Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-135-2015.pdf
PDF · 132.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: P. D., L. XXXX/XX, X. C., zastúpeného JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom, Obyce 307, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. júna 2015 č. KRPZ-NR-KDI-44/2015-SK, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. júna 2015 č. KRPZ-NR-KDI-44/2015-SK podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 35,- eur, t. j. zaplatený súdny poplatok, a to na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou zo dňa 22. 07. 2015 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. júna 2015 č. KRPZ-NR-KDI-44/2015-SK a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. Okresného riaditeľstva PZ Nitra, Okresného dopravného inšpektorátu Zlaté Moravce zo dňa 25. 03. 2015 č. ORPZ-NR-OD13-43/2015-SK, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa ust.§ 22 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona mu bola uložená pokuta 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami podanými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom tieto námietky odmietol s odôvodnením, že nie sú v súlade so zákonom. Napríklad odmietol argumentáciu, v zmysle ktorej znalec stanovil, že v priamej súvislosti dopravnej nehody z technického hľadiska bola oneskorená reakcia vodičky vozidla zn. G. na vjazd vozidla zn. E. do jazdného pruhu, „lebo pri včasnej reakcii mala možnosť zastaviť vozidlo pred miestom stretu (dokonca viac ako 11 metrov), resp. znížiť rýchlosť jazdy na rýchlosť vozidla zn. E. pred nárazom do tohto vozidla“. Žalovaný k tomuto zisteniu znalca uviedol na „obranu“ vodičky vozidla zn. G., že nie je možné vyvodiť právnu zodpovednosť za oneskorenú reakciu a že vodička tohto vozidla jazdiaca po hlavnej ceste nemohla vedieť, že vodič vozidla zn. E. jej pri vchádzaní do jazdného pruhu nedá prednosť. Takýto argument je však v rozpore s ust. § 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje všeobecnú povinnosť účastníka cestnej premávky správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil plynulosť cestnej premávky a je povinný prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke. Znalec stanovil, že žalobca ako vodič vozidla zn. E. nevytvoril vodičke vozidla zn. G. náhlu prekážku a je dokázané, že vozidlo zn. E. stálo pred zaradením sa do premávky na značke
„STOP“ a dávalo prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Nie je pravda, že žalobca ako vodič vozidla zn. E. vošiel náhle do jazdnej dráhy vozidla zn. G. a toto konštatovanie žalovaného nevychádza zo skutkového stavu. Zákon ukladá vodičovi povinnosť jazdiť primeranou rýchlosťou tak, aby bol schopný vozidlo zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, teda oneskorená reakcia vodičky je porušením zákonných povinností vodiča a je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom nehody. Uvedené žalovaný nebral do úvahy, a teda porušil zákon.
Rovnako nie je v súlade so zákonom odmietnutie navrhovaného dôkazu nariadiť znalecké dokazovanie iným znalcom z odboru cestnej dopravy, nakoľko obvinený (žalobca) v podanom odvolaní spochybňoval niektoré zistenia znalca a tvrdil, že do programu PC CRASH boli zadané nepresné údaje, na základe ktorých aj simuláciou nebol zistený skutočný stav. Žalobca bol toho názoru, že podľa jednotlivých časov a vzdialeností je dôvod domnievať sa, že výstupy z tohto programu nezodpovedajú skutočnosti, a preto je potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie so zadaním skutočných údajov. Odmietnutie navrhovaného dôkazu, t. j. vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom s odôvodnením, že Ing. Josef Veverka je zapísaný v zozname znalcov a tlmočníkov, nie je v súlade so zákonom a je to porušenie práv obvineného. