013, vypracovaného Ing. Lydikom, z ktorého vyplynulo, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná a odčlenená novovytvorená parcela č. XXX/XX má výmeru zodpovedajúcu podielu žalobcov, žalovaná nebude rušená pri prevádzkovaní espressa, a tak žalobcovia, ako aj žalovaná budú mať zabezpečený prístup na im patriace nehnuteľnosti. Konštatoval, že z dokazovania je zrejmé, že parcely, ktoré sú vedľa dotknutých nehnuteľností, sú označené ako miestna komunikácia - cesta. Jedná s o parc.č. XXX/X (v zmysle Usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je označená symbolom komunikácie), parc.č. XXX/X (LV založený nie je, pozemok je o výmere 1276 m2 zastavané plochy a nádvoria a spôsob využívania pozemku je 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
- cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti) a parc.č. XXX/X (zapísaná na LV č. XXXX - ostatné plochy o výmere 427 m2 vo vlastníctve SR
- v správe G. a v zmysle Usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je označená symbolom komunikácie). Tvrdenia žalovanej, že po tom, čo jej boli nehnuteľnosti N. F. darované, teda po marci roku 2003 investovala do ich zhodnotenia, nemal v konaní preukázané, naopak považoval ich za vyvrátené svedeckou výpoveďou N. F. v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/9/2005, kde vypovedal, že nehnuteľnosti oplotil a ani v konaní 15C/9/2005 a ani v tomto konaní účastníci konania ani svedkovia nevypovedali, že by pozemok zhodnocovala žalovaná (napr. odvozom smetí a navážaním zeminy). Z vykonanej ohliadky na mieste samom mal za zrejmé, že len časť pozemku, na ktorej bolo vybudované espresso javila známky užívania a udržovania a, ak žalovaná navážala makadam, tak len na tú časť nehnuteľnosti, na ktorej je postavené espresso. Časť, z ktorej bola geometrickým plánom novovytvorená parcela č. XXX/ XX, bola zanedbaná, terén bol nerovný, porastený vysokou burinou, s množstvom železného, dreveného a iného odpadu. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie považoval tvrdenia žalovanej za účelové a z toho dôvodu zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka - starostu obce. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne v zmysle § 150 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a domáhala sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobcov zamietne, prípadne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Dôvodila, že v rozpore s dobrými mravmi žalobcovia tvrdia opak toho, čo tvrdila ich právna predchodkyňa K. D. pri podaní žaloby v roku 2005. Právna predchodkyňa žalobcov tvrdila, že od roku 1992 predmetnú nehnuteľnosť užívala a dala ju do prenájmu, na rozdiel od žalobcov, ktorí tvrdia, že nehnuteľnosť nikdy neužívali, užíval ju len N. F.. Poukázala, že právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatný. Namietala, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie k plateniu daní za predmetnú nehnuteľnosť a nepribral do konania znalca na stanovenie zhodnotenia nehnuteľnosti, a tiež zamietol jej návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka, starostu obec. Potvrdila, že má prístup k nehnuteľnosti, ale namietala, že ho podľa stavebného povolenia realizuje z hlavnej cesty a nie zozadu. Podľa odvolateľky, keďže nedošlo k dohode spoluvlastníkov, sú splnené podmienky § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvého stupňa rozhodol o nimi podanom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súlade s hmotným právom, dodržal procesné predpisy, vo veci správne a dostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil a vec správne právne posúdil, preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K námietke žalovanej týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu nezaujali stanovisko z dôvodu, že žalovaná bližšie nešpecifikovala právny úkon, ktorý má byť neplatný, a údajné rozpory obsahu žaloby s tvrdeniami svojej právnej predchodkyne považovali za účelové a bezpredmetné, keď oni sa vyjadrovali k aktuálnemu stavu užívania nehnuteľnosti. Rovnako otázka platenia daní nemá podľa vyjadrenia žalobcov pre účely tohto súdneho konania žiadny význam. Nesúhlasili s tvrdením žalovanej, že súd mal pribrať do konania znalca na stanovenie zhodnotenia nehnuteľnosti, keď vyporiadanie v tzv. širšom zmysle môže súd vykonať len na základe návrhu (vzájomného návrhu) účastníka konania, ktorý zo strany žalovanej nebol podaný. K cene nehnuteľnosti poukázali na kolísajúci trh s nehnuteľnosťami ako i na časový odstup medzi oceňovaním spornej nehnuteľnosti. Upozornili, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemení doterajší prístup k nehnuteľnosti.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a spĺňa náležitosti ust. § 205 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho je potrebné, podľa § 219 OSP, potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
