Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-8-2015.pdf
PDF · 136.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Ing. Robert Biro - INPRO, s miestom podnikania Severná 15, Banská Bystrica, IČO: 14 158 361, právne zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Horná 65/A, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, Poprad, IČO: 36 479 560, právne zast. JUDr. Kvetoslava Draganovská, advokátka, AK so sídlom Palackého 7, Prešov, v konaní o zaplatenie 1.705,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.705,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
- zo sumy 1.260,- eur od 18.11.2014 do 24.11.2014,
- zo sumy 510,- eur od 25.11.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 1.380,- eur od 17.12.2014 do 19.12.2014,
- zo sumy 480,- eur od 20.12.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 1.020,- eur od 21.1.2015 do 3.3.2015,
- zo sumy 520,- eur od 4.3.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 195,- eur od 17.3.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 160,- eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.106,65 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 102,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.004,65 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Horná 65/A, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164 v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.7.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.705,- eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril mandátnu zmluvu č. 2014-09-29, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému zmluvne dohodnuté plnenie („výkon stavebného dozoru“), a to riadne a včas. Vzhľadom na uvedené dodanie zmluvne upraveného plnenia prislúcha žalobcovi peňažné protiplnenie, ktoré požadoval od žalovaného na základe vystavených dokladov - faktúr. Žalobca ku dňu podania žalobu eviduje voči žalovanému neuhradené faktúry:
- faktúra č. 141103, splatná 17.11.2014 na sumu 1.260,- eur,
- faktúra č. 141202, splatná 16.12.2014 na sumu 1.380,- eur,
- faktúra č. 150101, splatná 20.1.2015 na sumu 1.020,- eur,
- faktúra č. 150301, splatná 16.3.2015 na sumu 195,- eur.
Žalovaný uvedené faktúry čiastočne zaplatil a celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.705,- eur.
Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. 16Cb/8/2015-28 zo dňa 28.7.2015, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca vyfakturoval hodiny, ktoré nevykonal. Podľa žalovaného nie je pravdou, že žalobca vykonal práce v rozsahu prác zapísaných v stavebnom denníku, preto mu žalovaný preplatil len skutočne vykonané práce. Je síce pravdou, že žalobca zapísal do stavebného denníka oveľa vyšší rozsah hodín ako vykonal, ale tieto boli žalovaným ihneď rozporované a tento rozpor bol žalobcovi oznámený, čo podľa žalovaného potvrdzujú aj zápisy z prerokovania, respektíve odsúhlasenia stavebného dozoru vyhotovené na úrovni komisie tvoriacej za autorský dozor: Ing. arch. Jozef Troliga, JUDr. Tomáš Tajták a Iveta Droscová - predseda predstavenstva, pretože len tieto osoby vedeli posúdiť a potvrdiť rozsah hodín vykonaných žalobcom. S výsledkom každého odsúhlasenia, či rozporovania vykonaných hodín, bol žalobca oboznámený. Podľa žalovaného aj túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že na základe odsúhlasenia skutočne vykonaných prác podpísaných bol daný pokyn na preplatenie odmeny v odsúhlasenom rozsahu. Žalovaný v odpore poukázal aj na to, že žalobca nikdy nevzniesol voči tomu žiadnu námietku, práve naopak, vždy odsúhlasenú sumu si priamo z pokladne spoločnosti vybral alebo požiadal o zaslanie na účet a tým uznal odsúhlasený rozsah hodín a tomu zodpovedajúcu odmenu. Z dôvodu, že žalobca nevykonával dohodnutý predmet diela so všetkou zodpovednosťou a odbornosťou, na čo bol opakovane upozorňovaný, bola zmluva zrušená ku dňu 26.4.2015. Žalobca až po tejto právnej udalosti sa začal správať, podľa žalovaného, účelovo a až dodatočne si začal uplatňovať nárok na odmenu za hodiny, ktoré nikdy nevykonal. Žalovaný trvá na tom, že voči žalobcovi nemá žiadne záväzky a hodiny, ktoré pre žalovaného žalobca vykonal boli žalovaným preplatené v rozsahu ich vykonania. Preto žiadal žalobu zamietnuť a žalovanému priznať trovy konania.