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný podal na základe výzvy súdu v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 12. 10. 2015, v ktorom žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že pred vydaním svojho rozhodnutia preskúmal rozhodnutie správneho orgánu v celom rozsahu a taktiež preskúmal i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Námietky žalobcu sú v podstate zhodné s podaným odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25. 03. 2015 č. ORPZ-NR-OD13-43/2015- SK. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami žalobcu a snažil sa podrobne vysvetliť porušenia jednotlivých ustanovení právneho predpisu. Vo veci bolo vykonané dokazovanie zamerané na určenie zavinenia predmetnej nehody, resp. určenia podielu viny. Znalec Ing. Josef Veverka vypracoval znalecký posudok č. 92/2014, z ktorého vyplýva, že analýza priebehu nehodového deja bola spracovaná použitím autorizovaného počítačového softvérového programu PC CRASH pre analýzu cestných nehôd a žalovaný nemal dôvod pochybovať o tomto znaleckom posudku, nakoľko obsahuje všetky potrebné výpočty a námietky žalobcu týkajúce sa tohto znaleckého posudku považuje žalovaný za bezpredmetné a irelevantné. Zo záveru znaleckého posudku je zrejmé, že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde vodičom vozidla zn. E. XXX, ktorý vychádzal na vozovku zo smeru označeného dopravnou značkou P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ vodičke vozidla zn. G., ktorá úsekom prechádzala po vozovke s prednosťou v jazde. Znalec konštatoval, že v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody z technického hľadiska bola oneskorená reakcia vodičky vozidla zn. G. na vjazd vozidla zn. E. do jazdného pruhu, lebo pri včasnej reakcii mala možnosť zastaviť vozidlo pred miestom stretu, resp. znížiť rýchlosť jeho jazdy na rýchlosť jazdy vozidla zn. E. pred nárazom do tohto vozidla. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nie je možné vyvodiť právnu zodpovednosť za „oneskorenú reakciu“ vodičky vozidla zn. G., nakoľko zákony sa majú dodržiavať, a nie porušovať. Vodička jazdiaca po ceste označenej ako hlavná cesta nemohla vedieť, že vodič vozidla zn. E., teda žalobca jej pri vchádzaní do jazdného pruhu nedá prednosť. Žalovaný nemal dôvod pochybovať o vykonanom znaleckom dokazovaní, nakoľko znalec sa podrobne zaoberal pohybom vozidiel pred ich stretom, pričom žalobca mal možnosť vidieť vozidlo zn. G. a taktiež vodička tohto vozidla mala možnosť reagovať na pohyb vozidla zn. Z. do jazdného pruhu pred stretom. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca mal možnosť vidieť vodičku vozidla zn. G. skôr, a teda mal jej dať prednosť v jazde. Znalec sa vo svojom znaleckom posudku zaoberal i možnosťou zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strán oboch vodičov, pričom uviedol, že žalobca mohol dopravnej nehode zabrániť v čase začiatku rozjazdu pri pohľade vľavo a mal možnosť vidieť vozidlo zn. G. prichádzajúce zľava po vozovke s prednosťou v jazde a mal preto i možnosť zodpovedajúcim spôsobom konať, t. j. počkať s vjazdom svojho vozidla na vozovku cesty 1/65, až keď vozidlo zn. G. prejde. V predmetnej veci bola vykonaná i rekonštrukcia, ktorej sa zúčastnil žalobca so svojím právnym zástupcom, vodička vozidla zn. G. a znalec z odboru cestnej dopravy, pričom žalobca nemal k výsledkom rekonštrukcie (ktorú nebolo možné vykonať s pôvodnými vozidlami, nakoľko boli po dopravnej nehode nepojazdné) výhrady.
K návrhu žalobcu na vykonanie nového znaleckého dokazovania iným znalcom žalovaný uviedol, že znalec je osoba, ktorá má osobitné odborné znalosti alebo skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá, a preto môže odborne posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a je preto i zapísaný v zozname znalcov a tlmočníkov na Ministerstve spravodlivosti SR.
