Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/119/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 9. marca 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

rozhodol:

O b ž a l o v a n á:

K. U. Á. W. B. D. V. C. Á., nar. XX. X. XXXX C. Q. K., trvale bytom N. XXX/XX, Q. K.Š.,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

1. dňa 9. 6. 2010 o 09.00 hod. pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš, úradu justičnej a kriminálnej polície v trestnom konaní vedenom pod ORP-7/JP-LM-2010 proti obvinenému W. U. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona ako svedkyňa po zákonnom poučení svedka o následkoch prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona uviedla, že jej manžel W. U. bol v dňoch od 18. 8. 2009 až do soboty 22. 8. 2009 u známeho Q. Z. v dedine pri Košiciach tak, že nebol v čase napadnutia K. T. v Liptovskom Mikuláši, pričom W. U. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 19. 12. 2012 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 20. 8. 2009 asi o 22.30 hod. pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Vajanského ulici v Liptovskom Mikuláši,

2. dňa 6. 11. 2012 o 10.30 hod. v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. proti obvinenému W. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona pred sudkyňou tohto súdu ako svedkyňa po zákonnom poučení svedka o následkoch prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona a po zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku vypovedala totožne ako v prípravnom konaní pri svojej výpovedi pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš, úradu justičnej a kriminálnej polície, dňa 9. 6. 2010, ktorá je citovaná v bode l/ obžaloby a dodala, že W. U. nemohol K. T. napadnúť, lebo nebol doma a vo svojej výpovedi taktiež zamlčala, že bola priamym svedkom napadnutia K. T. W. U. dňa 20. 8. 2009, pričom W. U. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 19. 12. 2012 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 20. 8. 2009 asi o 22.30 hod. pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Vajanského ulici v Liptovskom Mikuláši, pričom z daného rozsudku taktiež vyplýva, že K. U. bola priamym svedkom napadnutia K. T. W. U.,

t e d a

1. ako svedok v trestnom konaní uviedla pred policajtom nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,

2. v trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie a takú okolnosť zamlčala,

č í m s p á c h a l a

1. prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona,

2. prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona,

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 10. 10. 2014 na K. U. obžalobu pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.

Obžalovaná písomne žiadala ospravedlniť svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. 3. 2016 a zároveň súhlasila s konaním v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením § 252 ods. 3 Trestného poriadku. Vzhľadom na to, že obžaloba bola obžalovanej riadne doručená, obžalovaná bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, mala možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred vyšetrovateľom PZ, bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, v predvolaní, ktoré jej súd zaslal, bola na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jej neprítomnosti upozornená, dokonca sama o konanie vo svojej neprítomnosti požiadala, vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jej prítomnosti, mal súd za to, že sú splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania dňa 9. 3. 2016 v neprítomnosti obžalovanej.

Keďže sa konalo v neprítomnosti obžalovanej, súd na návrh prokurátora v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jej výpovede z prípravného konania zo dňa 16. 7. 2014, kedy využila svoje právo nevypovedať a zo dňa 20. 8. 2014, kedy uviedla, že jej obvinenie sa nezakladá na pravde, pretože na pojednávaní vo veci jej manžela Rudolfa Zárubu vypovedala pravdu, keďže bola presvedčená, že v období od 18. 8. 2009 do 22. 8. 2009 bol odcestovaný na východe u ich známych Z.. Poukázala na to, že manžel ako tréner mal v tom čase zápas so svojimi zverencami v Košiciach alebo v Prešove, kde potom ostal u známych. K veci viac vypovedať nechcela.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 9. 3. 2016 ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, ÚJKP, Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-7/JP-LM-2010 zo dňa 28. 1. 2010 bolo vznesené obvinenie W. U. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenému K. T. dňa 20. 8. 2009 v čase okolo 22.30 hod. v Liptovskom Mikuláši.

Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 9. 6. 2010 vyplýva, že obžalovaná K. U. pri výsluchu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Liptovský Mikuláš v prípravnom konaní v trestnej veci obvineného W. U. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ako svedok okrem iného vypovedala, že v deň 20. 8. 2009, keď oslavovala narodeniny, sedela s partiou kamarátov v bare oproti zimnému štadiónu v Liptovskom Mikuláši, kde sa okolo 21.00 - 22.00 hod. objavil K. T., ktorý javil známky opilosti. Neskôr odišla domov a na miesto sa už nevrátila. Zakrátko prišlo z polície oznámenie na jej manžela W. U., že mal zbiť K. T., čo nie je pravda a ona to považuje za pomstu z T. strany, s ktorým sa na jeho naliehanie odvtedy viackrát stretla. Ďalej vypovedala, že jej manžel W. U. je hokejový tréner a v dňoch 18. až 19. 8. 2009 sa zúčastnil zápasov v Prešove a v Košiciach, pričom po zápase v Košiciach ostával u známeho Q. Z. v dedine pri Košiciach, kde bol až do soboty rána, takže nebol v čase napadnutia T. v Liptovskom Mikuláši. Mal sa vrátiť v piatok, no ostal u kamaráta do soboty, pretože mu pomáhal s niečím na dome. Všetko považovala za pomstu zo strany T.. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 6. 11. 2012 v trestnej veci proti obž. W. U. vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp zn. vyplýva, že obžalovaná K. U. bola dňa 6. 11. 2012 o 10.30 hod. vypočutá v procesnom postavení svedka, kde po poučení podľa § 130 ods. 1, 2, § 131 ods. 1 Trestného poriadku nevyužila právo na odopretie výpovede a zložení svedeckej prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní dňa 9. 6. 2010. Okrem iného uviedla, že dňa 20. 8. 2009 po volejbalovom tréningu oslavovala s priateľmi narodeniny, kde prišiel aj poškodený T.. Keďže bol podgurážený, rozhodla sa, že odíde, čo aj urobila. Ďalej uviedla, že nevedela, že on dal trestné oznámenie na jej muža, pričom asi týždeň, dva po udalosti jej povedal, že ho napadol práve jej muž, na čo mu povedala, že to nie je možné, lebo nebol doma.

Pred oboma výsluchmi bola obžalovaná poučená podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o práve odoprieť výpoveď, pričom vyhlásila, že právo na odopretie výpovede nevyužíva a vypovedať bude. Zároveň bola pred výsluchom dňa 9. 6. 2010 poučená aj o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede v zmysle ustanovení § 345 a § 346 Trestného zákona, k čomu vyhlásila, že poučeniu porozumela. Pred výsluchom na hlavnom pojednávaní dňa 6. 11. 2012 riadne zložila svedeckú prísahu v znení „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčím.“

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -189 zo dňa 19. 12. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -210 zo dňa 30. 4. 2013 a opravným uznesením č. k. -230 zo dňa 22. 1. 2014 bol obžalovaný W. U., R.. XX. X. XXXX, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pre skutok, ktorý spáchal tak, že dňa 20. 8. 2009 v čase asi o 22.30 hod. na parkovisku pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Vajanského ulici v Liptovskom Mikuláši, zvalil na zem K. T., ktorý spadol tvárou smerom k zemi, prisadol ho a udieral ho päsťami do oblasti hlavy, pričom vykríkal, že ho zabije a aby vypadol z tohto mesta, chytil ho rukami za vlasy a hlavou mu začal udierať o zem, neustále kričal, že ho zabije a rukami ho udieral do oblasti obličiek, rebier a chrbta a keď obžalovaný z neho vstal a K. T. sa prevrátil smerom k nemu, tak ho niekoľkokrát kopol nohou do oblasti rebier a chrbta a toto konanie v K. T. vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život, pričom utrpel zlomeninu 8. a 9. rebra vpravo s preniknutím vzduchu do hrotovej časti pravej strany hrudníka a podkožia, viacpočetné pomliaždeniny a odreniny na tvári a pomliaždenie mäkkých častí nosa, čo ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu 35 dní. Z odôvodnenia predmetného rozsudku okrem iného vyplýva, že súd vykonal aj dôkaz CD nosičom, ktorý predložil poškodený s nahrávkou jeho rozhovoru s K. U. dňa 25. 8. 2009, z ktorého je zrejmé, že ublíženie na zdraví mu spôsobil obžalovaný W. U., a v ktorom K. U. hovorí poškodenému, že obžalovaného zbadala až vtedy, keď odzadu skočil na poškodeného a že ho takého zúrivého ešte nevidela a že vlastne dôvodom jeho útoku bolo, že si myslel, že keď sa odišli porozprávať, že sa tam hádajú. Z uvedeného vyplýva, že K. U.Á. bola priamym svedkom napadnutia K. T. W. U..

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že skutky popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustila sa ich obžalovaná K. U., ktorá svojím konaním pod bodom 1/ naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a konaním pod bodom 2/ znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke. Pretože nebol dôvod neveriť vykonaným listinným dôkazom

aj záverom, ku ktorým dospeli a ktoré prijali orgány činné v trestnom konaní v pôvodnej trestnej veci proti obž. W. U., týmito dôkazmi považoval súd vinu obžalovanej za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností.