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odporu podaním doručeným súdu 31.8.2015, kde sa okrem iného vyjadril k fakturácii zo strany žalobcu, ktorá prebehla v súlade so zmluvou a reálne vykonanou činnosťou. Poukázal na čiastočné plnenie žalovaného a v tej súvislosti na uznanie záväzku a prechod dôkazného bremena na žalovaného. Zdôraznil, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu plneniu zmluvných povinností a bol to práve žalobca, kto ukončil zmluvu so žalovaným z dôvodu, že si žalovaný voči nemu neplnil riadne povinnosť zaplatiť odmenu za ním vykonanú prácu.
Súd nariadil pojednávanie na deň 8.12.2015, ktoré sa však nekonalo, a to z dôvodu, že v deň konania pojednávania oznámila členka predstavenstva žalovaného p. Viera Gotthardtová, že z dôvodu práceneschopnosti zástupcu ich spoločnosti, čím mala na mysli ďalšiu členku predstavenstva p. Ivetu Droscovú, žiadajú pojednávanie odročiť. Žalovaný sa teda na pojednávanie nedostavil, pričom súd konštatuje, že z predloženého potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je zrejmé, že táto bola vystavená od 30.11.2015 ošetrujúcim lekárom pani Ivety Droscovej. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní, súhlasil s odročením pojednávania, avšak uplatnil si náhradu za zmarené pojednávanie v súlade s § 147a O.s.p., ktorú mu súd aj uznesením zo dňa 3.3.2016 priznal vo výške 15,- eur.
Na pojednávanie dňa 28.1.2016 sa dostavila členka predstavenstva žalovaného p. Iveta Droscová, ktorá uvádzala, že jej práceneschopnosť stále trvá, žiadala pojednávanie opätovne odročiť z dôvodu, aby jej súd umožnil predložiť listinné dôkazy na podporu ich tvrdení, a to v lehote do 5.2.2016. Prítomný právny zástupca žalobcu uviedol, že rešpektuje právo žalovaného navrhovať dôkazy, avšak poukázal na to, že do konania pojednávania mal žalovaný dostatok času na ich predloženie. Zároveň súdu predložil čestné prehlásenie Ing. arch. Troligu, ktoré súd založil do súdneho spisu. Súd pojednávanie odročil na 18.2.2016 a uložil žalovanému povinnosť predložiť súdu v lehote do 5.2.2016 všetky listinné dôkazy a vyjadrenia tak ako uvádzala členka predstavenstva p. Iveta Droscová.
Z neúčasti na pojednávaní 18.2.2016 sa ospravedlnil právny zástupca žalobcu, a to z dôvodu, že žalovaný nesplnil jemu uloženú povinnosť predložiť listinné dôkazy a vyjadrenia v lehote stanovenej súdom a konštatoval, že medzi sporovými stranami nebola uzatvorená akákoľvek dohoda, na základe ktorej by bol predmet sporu vyriešený. V prípade, že na pojednávaní nedôjde k predloženiu dôkazov k predmetu sporu, súhlasil s tým, aby súd vo veci vydal rozhodnutie. Telefonicky sa na predmetné pojednávanie ospravedlnila aj štatutárna zástupkyňa žalovaného p. Iveta Droscová a informovala sa, či sa uskutoční pojednávanie a či sa uvedeného pojednávania má zúčastniť. Súd konštatuje, že to bolo už v čase tesne pred začatím pojednávania. Následne do súdneho spisu bola doručená aj žiadosť
žalovaného o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej PN pani Ivety Droscovej. Pojednávanie bolo odročené na 9.3.2016, pričom súd uložil žalovanému lehotu 7 dní na doručenie listinných dôkazov, ktoré uvádzal v odpore a na ktoré sa aj pred súdom odvolával, avšak súdu tieto listinné dôkazy doposiaľ predložené neboli. Zároveň súd uviedol, že nebude akceptovať ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti pani Ivety Droscovej ako jednej z členov predstavenstva žalovaného.