Žalovaný bol toho názoru, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané, dostatočne preukazujú skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu a dopustil sa tým priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého stupňa teda zadovážil pre vydanie svojho rozhodnutia všetky podklady zákonným spôsobom, čo riadne zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukazoval na dôvodnosť sankcie uloženej žalobcovi v rámci priestupkového konania a svoje rozhodnutie nepovažoval za nezákonné. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 06. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto toto rozhodnutie podľa 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalovaného s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca sa k výzve na vyjadrenie k prejednnaiu veci bez nariadenia pojednávania v určenej lehote nevyjadril a o následkoch nevyjadrenia sa bol poučený, a prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 09. 03. 2016.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 30. 10. 2013, spísaného o 19:26 hod. došlo na ceste prvej triedy č. XX, na km XX mimo obce, v okrese X. C. k dopravnej nehode, a to tak, že vodič D., ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. E. XXX, zrejme nedal prednosť vyplývajúcu z dopravného značenia „Stoj, daj prednosť v jazde“ vodičke C. jazdiacej vo vozidle zn. G. XXX, ktorá jazdila po ceste dopravným značením označenej ako hlavná. V dôsledku uvedeného vodička C. prednou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti vozidla zn. E. XXX vodiča D.. Ako príčina dopravnej nehody je uvedené nesprávna jazda cez križovatku, nezastavenie, nedanie prednosti v jazde z vedľajšej cesty na značku „Stoj, daj prednosť v jazde“, vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste a ako zodpovedný subjekt je tu uvedený P. D., teda žalobca. V zázname z dopravnej nehody sú uvedení jej účastníci (P. D. ako vodič vozidla zn. E. XXX s evidenčným číslom X. XXXAN, K. C. ako vodička vozidla zn. G. XXX s evidenčným číslom X. XXXJ.), opis poškodenia oboch motorových vozidiel a prepravované osoby v týchto vozidlách. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 30. 10. 2013 je opísaná dopravná situácia na mieste nehody, opis stôp, postavenie vozidiel, pričom miesto dopravnej nehody bolo fotograficky zadokumentované a bol vyhotovený i náčrtok miesta dopravnej nehody a plán miesta dopravnej nehody. Podľa zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 31. 01. 2014 bola vypočutá vodička K. C., ktorá opísala spôsob svojej jazdy a dopravnú situáciu pred zrážkou tak, ako ju sama vnímala. Dňa 19. 03. 2014 bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka s vodičom P. D., ktorý taktiež opísal spôsob svojej jazdy a dopravnú situáciu pred zrážkou tak, ako ju sám vnímal. Dňa 04. 02. 2014, 19. 03. 2014 a 08. 09. 2014 boli vypočutí ako svedkovia - poškodení spolujazdci oboch motorových vozidiel (C. C. dňa 04. 02. 2014, M. D. dňa 19. 03. 2014 a W. T. dňa 08. 09. 2014). Dňa 22. 07. 2014 bola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody za účelom jej objasnenia a za prítomnosti P. D., K. C. ako svedkov, Ing. Josefa Veverku, znalca z odboru cestnej dopravy, právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Gajdoša a O. C., pričom žalobca a K. C. sa v krátkosti vyjadrili a zo zápisnice vyplýva, že rekonštrukcia bola vykonaná s osobným motorovým vozidlom zn. E. V. a E. M., pričom výsledky rekonštrukcie a nameraných hodnôt sú uvedené v spísanej zápisnici. K výsledkom rekonštrukcie žalobca nemal žiadne námietky, len uviedol, že z jeho pohľadu je výhľad z vozidla zn. E. M. (ktoré bolo použité pri rekonštrukcii) vyšší ako na vozidle zn. E. XXX, s ktorým jazdil v čase dopravnej nehody.
