Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-152-2013.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. IČO 31 575951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 0 Bratislava proti žalovanému: S. Z., nar. XX.X.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom L. X, XXX XX G., o zaplatenie 53,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 53,20 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 53,20 Eur od 11.5.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 74,66 Eur, spočívajúce v súdnom poplatku 16,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia 58,16 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod VS XXXXXXXXXX, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku zamieta z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom vo veci samej žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s úrokom z omeškania 20% ročne z debetného zostatku 53,20 Eur od 11.5.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko titulom dlhu, ktorý žalovanému vznikol nevyrovnaním záporného zostatku po zrušení osobného účtu žalovaného Bankou. Existenciu dlhu tvoreného debetným zostatkom v sume 53,20 Eur žalobca preukazoval zmluvou zo dňa 10.2.2009, odstúpením od zmluvy zo dňa 30.4.2010, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu uzatvorenia účtu, výzvou na úhradu debetného zostatku, sadzobníkom poplatkov platným od 1.4.2010 a Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.1.2009 (ďalej len VOP.
Konajúci súd na základe listinných dôkazov osvedčujúcich skutkové tvrdenia žalobcu, právny základ žalovaného nároku i jeho výšku vo veci rozhodol dňa 22.10.2012 platobným rozkazom 28Ro/1340/2012-25, ktorý bol zrušený dňa 4.3.2013 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk (§ 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p. ).
Súd právnu vec majúcu charakter drobného sporu v zmysle § 200ea O.s.p. rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Žalovaný podľa doručenky ( č.l. 38 v súdnom spise) žalobný návrh prevzal osobne dňa 8.7.2014. Skutkovým tvrdeniam žalobcu neoponoval, nenamietal. Žalobou uplatnený nárok nespochybnil ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Do rozhodnutia súdu neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že žalovanú pohľadávku žalobcovi zaplatil. Takýto dôkaz súdu nepredložil ani žalobca.. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu tak boli skutočnosti tvrdené žalobcom.
Po dokazovaní vykonanom listinami, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalovaný dňa 10.2.2009 uzatvoril s Dexia banka Slovensko, a.s. Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej je zmluva o zriadení účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v Eur - typ účtu Rastový osobný účet spôsobom spoplatňovania Balík Výhoda s frekvenciou výpisov mesačne a spôsobom doručovania poštou. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Banka žalovanému listom zo dňa 30.4.2010 oznámila, že odo dňa 1.5.2009 ku dňu oznámenia eviduje na jeho osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX debetný zostatok vo výške 49,90 Eur. Týmto listom Banka súčasne v zmysle článku III, písm. A, bod 36 VOP odstúpila od vyššie citovanej zmluvy s účinkami dňom doručenia oznámenia. Žalobca nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 30.4.2010. Žalobca písomnosti zasielal žalovanému v súlade s ustanovením článku VIII, časť B, bod 5 VOP, podľa ktorého sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou, na druhý pracovný deň odo dňa odoslania, resp. v deň jej uloženia na pošte. Odstúpením zo strany žalobcu zmluva zanikla s kreditným zostatkom 53,20 Eur a debetným zostatkom 0,27 Eur. Došlo k vzájomnému vyrovnaniu účastníkov zmluvy výpočtom - 52,93 Eur ( stav účtu k 30.4.2010 ) + ( - 0,27 Eur titulom debetných položiek) = - 53,20 Eur. Podľa výpisu z rastového osobného účtu žalovaného ku dňu 10.5.2010 bol na účte žalovaného debetný zostatok 53,20 Eur, majúci charakter nepovoleného debetu v zmysle článku III, bodu 23 VOP, ktorý predstavuje sumu vyrovnania zostatku na zatvorenom účte a stal sa žalovateľným nárokom. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, dlh z debetného zostatku žalobcovi nezaplatil. Podľa článku III, časť A, bod 35 VOP debetný zostatok je klient povinný vysporiadať do dátumu zrušenia účtu. Ak sa tak nestane, banka je oprávnená vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou. Žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovaného zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného (záporného ) zostatku na účte, generovanej bankovým systémom a korešpondujúcej s údajmi uvedenými v informačnom systéme žalobcu.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddielu Sa, vložky číslo 148/L mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ Dexia banka Slovensko, a.s. od 1.1.2012 podniká pod obchodným menom Prima banka Slovensko, a.s.
