Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-107-2015.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/107/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti odporcovi: Ľ. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, T., o zaplatenie sumy 614,55 eur s prísl., takto
rozhodol:
odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 313,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 313,14 eur za obdobie od 11.12.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 18.3.2015 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 614,55 Eur úroku z omeškania a náhrady trov konania. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalovaný neprevzal zásielku, ktorou súd ho predvolal na pojednávanie, túto si nevyzdvihol ani v odbernej lehote a k podanej žalobe sa nevyjadril.
Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pričom sa oboznámil s úverovou zmluvou zo dňa 28.9.2012, úverovými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa, výzvou k splateniu úveru s poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 28.9.2012 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená úverová zmluva, ktorou bol odporcovi poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 320 Eur. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky a pri kolónke ročná úroková sadzba sú uvedené dve hodnoty 26,28% a 11,88% a to v závislosti na výške vyčerpanej čiastky, pričom je odkaz na sadzobník. Ako vyplýva z výpisu čerpania splátok a úhrad predmetného úverového vzťahu žalovaný vykonal poslednú úhradu v máji 2014. Žalobca ho preto listom zo dňa 25.11.2014 v dôsledku jeho omeškania vyzval k splateniu celého úveru, a to konkrétne sumy 631,55 Eur najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Podľa poštového podacieho hárku táto výzva bola odoslaná Slovenskou poštou. Zo spomínaného výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva aj to, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 724,30 Eur, či už výbermi v hotovosti alebo z bankomatu alebo platbami kartou a žalobcovi uhradil celkovo sumu 411,16 Eur.
Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení činnom v čase uzavretia zmluvy.
Žalobca pripojil písomné oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky žalobcovi, pričom toto oznámenie urobil postupca listom, ktorý zasielal žalovanému poštou, ako to opäť vyplýva z poštového podacieho hárku.
Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. OZ.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme revolvingového teda opakujúceho sa úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorý dospel k nasledovnému záveru: „pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g/ určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ ako dodávateľ finančnej služby a profesionálnom finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať resp. „zanedbávať“. Súd zdôrazňuje, že RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa, pre jeho rozhodnutie o výhodnosti či nevýhodnosti ponúkaného úveru, pretože zahŕňa všetky náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré spotrebiteľ musí uhradiť.
Obligatórnou náležitosťou zmluvy je aj uvedenie ročnej úrokovej sadzby. V tomto konkrétnom prípade v zmluve sú uvedené dve rôzne úrokové sadzby a žalobca žiadnym spôsobom dôvod takéhoto postupu nevysvetlil. Zmluva v tejto časti sa preto javí byť ako neurčitá a teda v tejto časti neplatná.
V dôsledku chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné vychádzať zo záveru, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy t. j. sumu 724,30 Eur, doposiaľ však
zaplatil len sumu 411,16 Eur, preto jeho dlh predstavuje sumu 313,14 Eur. Žaloba v prevyšujúcej časti je teda nedôvodná.
Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu začiatku omeškania výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne právny predchodca navrhovateľa v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami úver zosplatnil, čo mu umožňuje aj ustanovenie § 565 OZ. K omeškaniu so zaplatením zosplatnenej časti úveru však došlo až uplynutím 15 kalendárnych dní od odoslania listu. Na základe uvedeného súd priznal úrok z omeškania odo dňa 11.12.2014 do zaplatenia ako si to uplatnil navrhovateľ. V súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 10c nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka navrhovateľovi vznikol nárok na 8,05% ročne od 11.12.2014 do zaplatenia, avšak keďže ide o sporové konania, je súd viazaný návrhom navrhovateľa a preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške uplatnenej v žalobnom návrhu a to vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy. Súd priznal úroky z omeškania odo dňa 11.12.2014, a teda sankčný úrok nekapitalizoval tak, ako to urobil navrhovateľ v žalobnom návrhu, pričom pre súd bolo rozhodujúce, že úroky z omeškania žalobca uplatnil od 11.12.2014, takže v súlade s dispozičnou zásadou súd priznal úroky z omeškania od uvedeného dátumu, ale len z prisúdenej istiny.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. kedy súd vyslovil, že žiadnemu účastníkovi trovy nepriznáva, keďže úspech navrhovateľa voči odporcovi činil 51% a neúspech 49%, teda rozdiel medzi úspechom navrhovateľa a odporcu boli len 2% žalovanej sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.