V predloženom administratívnom spise sa nachádza i znalecký posudok č. 92/2014, ktorý dňa 24. 07. 2014 vypracoval Ing. Josef Veverka - znalec z odboru cestnej dopravy (okrem iného i odvetvie nehody v cestnej doprave), v ktorom uviedol časovú a priestorovú analýzu dopravnej nehody, smer, spôsob a
rýchlosť jazdy vozidiel, pohyb vozidla zn. E. XXX, pohyb vozidla zn. G.. Znalec posudzoval i otázku možnosti zabránenia dopravnej nehody zo strany vodičov a uviedol, že v čase začiatku rozjazdu 5,1 s +- 5% pred stretom, vodič vozidla zn. E. XXX (žalobca) pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť vozidlo zn. G. prichádzajúce zľava po vozovke s prednosťou v jazde, a preto mal možnosť i zodpovedajúcim spôsobom konať, t. j. počkať s vjazdom na vozovku cesty I/65, až keď vozidlo zn. G. prejde. U vozidla zn. E. XXX znalec nepredpokladal, že by vyššou akceleráciou vodič zvýšil rýchlosť jazdy tak, že by neohrozil vodičku vozidla prichádzajúcu po vozovke s prednosťou v jazde. Základným predpokladom pre možnosť zabránenia vzniku nehodového deja zo strany vodičky vozidla zn. G. bola včasná reakcia tejto vodičky na vzniknutú situáciu, t. j. vjazd vozidla zn. E. do jazdného pruhu v čase, kedy mohla rozpoznať zmenu priečnej polohy tohto vozidla, t. j. 3,35 s +- 5 % pred stretom. Pri včasnej reakcii vodičky, t. j. 3,35 s +- 5 % pred stretom a brzdením so strednou hodnotou spomalenia 4,5 ms-2 +- 5 %, by vodička vozidlo zbrzdila na rýchlosť jazdy vozidla zn. E. pred nárazom do tohto vozidla - pre zabránenie stretu by vodička pri včasnej reakcii nemusela brzdiť s maximálne dosiahnuteľným brzdným spomalením 7,0 ms-2. Príčina dopravnej nehody z technického hľadiska podľa názoru znalca bola v nedaní prednosti v jazde vodičom vozidla zn. E. XXX, ktorý vchádzal na vozovku zo smeru označeného dopravnou značkou P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ vodičke vozidla zn. G., ktorá úsekom prechádzala po vozovke s prednosťou v jazde. V priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody z technického hľadiska bola oneskorená reakcia vodičky vozidla zn. G. na vjazd vozidla zn. E. do jazdného pruhu, lebo pri včasnej reakcii mala možnosť zastaviť vozidlo pred miestom stretu, resp. znížiť rýchlosť jeho jazdy na rýchlosť jazdy vozidla zn. E. pred nárazom do tohto vozidla. Znalec vyjadril názor, že pri včasnej reakcii vodičky vozidla zn. G., t. j. v čase 3,35 s +- 5 % pred stretom a brzdením so strednou hodnotou spomalenia 7,0 ms-2 by vodička vozidlo zastavila vo vzdialenosti 11,2 m +- 5% pred miestom nárazu do vozidla zn. E.. Vodič vozidla zn. E. pred vjazdom do jazdného pruhu nevytvoril vodičke vozidla zn. G. prekážku z technického hľadiska náhlu. V rámci iných zistení znalec uviedol, že pri včasnej reakcii vodičky vozidla zn. G., t. j. v čase 3,35 s +- 5 % pred stretom, kedy z bočného premiestnenia vozidla zn. E. mala možnosť usudzovať na pohyb tohto vozidla do jazdného pruhu, pričom by reagovala brzdením s polovičným maximálne dosiahnuteľným brzdeným spomalením spolu s vyhýbaním sa vľavo by vozidlo narazilo do ľavej zadnej časti vozidla zn. E. rýchlosťou 46,9 km/h +- 5 %. Vozidlo zn. E. pred vjazdom do križovatky nedalo prednosť v jazde vozidlu zn. G. jazdiacemu po vozovke s prednosťou v jazde.
Žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o začatí konania zo dňa 04. 03. 2015 a zároveň bol predvolaný ako obvinený z priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na ústne pojednávanie na deň 25. 03. 2015 vo veci priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 20. 10. 2013 na ceste č. I/65 porušením ust. § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na ústnom pojednávaní sa žalobca ako obvinený (za prítomnosti svojho právneho zástupcu) v predmetnej priestupkovej veci vyjadril, pričom uviedol, že pred dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“ zastavil a dával prednosť vozidlám, ktoré išli po hlavnej ceste a keď už na nej nevidel žiadne vozidlo, rozhodol sa pokračovať a vyjsť na hlavnú cestu a pokračovať v smere na X. C., pričom po prejdení asi 10 metrov do neho narazilo vozidlo zn. G.. Ďalej vzniesol námietky týkajúce sa okrem iného rýchlosti vozidla zn. G., uviedol, že vodička tohto vozidla mohla zabrániť zrážke tým, že by bola pribrzdila rýchlosť strednou intenzitou a bola by zastala pred jeho vozidlom. Taktiež poukázal na to, že podľa znaleckého posudku nevytvoril náhlu a nečakanú prekážku pre vozidlo zn. G.. K znaleckému posudku taktiež namietal, že znalec nesprávne a nepresne zisťoval výhľadové pomery z jeho miesta ako vodiča, taktiež namietal, že pri priebehu rekonštrukcie dopravnej nehody priamo na mieste neboli použité rovnaké vozidlá, ale bolo použité vozidlo E. M., z ktorého bol iný výhľad, ako z jeho vozidla, s ktorým v čase dopravnej nehody jazdil a taktiež bolo použité iné vozidlo, ktoré mal spozorovať, pričom toto bolo väčšie ako vozidlo zn. G.. Necítil sa byť vinným za spôsobenie dopravnej nehody, pretože do križovatky vošiel, keď po hlavnej ceste nešlo žiadne vozidlo a sám znalec ako bezprostrednú príčinu nehody stanovil to, že vodička zn. G. nebrzdila a v prípade, že by tak urobila, mohla zastať a nehode zabrániť.