Na pojednávanie dňa 9.3.2016 sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalovaný. Súdu bolo doručené dňa 9.3.2016, a to 10 minút pred začatím pojednávania, podanie JUDr. Kvetoslavy Draganovskej, v ktorom informovala súd, že prevzala právne zastupovanie žalovaného s tým, že má vedomosť o tom, že malo medzi účastníkmi prebiehať rokovanie o mimosúdnom vysporiadaní sporu, ktoré však nebolo ukončené dohodou a pre práceneschopnosť štatutárnej zástupkyne žalovaného jej boli predložené písomné podklady až dňa 9.3.2016, takže nemá dostatok času na prípravu na pojednávanie a na kvalifikované zastupovanie žalovaného. Pojednávanie žiadala odročiť s tým, že v lehote 14 dní súdu predložia písomné listiny (zrejme návrhy) na vykonanie dôkazov. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného, kedy neakceptoval žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o odročenie pojednávania. Odkazujúc na ust. § 119 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a účastník, ktorý odročenie pojednávania navrhuje, je povinný oznámiť dôvod odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel. V danom prípade právna zástupkyňa žalovaného mohla deň pred konaním pojednávania súdu oznámiť túto skutočnosť, že prevzala právne zastúpenie žalovaného, túto jej žiadosť by súd vyhodnotil a v prípade, žeby súd jej žiadosti vyhovel, oznámil by súd túto skutočnosť právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý by sa nedostavil na pojednávania a nevznikli by mu v tejto súvislosti žiadne trovy. Právna zástupkyňa žalovaného len v deň konania pojednávania požiadala o odročenie, oznámila skutočnosť, že bude zastupovať žalovaného a do dispozícii súdu, ktorý vo veci konal, sa táto informácia dostala niekoľko minút pred pojednávaním (viď č.l. 86 spisu, kedy na podacej pečiatku je dátum 9.3.2016 o 10.50 hod. - podané osobne).
Právny zástupca žalobcu v súvislosti s oboznámením podania JUDr. Draganovskej reagoval tak, že advokát je povinný konať s odbornou starostlivosťou, ktorá predpokladá, že v prípade, ak je na pojednávanie potrebná príprava, advokát nemôže prevziať právne zastúpenie tak, ak by sa tým zmarilo vytýčené pojednávanie. Ak už aj advokát konal v rozpore s vyššie uvedeným, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu a rovnako nemôže byť v neprospech žalobcu. Žalovaný opakovane navrhoval vykonanie dôkazov. Napriek tomu, že sa jedná o akciovú spoločnosť, ktorá má kolektívny štatutárny orgán, a teda nie je závislá na jednej osobe do dnešného dňa nepredložil žiaden z navrhovaných dôkazov a ním vykonávané procesné úkony predstavujú obštrukcie v konaní a sú podľa ich názoru ústavne neudržateľné, v rozpore s právom na rýchle a účinné rozhodnutie sporu. Vzhľadom na uvedené na podanej žalobe trval. Žiadal, aby pojednávanie vo veci bolo otvorené a aby súd vo veci aj rozhodol. K predmetu samotného konania uviedol, že žalobou podanou žalobcom sa domáhajú zaplatenia odmeny, ktorá žalobcovi prislúcha z titulu ním vykonávanej činnosti na základe mandátnej zmluvy so žalovaným. V konaní preukázali oprávnenosť týchto nárokov viacerými spôsobmi, medzi iným výkazom činností, ktorý bol odsúhlasený žalovaným, taktiež fikciou predpokladanou mandátnou zmluvou, podľa ktorej pokiaľ nie je zo strany žalovaného výkaz preukázateľne rozporovaný, má sa za to, že ho žalovaný odsúhlasil a keďže žalovaný nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, žeby rozporoval plnenie, platí fikcia upravená v zmluve. Ďalej preukázali nimi tvrdené skutočnosti ohľadom riadneho plnenia aj čestným prehlásením Ing. arch. Troligu, ktorý v mene žalovaného a v zmysle zmluvy konal ako autorský dozor a na základe týchto skutočností majú za to, že dôkazné bremeno žalobca uniesol v celom rozsahu. Súčasne poukázal na to, že žalovaný ním tvrdené skutočnosti nepreukázal, a preto podľa ich názoru na tieto súd pri rozhodovaní ani nemôže prihliadať. K spochybneniu predloženého výkazu zo strany žalobcu mohlo dôjsť podľa nich len autorským dozorom, čo v tomto prípade podľa Zákona o autorizovaných architektoch bol v postavení autorského dozoru Ing. arch. Jozef Troliga. Pokiaľ tam aj bola spomínaná trojčlenná komisia v zložení Ing. arch. Troliga, Iveta Droscová a JUDr. Tajták k tomu poukázal na písomné vyjadrenie k odporu voči platobnému rozkaz z 26.10.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to mandátnou zmluvou č. 2014-09-29, výpoveďou mandátnej zmluvy z 26.4.2015, podacím lístkom, faktúrami č. 141202, č.
