Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-9-2015.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: CASPER UNION s.r.o., so sídlom Olivova 948/6, Praha 1, IČ 24830801, Česká republika, právne zastúpený: Mgr. Martin Straka, advokát so sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov, adresa na doručovanie: Londýnská 674/55, Praha 2, Česká republika, proti žalovanej: G. J., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. M. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 33.614,73 Kč s prísl. takto
rozhodol:
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 33.614,73 Kč a
- 14,9 %-tný ročný úrok zo sumy 33.614,73 Kč od 21.1.2011 do 20.4.2013
- 7,05 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 33.614,73 Kč od 21.4.2013 do zaplatenia, a to v splátkach po 800,- Kč splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 73,50 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 9.1.2015 navrhol žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 33.614,73 Kč spolu so 14,9 %-tným ročným úrokom od 21.1.2011 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 33.614,73 Kč od 21.4.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že jeho právny predchodca a žalovaná uzavreli dňa 10.5.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 95.000,- Kč, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.022,- Kč, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 20.6.2007 a posledná 20.4.2013. Účastníci zmluvy si taktiež dohodli zmluvný úrok vo výške 14,9 % ročne. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaná riadne splácala úver do 20.6.2009, kedy bola uhradená posledná riadna mesačná splátka a od 21.7.2009 bola žalovaná v omeškaní s úhradou mesačných splátok, na čo ju právny predchodca žalobcu upozorňoval na základe upomienok zo dňa 20.7.2009, resp. 23.9.2009. Zo žaloby taktiež vyplýva, že žalobca si neuplatňuje priznanie splátok splatných v období od 20.7.2009 do 20.12.2010, teda čiastku 36.396,- Kč (18 x 2.022 Kč), preto žalovaná suma predstavuje 33.614,73 Kč.
Na základe písomného vyjadrenia, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.11.2015 žalovaná potvrdila, že mala v minulosti úver v komerčnej banke v Českej republike, ktorý ale bohužiaľ nebola schopná riadne zaplatiť, pretože sa musela v roku 2009 odsťahovať z rodinných dôvodov z Čiech naspäť na Slovensko k rodine.
Ďalej poukázala na to, že s bývalým manželom L. Q. uzavreli dňa 24.6.2009 dohodu o vysporiadaní spoločného majetku, na základe ktorej jej mal bývalý manžel vyplatiť sumu 350.000,- Kč v dvoch splátkach po 175.000,- Kč do jedného roka od podpisu dohody, čo však ale nikdy neurobil a do dnešného dňa jej nie je vyplatený žiadny podiel zo spoločného domu. Zároveň poukázala na to, že bývalý manžel si už niekoľko rokov neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči ich spoločnému synovi V. Q., I.. X.X.XXXX, ktorý je navyše ťažko zdravotne postihnutý, pričom čiastka na výživnom je už vyššia ako 100.000,- Sk. Z písomného vyjadrenia žalovanej vyplýva, že zdravotný stav syna je trvalý, syn si vyžaduje neustály dohľad a kvôli tomu sa nemôže natrvalo zamestnať. Sama poukázala na to, že od 12.9.2015 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, o čom súdu predložila písomný doklad a taktiež aj doklad o výplate dávky v nezamestnanosti za obdobie 6 mesiacov od 12.9.2015, z ktorého vyplýva, že žalovaná má nárok na 50 % denného vymeriavacieho základu 25,1742 EUR. Žalovaná zároveň uviedla, že jej ďalším príjmom sú iba rodinné prídavky v sume 47,04 EUR na obe deti a poberá taktiež príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky motorového vozidla vo výške 33,09 EUR, pričom tieto príjmy jej ale nestačia ani na pokrytie základných životných výdavkov. Žalovaná ako prílohu podania predložila komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 25.2.2013, z ktorého vyplýva, že jej syn V. Q., I.. X.X.XXXX má mieru funkčnej poruchy 60 %. Žalovaná taktiež predložila doklady preukazujúce exekúciu oprávneným - spoločnosťou CLEAR FINANCE s.r.o. Praha, na základe rozsudku vydaného Okresným súdom Teplice. V rámci výsluchu pred súdom žalovaná potvrdila skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení a taktiež predložila doklady preukazujúce vymáhanie dlhu VÚB Bankou, ktorý k 21.1.2016 predstavoval výšku 6.309,59 EUR, ako aj pracovnú zmluvu preukazujúcu, že žalovaná sa od 2.2.2016 zamestnala s tým, že jej hrubý mesačný príjem je 486 EUR, pričom dňa 2.2.2016 bola taktiež vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná zároveň vypovedala, že jej syn V. Q. je t.č. umiestnený, od pondelka do piatku, v spojenej internátnej škole, kde zaňho uhrádza internát 10 EUR mesačne, stravu 2,56 EUR za jeden deň, čo predstavuje mesačne spolu cca 50 EUR, taktiež má výdavky na benzín, keďže syna odváža a priváža a taktiež sa snaží aj so starším synom cestovať spolu, aby nemal výdavky na cestovné do školy a benzín ju stojí cca 120 EUR mesačne. Zároveň poukázala na to, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej taktiež samozrejme pomáha pri platení pravidelných mesačných výdavkov, pretože z príjmov, ktoré má ona by nemohla pokryť ani základné výdavky.