Objektom trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona je záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo zamlčanie takejto okolnosti, osobou v procesnom postavení svedka. Krivá výpoveď sa musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a nemusí ísť o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca. Pôjde najmä okolnosť, ktorú orgán musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť.

Súd na základe vykonaného dokazovania uznal K. U. vinnou zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná pri výsluchu svedka v trestnej veci obvineného W. U., vedenej na OR PZ, ÚJKP, Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-7/JP-LM-2010 dňa 9. 6. 2010 po tom, ako bola poučená o následkoch krivej výpovede nepravdivo uviedla, že nebol v čase napadnutia T. v Liptovskom Mikuláši, ale bol u známych v Košiciach a zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná pri výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní dňa 6. 11. 2012 v trestnej veci obžalovaného W. U., vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. po zložení prísahy nepravdivo uviedla, že nie je možné, aby jej manžel napadol poškodeného T., lebo nebol doma, zároveň zatajila, že bola priamym svedkom napadnutia, nakoľko právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 19. 12. 2012, bol obžalovaný W. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 20. 8. 2009 v čase asi o 22.30 hod. v Liptovskom Mikuláši, teda nemohol sa nachádzať na mieste, ktoré uvádzala vo svojich výpovediach svedka obžalovaná K. U..

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa sa u oboch týchto prečinov vyžaduje úmyselné zavinenie. Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vysloviť záver o zavinení obžalovanej spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona. Keďže obžalovaná bola pred výsluchom u vyšetrovateľa na OR PZ Liptovský Mikuláš dňa 9. 6. 2010 a taktiež dňa 6. 11. 2012 pred výsluchom na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš riadne poučená o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy, pričom zo zápisníc vyplýva, že týmto poučeniam porozumela, teda vedela, že svojím konaním, keď v oboch svojich výpovediach jednoznačne potvrdzovala, že jej manžel W. U. sa skutku dňa 20. 8. 2009, pre ktorý bol stíhaný dopustiť nemohol, keďže sa v tom čase nenachádzal v Liptovskom Mikuláši, pretože doma nebol, ale v dňoch 18. 8. až 22. 8. 2009 bol u známych Z. v Košiciach, čím mal súd preukázané, že chcela porušiť spôsobom uvedeným v Trestnom zákone záujem štátu na správnom zistení skutkového stavu veci chránený týmto zákonom, teda vedome a zámerne uviedla nepravdy o okolnosti dôležitej pre trestné konanie, ktoré sa viedlo proti jej manželovi W. U..

Pokiaľ sa týka návrhu na vykonanie ďalších dôkazov - výsluch svedkov W. U., Q. Z. O. K. T. a dôkaz vykonaním CD záznamu z konania Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. , tieto návrhy súd odmietol ako týkajúce sa okolností nepodstatných pre rozhodnutie. Skutkový stav týkajúci sa prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona mal súd dostatočne preukázaný vykonanými listinnými dôkazmi, s výpoveďami navrhovaných svedkov sa súd vysporiadal v pôvodnom trestnom konaní vedenom proti obž. W. U., nie je dôvod, aby sa tieto osoby vyjadrovali ku skutkom, ktoré sú obžalovanej K. U. kladené za vinu v tomto trestnom konaní, preto ani nemôžu žiadnym spôsobom prispieť k zmene dôkaznej situácie a ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovanej zistil, že pred spáchaním skutkov nebola riešená v priestupkovom konaní a nemá ani záznam v registri trestov. V mieste trvalého bydliska je hodnotená všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovanej existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, že obžalovaná pred spáchaním skutkov viedla riadny život a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, že obžalovaná sa svojím konaním dopustia viacerých trestných činov. Vzhľadom na to, že u oboch spáchaných trestných činov sa jedná o prečiny s rovnakou trestnou sadzbou na jeden rok až päť rokov, vyhodnotil súd, že dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu bude u obžalovanej predstavovať uloženie úhrnného peňažného trestu a jeho výšku stanovil bližšie k dolnej hranici sadzby určenej pre tento druh trestu, a to na výšku 500,- Eur. Zároveň súd obligatórne ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 5 mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (t. j. ak peňažný trest nebude zaplatený). Druh aj výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru súdu, v prípade obžalovanej zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.