141103, č. 150101, č. 150301, výkazom výkonov za obdobie 11/2014, 10/2014, 12/2014, 1/2015 a 2/2015, čestným prehlásením Ing. arch. Jozefa Troligu zo dňa 21.12.2015, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako živnostník uzavrel so žalovaným mandátnu zmluvu č. 2014-09-29, ktorou sa zaviazal zabezpečiť pre žalovaného výkon stavebného dozoru stavby „Poprad, Wolkerova 466, p. č. 2698,2699
- modernizácia budovy a úprava okolia autobusovej stanice“ v období realizácie a kolaudácie stavby v rozsahu špecifikácie tak ako bola uvedená v bode 2.1.1 až 2.1.10 mandátnej zmluvy s uvažovanou kontrolou stavby dvakrát týždenne. V bode 3 Odplata a platobné podmienky sa zmluvné strany dohodli na hodinovej sadzbe 15,- eur bez DPH, pričom do výkonu sa zarátavali aj prípravná činnosť, kontrola súpisov a dokumentov vykonaná v Banskej Bystrici v predpokladanom rozsahu minimálne 16 hodín týždenne, resp. podľa požiadavky zhotoviteľa a autorského dozoru. Zároveň si zmluvné strany dohodli úhradu dopravných nákladov za použitie súkromného motorového vozidla vo výške 30,- eur za cestu Banská Bystrica - Poprad a späť. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a zmluvné strany sa dohodli na predpokladanom termíne zmluvného plnenia od 8.10.2014 do kolaudácie. Žalobca vystavil žalovanému za mesiac október 2014 faktúru č. 141103 splatnú 17.11.2014 na sumu 1.260,- eur, za mesiac november 2014 faktúru č. 141202, splatnú 16.12.2014 na sumu 1.380,- eur, za mesiac december 2014 faktúru č. 150101, splatnú 20.1.2015 na sumu 1.020,- eur, za mesiace január a február 2015 faktúru č. 150301, splatnú 16.3.2015 na sumu 195,- eur. Z jednotlivých faktúr boli čiastočne uhradené suma 750,- eur 24.11.2014, 900,- eur 19.12.2014 a 500,- eur 3.3.2015. Posledná z faktúr nebola uhradená ani čiastočne.
Dňa 26.4.2015 žalobca vypovedal mandátnu zmluvu v súlade s ust. bodu 7.1 mandátnej zmluvy a vyzval žalovaného na doplatenie vtedy dlžnej sumy 1.933,95 eur. Výpoveď bola doporučene zasielaná žalovanému dňa 27.4.2015. Podľa bodu 7.1 mandátnej zmluvy zmluvné strany sú oprávnené zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu písomne vypovedať s účinnosťou k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom bola výpoveď mandatárovi doručená do vlastných rúk. V súvislosti s týmto ustanovením súd konštatuje, že toto ustanovenie oprávňuje k výpovedi tak mandanta ako aj mandatára, keďže je uvedené, že „zmluvné strany sú oprávnené“, pričom účinnosť výpovede nastáva k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom bola výpoveď mandatárovi doručená do vlastných rúk a v tomto ustanovení nie je uvedené, že výpoveď má byť doručená aj mandantovi do vlastných rúk. Obchodný zákonník v ust. §§ 574 a 575 umožňuje zmluvu vypovedať tak mandantovi ako aj mandatárovi. V danom prípade teda vypovedal mandátnu zmluvu mandatár a vyzval mandanta na doplatenie vtedy dlžnej sumy.
Podľa ust. bodu 3.2 mandátnej zmluvy sa mandatár zaväzuje výkon činnosti stavebného dozoru s popisom činností, miestom výkonu jednotlivých činností a doby trvania jednotlivých činností vykonaných za príslušný mesiac predložiť na odsúhlasenie autorskému dozoru a mandantovi SAD Poprad do troch pracovných dní po ukončení mesiaca. Mandant a autorský dozor sa zaväzujú takto predložený výkaz výkonu činností odsúhlasiť do troch dní a doručiť ho späť mandatárovi. V prípade, že mandatár v takto stanovenej lehote neobdrží od autorského dozoru a mandanta odsúhlasený výkaz, považuje sa predložený výkaz za odsúhlasený. Na základe odsúhlaseného výkazu stavebný dozor vystaví faktúru. Podľa bodu 3.5 mandátnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úhrade faktúry do 14 dní od jej doručenia.