Rozhodnutím zo dňa 25. 03. 2015 správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko porušil ust. § 20 ods. 1, s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, a to dňa 30. 10. 2013 v čase o 13,00 hod., keď žalobca jazdiaci vo vozidle zn. E. XXX v úseku cesty I/65 v smere na X. C., na km 24,0 pri vychádzaní z výjazdu parkoviska motorestu P., označeného dopravnou značkou P2 „Stoj, daj prednosť
v jazde“ ako vedľajšia cesta, nedal prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste I/65, označenej ako hlavná cesta, ktoré viedla vodička C. a následne došlo k zrážke týchto vozidiel, pričom dopravnú nehodu spôsobil žalobca. Žalobcovi bola uložená pokuta 400,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaný dňa 11. 06. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým vyššie označené rozhodnutie zo dňa 25. 03. 2015 číslo ORPZ-NR-OD13-43/2015-SK potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 06. 2015 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25. 03. 2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 400,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 ods. 2, písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase vzniku dopravnej nehody, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie b/ dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a/ správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b/ poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, c/ poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 4 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona, vodič je povinný c/ venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 20 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Na príkaz dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde!" vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.
Podľa § 137 ods. 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c/ také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
Podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnom v čase vzniku dopravnej nehody, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
V danej veci z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že do konania bol pribratý znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Josef Veverka, úlohou ktorého bolo zodpovedať na otázky týkajúce sa časovej a priestorovej analýzy dopravnej nehody, smeru, spôsobu a rýchlosti jazdy vozidiel zn. E. a zn. G., možnosti zabránenia nehody zo strany vodičov týchto vozidiel, vyjadriť sa k technickej prijateľnosti výpovedí účastníkov dopravnej nehody, príčinám vzniku dopravnej nehody a uviesť iné zistenia znalca, ktoré by mali príčinnú súvislosť s celkovým posúdením príčiny a spôsobu vzniku dopravnej nehody. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 92/2014 zo dňa 24. 07. 2014 a z jeho záverov vyplýva, že okrem pohybu vozidiel zn..T. XXX a zn. G. znalec posudzoval i možnosť zabránenia vzniku nehodového deja vodičmi týchto vozidiel. Uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. E. mal možnosť vidieť vozidlo zn. G. prichádzajúce zľava po vozovke s prednosťou v jazde a mal preto možnosť zodpovedajúcim spôsobom konať, teda počkať s výjazdom na vozovku cesty W./65, až keď vozidlo zn. G. prejde. Taktiež posudzoval i možnosť zabránenia vzniku nehodového deja zo strany vodičky vozidla zn. G. s tým, že základným predpokladom toho, aby mohla zabrániť vzniku nehodového deja, by bola jej včasná reakcia na vzniknutú situáciu, teda na vjazd vozidla zn. E. do jazdného pruhu v čase, kedy mohla rozpoznať zmenu priečnej polohy tohto vozidla, t. j. 3,35 s +- 5 % pred stretom. Pri včasnej reakcii tejto vodičky a v prípade, že by reagovala brzdením so strednou hodnotou spomalenia 4,5 ms-2 +- 5 %, by vodička zbrzdila vozidlo na rýchlosť jazdy vozidla zn. E. pred nárazom do tohto vozidla, pričom pre zabránenie stretu vozidiel pri jej včasnej reakcii nemusela brzdiť s maximálne dosiahnuteľným brzdným spomalením 7,0 ms-2. Z technického hľadiska znalec stanovil príčinu vzniku dopravnej nehody nedanie prednosti v jazde vodičom vozidla zn. E. XXX, ktorý vchádzal na vozovku zo smeru označeného dopravnou značkou P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ vodičke vozidla zn. G., ktorá inkriminovaným úsekom prechádzala po vozovke s prednosťou v jazde. Znalec zároveň uviedol, že v priamej príčinnej nehody z technického hľadiska bola oneskorená reakcia vodičky vozidla zn. G. na vjazd vozidla zn. E. do jazdného pruhu, lebo pri včasnej reakcii mohla svoje vozidlo zastaviť pred miestom stretu, resp. znížiť rýchlosť jazdy na rýchlosť jazdy vozidla zn. E. pred nárazom do tohto vozidla. Znalec zároveň konštatoval, že vodič vozidla zn. E. pred vjazdom do jazdného pruhu z technického hľadiska nevytvoril vodičke vozidla zn. G. náhlu prekážku.