Súd z výsledkov dokazovania mal jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami vznikol dňa 10.2.2009 záväzkovoprávny vzťah na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Z hľadiska právnej kvalifikácie ide o kombinovanú zmluvu uzatvorenú podľa § 708 a nasl.. Obchodného zákonníka o rastovom osobnom účte a zmluvu o poskytnutí služby PP, uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka (zák.č. 513/1991 Zb. v platnom znení ), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 716 (1) Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. (2) Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách. (3) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. V zmysle § 261 ods. 6, písm. d/ Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov vyššie uvedený záväzkový vzťah je absolútnym obchodom. Z článku III, bodu 15 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o bežnom účte vyplývala žalovanému ako klientovi banky povinnosť dodržiavať na účte kladný zostatok najmenej vo výške minimálneho zostatku zverejneného v obchodných priestoroch banky pre jednotlivé banky.
Podľa článku III, bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok ( VOP) ak účet klienta dosiahne debetný zostatok bez súhlasu banky, tento nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v upomienke. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky sa stane okamžite splatnou.. Ak vznikne na účte debetný zostatok, banka má právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený
v sadzobníku, ktorý žalobca zverejňoval spôsobom uvedeným v čl. I, bode 7 VOP. Podľa písmena E Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s., platného od 1.1.2004 sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte bola 20% p.a.
Podľa článku III, bodu 36 VOP banka bola oprávnená odstúpiť od zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, keďže klient (žalovaný) dosiahol na účte nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou tento nevyrovnal. Takáto skutočnosť sa podľa citovaného ustanovenia považuje za podstatné porušenie zmluvy. Dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytnutí produktov/služieb viažucich sa k zrušenému účtu.
Záväzkový vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou uzavretou 10.2.2009 a skončil odstúpením žalobcu od zmluvy. Súd uzavrel, že posudzovaný právny vzťah svojou povahou a podstatou je vzťahom spotrebiteľským na základe zmluvy uzavretej medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením na strane fyzickej osoby a pre jej kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvárania posudzovanej zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, normy obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods. 1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (ods. 2 ). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ods. 3 ). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ods. 4 ). V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Vychádzajúc z dohodnutých zmluvných podmienok, všeobecných obchodných podmienok a citovanej právnej úpravy, dospel súd k záveru, že žalobca si dôvodne uplatňuje nároky zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovaným dňa 10.2.2009. Keďže žalovaný na upozornenia a výzvy Banky ako veriteľa nereagoval a dlh, ktorý mu vznikol prečerpaním bežného účtu nevyrovnal, nedoplnil dostatok finančných prostriedkov na svoj bežný účet, z ktorého by bolo možné čerpať prostriedky na úhradu záväzku, nekontaktoval pracovníka žalobcu za účelom dohody o spôsobe a podmienkach zaplatenia dlžnej sumy, súd ho zaplatenie žalovanej istiny zaviazal. Žalovaná suma vyplýva z prehľadu o delikvencii žalovaného, generovaného bankovým systémom ku dňu 10.5.2010.
Súd poznamenáva, že na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2), odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch sa zmluva podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc).
Žalovaný sa so splnením peňažného záväzku vyplývajúceho mu zo zmluvného vzťahu so žalobcom dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj sankciu za omeškanie. Podľa § 324 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalovaného súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške vyplývajúcej z kogentnej úpravy § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka SR v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah so spotrebiteľským charakterom. K 11.5.2010, t.j. ku dňu nasledujúcemu po dni zrušenia účtu žalovaného, bola základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou 1%, žalovaný je preto povinný platiť úroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, teda 9 % ročne z dlžnej sumy. Vychádzajúc z uvedeného súd potom zamietol návrh v časti úrokov z omeškania presahujúcich kogentne upravenú výšku majetkových sankcií za omeškanie s plnením peňažného záväzku v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a na základe vyššie uvedeného zákonného mandátu prednostne použil na tieto majetkové sankcie za omeškanie ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na plný úspech žalobcu v časti o zaplatenie žalovanej istiny a čiastočný neúspech v časti o zaplatenie úroku z omeškania pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Neúspech žalobcu v prejednávanej veci súd vyhodnotil ako nepatrný.
Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia a spísanie žaloby 31.8.2012) vo výške 2 x 19,92 Eur + režijný paušál 2 x 9,16 Eur, teda spolu vo výške 58,16 Eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a, ods. 1 písm. a,b, § 16 ods. 3, § 18 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení. Tieto úkony a trovy na ne vynaložené súd považoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu súd rozhodol podľa § 149 ods. l O.s.p. Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2, písm. a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).