Uvedené znenie zmluvy bod 3.2 upravovalo postup, akým má žalobca postupovať pri plnení si svojich povinností mandatára, teda stavebného dozoru a tiež precizovala spôsob, akým má byť vypočítaná a zaplatená odmena žalobcu. Stavebný dozor svoju činnosť mal preukázať „výkazom“, ktorý bol povinný doručiť autorskému dozoru, ktorý v danom prípade vykonával Ing. arch. Jozef Troliga ako aj mandantovi, ktorého zastupovala, podľa tvrdení uvádzaných v odpore, predseda predstavenstva Iveta Droscová a JUDr. Tomáš Tajták.
Žalobca doručil „výkazy“, na ktorých je uvedený text „Súhlasím s výkazom stavebného dozoru“ alebo „Súhlasím s vykonanými prácami a úkonmi“ alebo „Úkony boli vykonané v súvislosti s evidenciou a vykonaním diela“. Výkaz je opatrený dátumom 3.11.2014, 3.12.2014, podpisom, príp. podpisom a pečiatkou Ing. arch. Jozefa Troligu.
Následne vyznieva ako nepravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca nemal od Ing. arch. Jozefa Troligu potvrdenú tú skutočnosť, že fakturovaný rozsah práce nebol vykonaný. Pokiaľ v odpore voči platobnému rozkazu žalovaný tvrdil, že žalobca mal zapisovať do stavebného denníka oveľa vyšší rozsah hodín
ako vykonal a toto malo byť žalovaným ihneď rozporované a tento rozpor mu mal byť oznámený, súd konštatuje, že žalobca v tejto súvislosti uviedol, že stavebný denník vedie zhotoviteľ stavby, nie žalobca v postavení stavebného dozoru a do stavebného denníka nezapisoval žalobca vlastný výkon stavebného dozoru. Jeho podpis v stavebnom denníku nie je záznamom ním vykonanej práce, ale potvrdzuje, že na danej stránke skontroloval zápisy zhotoviteľa stavby. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že existujú zápisy z prerokovania resp. odsúhlasenia činností stavebného dozoru vyhotovené na úrovni komisie, ktorú tvorili za autorský dozor Ing. arch. Jozef Troliga, JUDr. Tomáš Tajták a Iveta Droscová, keďže len tieto osoby mali vedieť posúdiť a potvrdiť rozsah hodín vykonaných žalobcom, k tomu súd udáva, že zo strany žalovaného, napriek viacerým výzvam a stanoveným lehotám, žalovaný odo dňa podania odporu voči platobnému rozkazu, svoju povinnosť predložiť takéto listinné dôkazy, nesplnil a z uvedeného možno predpokladať, že takéto listinné dôkazy ani neexistujú. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že autorský dozor na stavbe môže vykonávať jedine osoba odborne spôsobilá, čo v danom prípade bol Ing. arch. Jozef Troliga a nie JUDr. Tomáš Tajták a pani Iveta Droscová. Súd uvádza, že v samotnej mandátnej zmluve je uvedené v bode 3.2, že výkaz výkonu činností odsúhlasuje mandant a autorský dozor. V danom prípade za mandanta konala predsedníčka predstavenstva p. Iveta Droscová a pravdepodobne JUDr. Tomáš Tajták. Súd konštatuje, že je nesporné, že výkaz vykonaných prác bol doručovaný žalovanému a v prípade, že žalovaný nesúhlasil s predloženým súpisom prác, mal možnosť tento vrátiť žalobcovi, čo sa však ani v jedinom prípade nestalo a naviac v bode 3.2 zmluvy je upravená tzv. fikcia odsúhlasenia výkazu, kedy pre prípad, že mandatár v lehote troch dní od doručenia výkazu neobdrží odsúhlasený výkaz, považuje sa predložený výkaz za odsúhlasený. Samotný výkaz činností tvoril aj súčasť doručovaných faktúr, ktoré boli žalovanému doručené a žalovaný ich aj čiastočne plnil. Ani po doručení faktúr žalovaný nerozporoval výšku sumy, ktorá bola uvedená na faktúre. Možno konštatovať, že len u posledného z výkazov za obdobie január, február 2015 je tento opatrený pečiatkou žalovaného s dátumom 3.3.2015, ďalšie tri výkazy takúto pečiatku žalovaného neobsahujú, avšak žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy o tom, aby si žalobca nesplnil povinnosť doručiť mu výkazy činností a aby tieto akýmkoľvek relevantným spôsobom spochybnil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozporoval ústne výkaz, ktorý mu bol žalobcom predložený, avšak neučinil tak písomne a nedoručil ho späť žalobcovi, pričom z tohto úkonu by bolo zrejmé, že odmietol rozsah žalobcom vykonanej činnosti, nemá takéto rozporovanie právne účinky vo vzťahu k zaplateniu odmeny žalobcovi. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nevzniesol voči ním tvrdenému postupu žiadnu námietku a odsúhlasenú sumu si mal priamo z pokladne vybrať alebo požiadať o zaslanie na účet, a tým uznať odsúhlasený rozsah hodín, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Taktiež nepreukázal skutočnosť, aby žalobca nevykonával dohodnutý predmet mandátnej zmluvy so všetkou zodpovednosťou a odbornosťou, na čo mal byť upozorňovaný a práve z tohto dôvodu mala byť zmluva zrušená - súd uvádza, že zmluvu vypovedal žalobca, nie žalovaný a taktiež žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že už nemá žiadne záväzky voči žalobcovi a hodiny prác, ktoré ako stavebný dozor žalobca vykonal, má preplatené v rozsahu ich vykonania. Podľa tvrdení žalobcu finančné rozdiely úhrad voči vystaveným faktúram evidoval ako pohľadávku voči žalovanému, a preto od omeškania sa s úhradou chronologicky prvej faktúry vyzýval žalovaného na úhradu jeho pohľadávky, pričom na osobnú a telefonickú urgenciu mu mala byť prisľúbená úhrada neskôr.
V prejednávanej veci bolo nesporné, že medzi účastníkmi bola dňa 8.10.2014 uzavretá mandátna zmluva. Rovnako bolo medzi účastníkmi nesporné, že žalobca dňa 26.4.2015 jednostranne vypovedal predmetnú mandátnu zmluvu, pričom výpovedná lehota mala uplynúť k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalovanému. Z podacieho lístka je zrejmé, že dňa 27.4.2015 táto zásielka adresovaná žalovanému bola daná na poštovú prepravu. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaný uvádza, že zmluva bola zrušená k 26.4.2015, a to z dôvodu, že žalobca nepristupoval k svojej práci zodpovedne a odborne, čo teda toto tvrdenie vyvoláva dojem, akoby výpoveď mandátnej zmluvy učinil práve žalovaný. V tejto súvislosti však opätovne žiadne dôkazy žalovaný neprodukoval a toto svoje tvrdenie nekonkretizoval. Žalobca si svoj nárok podľa mandátnej zmluvy uplatnil za jednotlivé mesiace
- október, november, december 2014 a za obdobie január a február 2015 v tej časti, ktorá ostala po učinení čiastočných úhrad zo strany žalovaného neuhradená.
Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa ust. § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Úprava mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníka má dispozitívnu povahu; iba tam, kde zmluva, v danej veci mandátna zmluva, neobsahuje vlastnú úpravu, v tom prípade sa uplatní dispozitívna úprava uvedená v zákone. Na to, aby účastníci uzavreli mandátnu zmluvu, musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú - určenie zmluvných strán identifikáciu mandanta a mandatára, určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená a spôsob jej zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. V danom prípade bola mandátna zmluva uzavretá písomne, hoci sa na jej platné uzavretie písomná forma nevyžaduje. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, mandatárovi vzniká nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie (§ 571 ods. 2 prvá veta Obch. zák.). V konkrétnom prípade žalovaný rozporoval, aby mal žalobca nárok na žalobou uplatnenú sumu, keďže nemá nárok na odmenu za hodiny, ktoré nikdy nevykonal. Súd opätovne v tejto súvislosti uvádza, že takéto svoje tvrdenie žalovaným ničím nepodporil a tak ako už súd vyššie uvádzal, v samotnej mandátnej zmluve v bode 3.2 si účastníci zmluvného vzťahu upravili spôsobom, akým sa bude odsúhlasovať odmena mandatára, čo žalobca pri jej vyúčtovaní aj dodržal. Zároveň bol súdu predložený listinný dôkaz, a to čestné prehlásenie Ing. arch. Jozefa Troligu zo dňa 21.12.2015, v ktorom sa uvádza, že žalobca na základe mandátnej zmluvy so žalovaným vykonal činnosť stavebného dozoru riadne a včas v súlade s predmetnou mandátnou zmluvou a ním vystavené výkazy činností stavebného dozoru zodpovedajú reálne vykonaným úkonom, poskytujú pravdivý a úplný obraz o ním vykonaných úkonoch, ktoré on ako oprávnená osoba vykonávajúca autorský dozor za spoločnosť žalovaného odsúhlasil bez rozporovania. Uvedený listinný dôkaz preukazuje a podporuje tvrdenia žalobcu, ktoré jednak v žalobe a následne na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uvádzal. K predmetnému čestnému vyhláseniu sa žalovaný zaviazal zaujať stanovisko (viď č.l. 58 spisu), čo však do dňa rozhodnutia vo veci neurobil. Súd tento listinný dôkaz považuje za dôveryhodný, ako aj skutočnosti v ňom uvádzané a pri rozhodovaní vo veci na tento dôkaz aj prihliadal.