Predmetom konania je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v T. pre okres T. obec F. katastrálne územie F. na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 1190 m2, parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1035 m2 a parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 299 m2, ktorých vlastníkmi sú účastníci konania, a to žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/9, žalobca v 2. rade v podiele 1/9, žalobca v 3. rade v podiele 1/9 a žalovaná v podiele 2/3. Výmera predmetných nehnuteľností spolu je 2524 m2, výmera prislúchajúca k spoluvlastníckym podielom žalobcov je 841 m2 a výmera prislúchajúca k spoluvlastníckemu podielu žalovanej je 1683 m2. Pred začatím konania ani v priebehu konania sa účastníci o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Preto pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalobcov na zrušenie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a jeho vyporiadanie reálnym rozdelením, po zistení, že reálne rozdelenie je možné, je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že vlastnícke právo je druhom vecného práva, ktoré zahŕňa právo vlastníka vec držať, užívať ju a nakladať s ňou. Vlastnícke právo zahŕňa všeobecnú, priamu a právnu moc nad vecou, je právom absolútnym, to znamená, že pôsobí proti všetkým a korešponduje mu povinnosť všetkých nerušiť vlastníka vo výkone jeho práv. Keď vec patrí viacerým osobám ide o spoluvlastníctvo, pričom mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva vyjadruje spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastníctvo zaniká jednak z tých istých dôvodov ako vlastnícke právo všeobecne, prevodom na iného, prechodom na právneho nástupcu, zničením alebo spotrebovaním veci, a jednak zrušením spoluvlastníctva. Dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní sa môžu spoluvlastníci. Ak k takejto dohode nedôjde,
spoluvlastníctvo zruší a vykoná jeho vyporiadanie súd, na návrh niektorého spoluvlastníka, pričom súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Iba v prípade, že rozdelenie veci nie je možné, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Zákon pozná ešte tretí spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja spoločnej veci, ktorý prichádza do úvahy v prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Pri úprave zániku spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Preto zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže súd len výnimočne, v prípade, že vec nie je reálne deliteľná a použitiu niektorého z ďalších spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva bránia dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní.
Žalovaná v prvom rade namietala rozpor s dobrými mravmi, ktorý odvodila od rozdielnych tvrdení právnej predchodkyne žalobcov K. pri podaní žaloby v roku 2005 a tvrdení žalobcov v žalobnom návrhu, v dôsledku čoho mal byť neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K uvedenej námietke sa odvolací súd stotožňuje s vyjadrením žalobcov, podľa ktorého žalovaná bližšie nešpecifikovala právny úkon, ktorý má byť neplatný, v dôsledku čoho považuje údajné rozpory obsahu žaloby s tvrdeniami právnej predchodkyne žalobcov za bezpredmetné.
Námietku žalovanej voči nevykonanému dokazovaniu k plateniu daní za predmetnú nehnuteľnosť a k nepribratiu znalca do konania na stanovenie zhodnotenia nehnuteľnosti, odvolací súd považuje za nedôvodnú, keď otázka, kto platil dane z nehnuteľností nemá žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci. Poukazujúc na vyššie uvedené úvahy odvolací súd podčiarkuje, že spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva majú svoje zákonom určené poradie, pričom reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov je prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorý podľa zákona prichádza do úvahy za splnenia podmienky, že reálne rozdelenie veci je možné. Otázka zaplatenia dane je otázka, ktorá súvisí s ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, pričom spôsob vyporiadania nárokov vyplývajúcich z plnenia jedného zo spoluvlastníkov upravuje ust. § 511 Občianskeho zákonníka. Otázkou zhodnotenia nehnuteľností sa zaoberal prvostupňový súd, ktorý sa s touto otázkou dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnako zamietnutie návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom svedka, starostu obce, súd prvého stupňa odôvodnil dostatočne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.
Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že prístup k nehnuteľnosti realizuje podľa stavebného povolenia z hlavnej cesty a nie zozadu. K uvedenej námietke odvolací súd dodáva, že z hľadiska predmetu konania je rozhodujúce, že žalovaná má prístup k novovytvorenej parcele parc.č. 740/8, ako aj k pozemkom parc.č. XXX/XX a parc.č. XXX/XX ktoré súd prvého stupňa prikázal do jej výlučného vlastníctva, ktorú skutočnosť ani žalovaná nespochybnila. Z týchto dôvodov odvolací súd uvedenú námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správny, potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.