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, vyjadrenie žalovanej súdu doručené dňa 18.11.2015, oznámenie o zaradení žalovanej do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 14.10.2015, rozhodnutie o priznaní dávky v nezamestnanosti zo dňa 23.10.2015, komplexný posudok V. Q., I.. X.X.XXXX zo dňa 25.2.2013, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 1.7.2014, dohoda o vysporiadaní BSM zo dňa 24.6.2009, rozsudok Okresného súdu Teplice sp. zn. 27C/375/2008 zo dňa 12.1.2009, rozsudok Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 13Co/40/2009 zo dňa 20.4.2010, rozsudok Okresného súdu Teplice sp. zn. 15P/239/2007 zo dňa 17.7.2008, rozsudok Okresného súdu Teplice sp. zn. 14Nc/1369/2006 zo dňa 3.10.2006, rozsudok Okresného súdu Teplice sp. zn. 15P/239/2007 zo dňa 26.11.2012, zápisnica o vypočutí žalovanej realizovaná Okresným súdom Prešov zo dňa 7.12.2011, zmluva o „Perfektní půjčce“ zo dňa 10.5.2007, ako aj ostatné doklady nachádzajúce sa na CD nosiči ako prílohe žaloby, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.2.2016, úplný výpis z obchodného registra spoločnosti CASPER UNION, s.r.o. zapísanej od 8.1.2016, vyjadrenie žalobcu zo dňa 3.3.2016, rodné listy detí žalovanej, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 25.2.2016, potvrdenie o evidencii v evidencii uchádzačov o zamestnanie zo dňa 2.3.2016, doklady o vymáhaní sumy 6.309,59 EUR veriteľa Všeobecnej úverovej banky, potvrdenie zamestnávateľa o zrážkach zo mzdy, pracovná zmluva zo dňa 1.2.2016, dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 1.2.2016, potvrdenie sociálnej poisťovne zo dňa 9.3.2016 o vyplatení dávok v nezamestnanosti, ako aj ostatný obsah spisu a zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli dňa 10.5.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca veriteľ (Komerční banka, a.s.) žalovanej bezúčelový úver vo výške 95.000,- Kč, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť najneskôr do 20.4.2013 v mesačných splátkach po 2.022,- Kč počnúc dňom 20.6.2007, teda spolu 71 mesačných splátok. Zo zmluvy vyplýva dohodnutý úrok 14,9 % ročne.
Právomoc tunajšieho súdu na toto konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 1, článok 2 bod 1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý. písm. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
Podľa § 497 Obchodního zákoníku (zákon č. 513/1991 Sb.), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Podľa § 498 Obchodního zákonníku, strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky. Podľa § 504 Obchodního zákonníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán. Podľa § 273 ods.1 Obchodního zákonníku, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku, je-li dlužník v prodlení se splněním peňežitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroku z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákonníku (zákon č. 40/1964 Sb.), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákonníku, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
Podľa § 3 ods. 1 Občanského zákonníku, výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí bez právního důvodu zasahovat do práv a oprávněných zájmů jiných a nesmí být v rozporu s dobrými mravy.
Podľa § 517 ods. 1 Občianského zákonníku, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůte věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníku, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. Podľa § 1 nařízení vlády ČR č. 33/2010 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, pro poslední den kalendářního pololetí, které předchádzí kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 95.000,- Kč, s tým, že žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 71 splátkach mesačne po 2.022,- Kč s tým, že posledná splátka je splatná do 20.4.2013. K tomuto dňu teda nastala konečná splatnosť úveru, preto súd priznal žalobcovi istinu spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 14,9 % ročne iba do 20.4.2013, nie do zaplatenia, ako to navrhoval žalobca, keďže zmluvný úrok možno žiadať iba do dohodnutej doby splatnosti, pretože pokiaľ si účastníci v zmluve dohodli úverové obdobie, ako to bolo v tomto prípade, má žalobca ako veriteľ nárok na odplatu, teda na úroky, len za dohodnuté úverové obdobie, pričom po tomto období vzniká veriteľovi nárok len na úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012.
Vzhľadom na uvedené, preto súd priznal žalobcovi od 21.4.2013 príslušný zákonný úrok z omeškania tak, ako to vyplýva z vyššie citovaných právnych predpisov a zamietol žalobu v časti zmluvného úroku za obdobie od 21.4.2013 do zaplatenia.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na slabú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá sa sama stará o dve maloleté deti, z čoho je jedno ťažko zdravotne postihnuté a jej príjem je v podstate na úrovni minimálnej mzdy, ako aj skutočnosť, že bývalý manžel žalovanej jej dlží na výživnom sumu vyše 100.000,- Kč, taktiež jej doposiaľ nezaplatil vyrovnávací podiel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 350.000,- Kč a žalovaná v podstate nie je schopná bez pomoci svojej mamy zabezpečiť ani základné životné potreby, umožnil súd žalovanej splatiť dlh v primeraných mesačných splátkach po 800,- Kč, s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej zo splátok nastane zročnosť celého plnenia.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom žalobca mal iba nepatrný neúspech v časti príslušenstva pohľadávky, preto by mal nárok na plnú náhradu trov konania, avšak súd slabú sociálnu situáciu žalovanej vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a žalobcovi priznal iba náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 73,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.