Ustanovenie § 153 ods. 1 O.s.p. ukladá súdu rozhodovať zásadne na základe zisteného skutkového stavu veci. V prípadoch, keby nebola preukázaná určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či sa tak stalo pre nečinnosť účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, poprípade nesplnil ani povinnosť tvrdiť všetky pre rozhodnutia významné skutočnosti, či sa tak stalo preto, že tieto skutočnosti nemohli byť preukázané vôbec postupuje súd podľa pravidiel o dôkaznom bremene, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.. Ak teda neoznačí účastník dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli vykonané. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď mu zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňuje prijať záver ani o pravdivosti sporného tvrdenia účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočnosti, ktoré musí účastník preukázať podľa rozhodného práva, z príslušnej hmotnoprávnej normy, ktorá je pri právnom posúdení veci aplikovaná a z ktorej tiež vyplýva kto je nositeľom dôkazného bremena, t. j. ktoré skutočnosti je ten, ktorý z účastníkov povinný preukázať. V zásade platí, že ak nestanoví právny predpis inak, postihuje dôkazné bremeno toho účastníka, ktorému je existencia príslušnej skutočnosti podľa hmotného práva ku prospechu.
Pri rozsudku musí súd skúmať skutkový stav v najširšej miere. Pri sporovom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dokazovanie t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočnosti, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve SR platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že žalobca nemá nárok na ním uplatnenú odmenu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Túto svoju povinnosť žalovaný nesplnil a s poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel, keďže žalobca svoj nárok a jeho výšku riadne preukázal.
Súd poukazuje aj na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok a s ohľadom na okolnosti bolo dôvodné usudzovať, že čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, aby k čiastočnému plneniu faktúr došlo z toho dôvodu, že zvyšok nároku žalovaný neuznáva. Ako súd vyššie konštatoval, žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 9,05 %, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do dňa, kedy došlo k čiastočnej úhradu a následne do zaplatenia.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160318> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. V danom prípade si žalobca uplatnil náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur ku každej pohľadávke z titulu nezaplatených faktúr, t. j. 4 x 40,- eur, čo je 160,- eur a táto suma bola žalobcovi súdom priznaná.
Právny zástupca žalobcu si podaním zo dňa 09.03.2016 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.260,58 eur, ktorá sa skladá z tarifnej odmeny advokáta za 9 úkonov právnej služby, náhrady hotových výdavkov - cestovných výdavkov a náhrady za stratu času s 20 % DPH ako aj náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 102,- eur, teda spolu 1.362,58 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.106,65 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 102,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.004,65 eur.
