Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/117/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci navrhovateľa I. C., T.. X.X.XXXX, H. Y. Č..X/XX, G. T. D. proti odporcovi Y. C., T.. XX.X.XXXX, H. W.Z., C. C. XX/X, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.15C/12/2007 - 27 zo dňa 2.4.2008 tak, že z v y š u j e bežné výživné odporcu Y. C., T.. XX.X.XXXX na navrhovateľa I. C., T.. X.X.XXXX zo sumy 120 eur na sumu 140 eur od 15.7.2013 do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Dlžné bežné výživné za obdobie od 15.7.2013 do 1.2.2016 vo výške 610,32 eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 50,86 eur pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

Výrok rozsudku o sporivej časti výživného na navrhovateľa sa n e m e n í.

Súd konanie o protinávrhu odporcu o zníženie výživného na navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konanie n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 15.7.2013 bol na tunajší súd podaný návrh na zvýšenie výživného v t.č. na mal. I. C.. Matka v návrhu ďalej uviedla, že výživné určené na syna bolo v čase, keď bol maloletý žiakom základnej školy a teraz nastupuje na Hotelovú akadémiu v G. T. D., tým sa náklady na jeho výživu a na rast a vývoj zvýšia. Žiadala zvýšiť výživné zo sumy 120 eur na sumu 200 eur a sporivú čiastku vo výške 65 eur ponechať v platnosti. Matka v návrhu uviedla, že celkové náklady za byt uhrádza vo výške 200 eur mesačne, SIPO platí vo výške 50 eur, poplatok za internet vo výške 12 eur, kábel TV poplatok vo výške 6 eur. Na mal. I. uhrádza poplatok do posilovne zo zdravotných dôvodov 20 eur mesačne, náklady na stravu vo výške 200 eur, nakoľko má zdravotné problémy, na hygienu uhrádza náklady 30 eur mesačne a cestovné do školy vo výške 10 eur mesačne, na oblečenie, obuv TV úbor, rovnošatu na prax, ďalšie doplnky k oblečeniu matky uhradila 100 eur, ostatné výdavky 40 eur, celkové náklady ktoré matka uviedla uhradila mal. I. vo výške 490 eur. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť aj na mal. F., ktorá v školskom roku 2013-2014 nastúpila do 4. ročníka na strednú školu a mal. I. v uvedenom školskom nastúpil roku do 1. ročníka na Hotelovú akadémiu v G. T. D..

Otec vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že na mal. I. platí výživné 120 eur a na tvorbu úspor 65 eur. Uvedené sumy boli určené v čase, keď jeho príjem dosahoval výšku 2500 eur, avšak v súčasnej dobe je jeho finančná situácia iná z dôvodu nepravidelnosti zamestnania. Synovi prispel aj nad rámec výživného a to kúpou okuliarov, lyži, lyžiarskej výstroje, oblečenia, obuvi, výživových doplnkov, uhrádzal poplatky pre športovanie vo voľnom čase, kredit na mobil. Jeho mesačné výdavky sú vo výške 1505 eur a zahrňujú výživné, sporenie a taktiež jeho osobné výdavky (hypotéka, úver, byt a energie, lízing, strava, ošatenie, internet) a výdavky na lieky, výživové doplnky pre jeho zdravotný stav a výdavky spojené s trávením času s deťmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom zo dňa 2.4.2008 č.k.15C 12/2008 súd manželstvo Y. C. Z. F. C. rozviedol, mal. deti F. Z. I. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal uhrádzať výživné na mal. F. sumu 150 eur a mal. I. sumu 120 eur.

Z rozsudku sp. zn. súd zistil, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu matky titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela sumou 30 eur mesačne, počnúc od 30.05.2008 do 19.08.2010 a vo výške 10 eur mesačne počnúc od 20.08.2010, pričom dlžné výživné za obdobie od 30.05.2008 do 31.01.2011 vo výške 880 eur bol otec povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudkom zo dňa 16.8.2011 sp.zn.13P 99/20011 - 86 súd návrh otca na zníženie výživného a zrušenia výživného formou sporivej časti zamietol.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z roku 2013 súd zistil, že matka F. C. je nezamestnaná, poberá len prídavky na dve deti.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z roku 2013 súd zistil, že syn I. býva s matkou, ktorá je nezamestnaná. Je žiakom Hotelovej akadémie v G. T. D., otec detí pracuje v zahraničí so synom sa sporadicky stretáva.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z roku 2014 súd zistil, že otec bol zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.1.2014 a dňa 7.4.2014 bol z evidencie vyradený z dôvodu začatia vykonávania samostatne zárobkovej činnosti, matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.12.2008, poberá len prídavky na dve deti vo výške 46,20 eur mesačne. Matka je nezamestnaná, práceneschopná s dlhodobým ochorením generalizovanej osteoporózy všetkých kĺbov. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka poberá dôchodok vo výške 113,80 eur mesačne. Výdavky na svoje lieky uhrádza mesačne 50 eur a na ostatné výdavky ako poplatky za byt a ďalšie poplatky súvisiace s bývaním vo výške 270 eur jej vypomáhajú finančné uhrádzať rodičia.

V čase konania syn I. dovŕšil dňa 4.2.2015 plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany odporcu.