Správny orgán prvého stupňa, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Ing. Josefa Veverku č. 92/2014 zo dňa 24. 07. 2014, určil ako vinníka dopravnej nehody žalobcu, jazdiaceho vo vozidle zn. E. XXX tvrdiac, že pri vychádzaní z výjazdu parkoviska motorestu P., označeného ako vedľajšia cesta dopravnou značkou P2 “Stoj, daj prednosť v jazde“ na cestu I/65 v smere na X. C. nedal prednosť v jazde vozidlu zn. G. XXX idúcemu po tejto ceste označenej ako hlavná, v dôsledku čoho došlo k zrážke týchto vozidiel. Príčinou dopravnej nehody podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa (s ktorým sa stotožnil i žalovaný) bolo teda zistenie, že žalobca nedal prednosť v jazde vodičke vozidla zn. G., ktorá jazdila po hlavnej ceste. Z ust. § 2 ods. 2, písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase vzniku dopravnej nehody
vyplýva, že dať prednosť v jazde znamená povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
Otázka náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy je podľa názoru súdu otázka technická a jej posúdenie patrí znalcovi. Správny orgán prvého stupňa preto správne pribral do konania znalca za účelom riešenia technických otázok dopravnej nehody, nezadal mu však otázku týkajúcu sa toho, či vodič, ktorý mal dať prednosť, prinútil vodiča s prednosťou v jazde náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Znalec sa však vo svojom znaleckom posudku v rámci iných zistení znalca vyjadril tak, že vodič vozidla zn. E. (žalobca) vjazdom do jazdného pruhu nevytvoril vodičke vozidla zn. G. náhlu prekážku z technického hľadiska. Na toto zistenie znalca poukazoval i žalobca v podanej žalobe, tvrdiac, že vodičke vozidla zn. G. nevošiel náhle do jazdnej dráhy a v prípade, ak by bola jazdila povolenou, resp. primeranou rýchlosťou a reagovala na vzniknutú situáciu včas, mala možnosť vozidlo zastaviť pred miestom zrážky, resp. aspoň znížiť jeho rýchlosť na rýchlosť vozidla zn. E. pred nárazom. Uvedené zistenie znalca (o nevytvorení náhlej prekážky z technického hľadiska) však podľa názoru súdu nie je postačujúce na prijatie záveru, ktorý urobili správne orgány vo svojich rozhodnutiach, a to s poukazom na dikciu ust. § 2 ods. 2, písm. b/ vyššie citovaného zákona, nakoľko z technického hľadiska bolo potrebné po dôkladnej technickej analýze preveriť, resp. riešiť otázku, či vodič, ktorý mal dať prednosť v jazde, ju dal v súlade s pravidlami cestnej premávky, teda či neprinútil vodiča s prednosťou v jazde náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
V tejto súvislosti súd poukazuje na príspevok prof. Ing. Gustáva Kasanického z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity pod názvom: „Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov a jeho technický výklad“, v ktorom sa jeho autor zaoberá i vymedzením pojmu „dať prednosť v jazde“ a pojmu „náhla zmena smeru alebo rýchlosti jazdy“.