Súd postupoval pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Citované zákonné ustanovenie určuje základnú sadzbu tarifnej odmeny vo veci samej za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eur z tarifnej hodnoty 1.705,- eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za týchto 8 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.06.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vo výške 81,33 eur 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 15.06.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) - podanie žaloby vo výške 81,33 eur 3. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 26.08.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) - vyjadrenie k odporu vo výške 81,33 eur 4. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina zo dňa 7.12.2015 podľa § 13a ods. 2 písm. d) vo výške 40,67 eur 5. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Poprad dňa 08.12.2015 podľa § 13a ods. 4 za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške 20,33 eur 6. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Poprad dňa 28.01.2016 podľa § 13a ods. 4 za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške 20,33 eur 7. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina zo dňa 17.2.2016 podľa § 13a ods. 2 písm. d) vo výške 40,67 eur
8. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Poprad dňa 09.03.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vo výške 81,33 eur
spolu vo výške 447,31 eur
K vyššie uvedeným 8 úkonom právnej služby priznal súd právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu, teda: 5-krát režijný paušál á 8,39 eur za rok 2015, vo výške 41,95 eur 3-krát režijný paušál á 8,58 eur za rok 2016, vo výške 25,74 eur,
spolu vo výške 67,69 eur
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za právne úkony ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 17.02.2016 v sume 81,33, ale len v sume 40,67 eur, a to podľa § 13a ods. 2 písm. d), keďže z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že dňa 17.02.2016 sa jednalo o kratšiu poradu, ktorá vychádzala z tvrdenia žalovaného o tom, žeby mali prebiehať mimosúdne rokovania o urovnaní sporu, ktorá skutočnosť bola konfrontovaná so žalobcom a na tejto porade bolo konštatované, že nedošlo k uzatvoreniu akejkoľvek dohody o urovnaní sporu a ani neprebiehali rokovania o mimosúdnom urovnaní sporu (zároveň viď úradný záznam zo 17.2.2016 na č.l. 79 spisu). Keďže sám právny zástupca žalobcu konštatuje, že išlo o kratšiu poradu, súd nepredpokladá, žeby táto trvala viac ako jednu hodinu, preto mu bola za tento úkon priznaná len suma 40,67 eur. Súd konštatuje, že z úradných záznamov o porade nevyplýva čas, kedy sa porada začala a kedy skončila. Pokiaľ ide pojednávanie dňa 28.1.2016, tu bola priznaná odmena podľa § 13a ods. 4, keďže pojednávanie nebolo otvorené a došlo k jeho odročeniu bez prejednania veci. Odmena bola priznaná len vo výške 1 zo sumy 81,33 eur t. j. v sume 20,33 eur. Za úkon písomné podanie na súd - vyčíslenie trov konania súd nepriznal odmenu z dôvodu, že sa nejednalo o podanie týkajúce sa veci samej a súd priznanie odmeny za takýto úkon nepovažoval za účelné, nakoľko bolo v záujme právneho zástupcu úspešného účastníka, aby si uplatnené trovy vyčíslil.
Ďalej súd právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. priznal náhradu za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu za čas strávený v súvislosti s účasťou na 3 pojednávaniach, ktorá pozostávala:
- cesta Banská Bystrica - Poprad a späť, kde cesta trvala 7 začatých polhodín, čo predstavuje: 1. rok 2015: 7 začatých polhodín x 13,98 eur = 97,86 eur 2. rok 2016: 7 začatých polhodín x 14,30 eur = 100,10 eur x 2 pojednávania = 200,20 eur
spolu vo výške 298,06 eur
V zmysle § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., v spojení s opatrením MPSV a R SR č. 632/2008 Z. z. mu súd priznal cestovné výdavky spočívajúce v použití motorového vozidla pri pracovnej ceste na pojednávania, ktoré pozostávali:
- 3 pojednávania na trase Banská Bystrica - Poprad a späť: 260 km, teda 3 x (0,183 x 780 km)
spolu vo výške 142,74 eur
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu hotových výdavkov za cestovné výdavky spočívajúce v náhrade spotrebovaných pohonných hmôt: 1. osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA RAPID, spotreba pohonných hmôt je 5,4 l benzínu na 100 km (podľa priloženého Osvedčenia o evidencii) · Banská Bystrica - Poprad a späť: 260 km
- dňa 08.12.2015: použité pohonné hmoty za 260 km á 5,4 l/100km = 14,04 l á 1,216 eur/l benzínu (priemerná týždenná cena pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu SR) = 17,07 eur
- dňa 28.01.2016: použité pohonné hmoty za 260 km á 5,4 l/100km = 14,04 l á 1,141 eur/l benzínu (priemerná týždenná cena pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu SR) = 16,02 eur
- dňa 09.03.2016: použité pohonné hmoty za 260 km á 5,4 l/100km = 14,04 l á 1,125 eur/l benzínu (priemerná týždenná cena pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu SR) = 15,76 eur
spolu vo výške 48,85 eur
Titulom náhrady trov právneho zastúpenia priznal súd právnemu zástupcovi žalobcu sumu vo výške 1.004,65 eur.
Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.106,65 eur jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.