Z potvrdenia o príjme za obdobie od 1/2015 - 12/2015 súd zistil, že čistý priemerný príjem odporcu bol 1357,52 eur.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca má v súčasnosti príjem cca 1300 eur. Za žalované obdobie boli obdobia, kde mal oficiálne nižší príjem, bolo aj obdobie, kde príjem odporcu sa pohyboval tesne pod 3000 eur mesačne. Za takej situácie sa navrhovateľ domnieva, že za žalované obdobie priemerný príjem odporcu bol vyšší ako je v súčasnosti a preto nemožno argumentovať len jedným z časových období, kedy mal príjem nižší a zabúdať na čas, kedy mal príjem vyšší ako v súčasnosti. Bez ohľadu na to je potrebné konštatovať, že za predpokladu, že súd vyhovie návrhu navrhovateľa a zvýši výživné na sumu 200 eur spolu s výživným na sestru a s výživným, ktoré odporca hradí formou sporivej časti, bude výška výživného spolu na obe deti 500 eur. Ak sa prihliadne na okolnosti, že sa jedná o dospelé deti vysokoškoláčku a stredoškoláka, také výživné nepostačuje ich potrebám, aj keď vyživovacia povinnosť je aj na strane matky, avšak príjem matky je minimálny. Navrhovateľ poukazuje na ďalšiu okolnosť, že nie len schopnosti rodičov majú byť vzaté do úvahy, ale aj majetkové pomery,

tým navrhovateľ zdôraznil na majetkové pomery odporcu. Má za to, že návrh na zvýšenie výživného je podaný oprávnene.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že súčasná výška výživného tak bežného ak aj sporivej časti je plne adekvátna, odôvodňuje jeho majetkové pomery, ako aj oprávnené potreby navrhovateľa v zmysle zákona o rodine. Preto žiadal súd, aby návrh o zvýšenie výživného zamietol, prípadne ak má za to, že zvýšenie výživného vzhľadom na posledné rozhodnutie súdu o jeho výške s prihliadnutím k výške príjmu je zákonné, tak aby ho zvýšil v primeranej výške vzhľadom k už uvádzaným potrebám navrhovateľa s prihliadnutím na majetkové pomery odporcu. Vzhľadom na okolnosti, že sa opätovne odporca zamestnal v zahraničí a jeho príjem sa zvýšil, protinávrh na zníženie výživného vzal v celom rozsahu späť. Jeho životné pomery nie sú nijako nadštandardné, v súčasnosti spláca hypotéku cez 200 eur mesačne za byt a ďalšie dve pôžičky, ktoré si bral z dôvodu splatenia exekúcií na dlžnom výživnom v celkovej hodnote cca do 200 eur mesačne, všetko spolu do 400 eur mesačne. Žiaden iný jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok nesvedčí o takých majetkových pomeroch, ako uviedol navrhovateľ. Z dokazovania súd má za preukázané, že vzhľadom na príjem odporcu v prípade ak súd rozhodne o zvýšení výživného, toto zvýšenie je primerané a adekvátne odo dňa právoplatnosti rozsudku, nie od podania návrhu. Najvyššie náklady sú na stravu cca 200 eur mesačne za obdobie, keď je v zahraničí. Ubytovanie má hradené zamestnávateľom, chodí do zahraničia v intervaloch na výkon práce na 10-12 dní, za prácou do zahraničia cestuje motorovým vozidlom.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že u navrhovateľa nastala zmena pomerov v porovnaní so skutočnosťami, z ktorých sa vychádzalo v pôvodnom rozhodnutí a pri určení výživného. Navrhovateľ je v súčasnosti žiakom na strednej škole, navštevuje 3. ročník Hotelovej akadémie v G. T. D. a teda nastúpil na ďalší stupeň vzdelávania smerujúci k príprave na budúce povolanie. Z príjmových pomerov zistených u rodičov súd mal preukázané, že matka je nezamestnaná a odporcov príjem je priemerne 1300 eur mesačne, došlo k poklesu príjmu, z ktorého súd odvodzoval výšku výživného v predchádzajúcom rozhodnutí. Vzhľadom k uvedenému súd zvýšil výživné na sumu 140 eur mesačne, teda o nižšiu sumu ako bola navrhovaná navrhovateľom na sumu 200 eur, súd preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V sporivej časti súd predchádzajúce rozhodnutie nezmenil už pre zmenu pomerov na strane odporcu, ktorá má negatívny charakter, a teda že došlo k poklesu príjmu odporcu ako aj vzhľadom aj na skutočnosť, že zvýšiť sporivú čiastku navrhovateľ nežiadal. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť sa týka oboch rodičov a nie je možné, aby nedostatok príjmu jedného z rodičov zastupoval druhý rodič tak ako je to v danom prípade, kedy zo strany matky nie je žiadny príjem a vyživovacou povinnosťou nie je možné zaťažiť len odporcu - otca, aj keď matka dieťaťu zabezpečuje starostlivosť v inom rozsahu ako odporca - otec, nakoľko navrhovateľ žije v domácnosti matky, ktorá zabezpečuje synovi aj podmienky v súvislosti s bývaním, celkovú starostlivosť, ktorú je potrebné zohľadniť a keďže zo strany odporcu sa jej v takom rozsahu nedostáva, starostlivosť by mala byť kompenzovaná výživným. Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia, súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach. Vzhľadom na späťvzatie protinávrhu odporcom na zníženie výživného, súd konanie o protinávrhu v zmysle § 96 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z.)