Z predmetného článku, ktorý súd dáva do pozornosti žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, vyplýva, že „Pojem „náhla zmena smeru alebo rýchlosti jazdy“ je možno z technického hľadiska vysvetliť tak, že je to taká zmena, pri ktorej by vodič využil naplno maximálny možný súčiniteľ adhézie medzi pneumatikou a vozovkou, t. j. brzdil by s maximálne dosažiteľným spomalením, resp. by menil smer jazdy na hranici šmyku. Hodnoty maximálneho spomalenia a súčiniteľov adhézie sú znalcom dostatočne známe a často sú publikované v odbornej literatúre. Znalec pri analýze dokáže preveriť, či vodič, ktorý mal dať prednosť, prinútil vodiča s prednosťou v jazde náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Ak ho však neprinútil náhle podľa predchádzajúcej definície, tak ho prinútil „nenáhle“. Je preto potrebné stanoviť hranicu, po ktorú je možné zmenu rýchlosti alebo smeru jazdy nazvať „náhlou“ a od ktorej by táto zmena bola tzv. „nenáhla“. Pritom vychádza z toho, že tohto vodiča mohol prinútiť „nenáhle“ zmeniť rýchlosť alebo smer jazdy. Táto skutočnosť je veľmi dôležitá pre výpočet zabránenia nehode a neskoršie právne posúdenie. Dôkladná analýza je potrebná hlavne vtedy, ak vozidlo s prednosťou v jazde sa pohybuje rýchlosťou vyššou, než bola povolená, resp. z technického hľadiska primeraná. Znalec musí vypočítať, či pri dodržaní povolenej resp. primeranej rýchlosti mohol vodič „nenáhlou“ zmenou či už rýchlosti alebo smeru jazdy, nehode zabrániť. Pri výpočte zabránenia je potrebné správne stanoviť najskorší možný počiatok reakcie vodiča s prednosťou v jazde. V žiadnom prípade to nemôže byť počiatok rozbehu vozidla z vedľajšej cesty“.
Nepochybné je, že vodič vozidla zn. E., teda žalobca, mal dať prednosť v jazde vodičke vozidla idúceho po vozovke s prednosťou v jazde, teda mal si počínať tak, aby vodičku vozidla idúceho po hlavnej ceste neprinútil náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, pričom tieto pojmy súd definované v ust. § 2 ods. 2, písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase vzniku dopravnej nehody. V čase, keď už muselo byť vodičke vozidla zn. G. zrejmé, že vozidlo zn. E. vychádza na hlavnú cestu, teda že je v pohybe, mala povinnosť začať reagovať. Vodič vozidla zn. E. ju totiž mohol prinútiť zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy „nenáhle“, teda napr. brzdením bez nebezpečenstva šmyku. Ako vyplýva z vyššie uvedeného príspevku „znalec musí vypočítať, či pri dodržaní povolenej resp. primeranej rýchlosti mohol vodič „nenáhlou“ zmenou, či už rýchlosti alebo smeru jazdy, nehode zabrániť. Pri výpočte zabránenia je potrebné správne stanoviť najskorší možný počiatok reakcie vodiča s prednosťou v jazde. V žiadnom prípade to nemôže byť počiatok rozbehu vozidla z vedľajšej cesty. Aby vodič s prednosťou v jazde mohol reagovať, musí mu byť zrejmé, že vychádzajúce vozidlo je v pohybe, musí už mať určitú uhlovú rýchlosť“.
Na vyššie uvádzaný príspevok prof. Ing. Gustáva Kasanického súd poukázal v súvislosti s tvrdeniami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ohľadne možnosti zabránenia dopravnej nehode vodičkou vozidla zn. G..
Z ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalecký posudok vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov treba považovať za výsledok znaleckej činnosti znalca a takto k tomuto úkonu zo strany správnych orgánov i pristupovať. Pokiaľ správny orgán požiadal znalca o vypracovanie písomného znaleckého posudku, bolo jeho povinnosťou znalcovi zadať také otázky, ktoré z technického hľadiska znalcovi prináleží riešiť a ktoré z technického hľadiska prispejú k objasneniu príčin dopravnej nehody, vrátane toho, či sa účastník cestnej premávky správal v súlade s pravidlami cestnej premávky, alebo nie. Predtým, než znalec vysloví záver, musí vykonať kompletnú analýzu nehodového deja, analýzu možností odvrátenia dopravnej nehody zo strany jej účastníkov a určiť príčinu vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. V konkrétnom prípade bolo potrebné riešiť z technického hľadiska otázku prednosti v jazde a k tomuto mali smerovať i otázky na znalca, ktoré mali korešpondovať s ust. § 2 ods. 2, písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. (dať prednosť v jazde je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa podľa názoru súdu bolo potrebné zaoberať i tým, že vodička vozidla zn. G. narazila do vozidla žalobcu v čase, keď žalobca bol so svojim motorovým vozidlom už na hlavnej ceste a fakticky zaradený v jazdnom pruhu, v ktorom jazdilo i vozidlo zn. G..
V ustanovení § 34 ods. 2 zák. č. 71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sú len príkladom uvedené dôkazy, ktoré môže správny orgán vykonať za účelom zistenia a objasnenia skutočného stavu veci. Preto správny orgán môže použiť aj ďalšie, explicitne neuvedené dôkazné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. Takýmto dôkazom môže byť nesporne i znalecký posudok. Bolo však povinnosťou správneho orgánu, aby znalcovi zadal relevantné otázky, ktorými by bolo možné objasniť príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska a následne znalecký posudok vyhodnotil, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi, napr. výsluchmi účastníkov konania a svedkov. Nemožno spochybniť povinnosť vodiča nachádzajúceho sa na ceste označenej dopravnou značkou P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, resp. po ceste s prednosťou v jazde. V predmetnej veci však správny orgán bez povšimnutia ponechal zistenie vyplývajúce zo spisu, že k dopravnej nehode došlo v čase, keď už žalobca bol fakticky zaradený so svojím motorovým vozidlo na hlavnej ceste, a pohyboval sa podľa znalca rýchlosťou 15 až 17 km/h. Žalobca v podanej žalobe, ale už i v priebehu správneho konania poukazoval na zistenie znalca, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bola oneskorená reakcia vodičky vozidla zn. G. na vzniknutú situáciu. Na túto námietku žalobcu žalovaný reagoval tým, že nie je možné vyvodiť zodpovednosť za „oneskorenú reakciu“ vodičky a zákony sa majú dodržiavať. Tu je však potrebné poukázať na ust. § 4 ods. 1, písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, pričom podľa názoru súdu k tejto povinnosti nepochybne patrí náležitá a primeraná reakcia na vzniknutú situáciu, pokiaľ takáto reakcia z objektívneho a technického hľadiska je možná.
Súd je toho názoru, že v predmetnej veci (okrem položenia relevantných otázok znalcovi) bolo potrebné, vzhľadom na námietky žalobcu vznesené v priebehu správneho konania, vypočuť na pojednávaní tak žalobcu, ako i ďalšiu účastníčku dopravnej nehody, príp. i svedkov a taktiež vypočuť i znalca, resp. podľa výsledku takto doplneného dokazovania zrealizovať i iné dôkazy na úplné zistenie skutkového stavu veci. Ak správny orgán nepoložil znalcovi relevantné otázky, na ktoré z technického hľadiska má znalec odpovedať, neodstránil rozpory medzi vykonanými dôkazmi a nevykonal ďalšie dôkazy na preukázanie hodnovernosti dôkazov už vykonaných, je to dôvod, aby súd rozhodnutie žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. c/ OSP.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 250j ods. 7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2015, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25. 10. 2015 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu, ktorá sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania, nakoľko v podanej žalobe si právo na náhradu trov konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil. Bolo však povinnosťou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, aby si trovy konania vyčíslili najneskôr v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 151 ods. 1, 2 OSP. Žalobca, ani jeho právny zástupca si v tejto lehote, a ani neskôr, náhradu trov konania nevyčíslili, v dôsledku čoho potom súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, teda v sume 35,- eur, čo je súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o priestupku na základe žaloby, a to podľa položky 10, písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Žalobca zaplatil súdny poplatok 70,- eur v kolkových známkach a o vrátení preplatku súdneho poplatku súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať dovolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)