Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-75-2022.pdf
PDF · 87.37 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-5C/75/2022
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: B. P., H.. XX.XX.XXXX, C. Z.. Č. Č.. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, IČO: 42 293 529, proti žalovanému: Z. N., H.. XX.XX.XXXX, C. Z.. Č. Č.. XX, XXX XX C., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 24.8.2022 domáhala podľa petitu, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., okres K., a to pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, stavba
- rodinný dom súp. č.. XXX, na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, v podiele 1/1. Žalobu odôvodnila tým, že bola výlučným vlastníkom v celosti predmetných nehnuteľností. Dňa 17.12.2010 žalobkyňa darovala uvedené nehnuteľnosti žalovanému, v darovacej zmluve bolo zriadené aj vecné bremeno v prospech žalobkyne, spočívajúce v práve doživotného užívania darovaných nehnuteľností. K darovaniu došlo bezprostredne po úmrtí syna žalobkyne, ktorý mal vtedy 25 rokov. Žalovaný nikdy nepodal návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalovaný sa opakovane správa k žalobkyni spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, fyzicky a verbálne ju napáda a všemožne znepríjemňuje jej pobyt v rodinnom dome. Žalobkyni zamyká dvere od miestností, kde má uložené svoje veci. V dôsledku uvedeného sa žalobkyňa opakovane obrátila na svoju lekárku. Žalovaný v dome nebýva. Po tom ako žalobkyňa opakovane ústne vyzvala žalovaného aby jej vrátil darované nehnuteľnosti, žalovaný sa špekulatívne snaží previesť vlastníctvo k darovaným nehnuteľnostiam na inú osobu, aby tak sťažil úspešné vymáhanie žalobkyňou uplatnený nárok. Podaním žaloby o vrátenie daru je nahradená písomná výzva žalobkyne na vrátenie daru. Účinky písomnej výzvy na vrátenie daru sú dané doručením žaloby žalovanému. Novým vlastníkom nehnuteľností má byť manželka žalovaného, na ktorú žalovaný zrejme previedol vlastnícke právo darovaním.
2. V rámci žaloby žalobkyňa navrhla aj vydanie neodkladného opatrenia (č.l. 5, druhá strana spisu), a žiadala aby súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., okres K., a to pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, stavba - rodinný dom súp. č.. XXX, na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, v podiele 1/1, a to predať, darovať prenajať, zapožičať a zaťažiť záložným právom, alebo vecným bremenom v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že sú splnené podmienky pre vrátenie daru a žalovaný špekulatívne uzatvoril novú darovaciu zmluvu, pričom pri ďalšom prevode vlastníctva bude výrazne sťažené uplatňovanie práv žalobkyne a vytvorí sa tak stav právnej neistoty.
3. K návrhu žalobkyňa pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 7-8), darovaciu zmluvu zo dňa 17.12.2010 (č. l. 8-9), výpoveď svedkyne z priestupkového konania (č.l. 11).
4. Z Darovacej zmluvy zo dňa 17.12.2010 (č. l. 4 - 7) uzatvorenej medzi žalovaným ako obdarovaným a žalobkyňou ako darujúcou, súd zistil, že žalobkyňa darovala predmetné nehnuteľnosti žalovanému s tým, že obdarovaný zriadil voči darkyni bezplatné vecné bremeno ktorému zodpovedá právo žalobkyne doživotne užívať nehnuteľnosť ktorá je predmetom daru. Oprávnenie nadobudne žalobkyňa vkladom do katastra nehnuteľností (článok III. zmluvy).
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 7-8) zo dňa 18.8.2022 súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný, na uvedenom liste vlastníctva sú zapísané aj iné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2. Na liste vlastníctva je poznačená plomba na základe V-2379 (Darovacia zmluva).
6. Z výpovede svedkyne (č.l. 11) súd zistil, že dňa 10.8.2022 žalobkyňa v rámci výsluchu dňa 10.8.2022 ako svedok uviedla, že dňa 24.6.2022 asi o 11.00 hod. bola doma na ulici Z.. Č. XXXX/XX, C.. Keď sa vtedy hádala s Z. N. kvôli plotu, ktorý chcel postaviť na jeho pozemku. Z. N. za ňou vybehol na dvor a začal ju chytať za krk. Po incidente odišla k lekárke. Keď ju chytal za krk, povedal jej že „mama príde, a bude tu celé prázdniny“, nijako jej nenadával. Keď mu odpovedala že tu nebude robiť humbuk, opätovne ju chytil za krk. Potom ona odišla preč.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.
10. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Účelom neodkladného opatrenia je v zmysle zákona rýchla i keď len dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
16. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Plní
predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa § 185 a nasl. CSP, ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad.
17. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života. Tieto ústavne zaručené práva musel súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP. Súd preto venoval pozornosť aj tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedôjde k zásahu do vlastníckych práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaným sa obmedzia v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, určenie vlastníckeho práva a pod. Všeobecná formulácia nenakladať s majetkom žalovaného by mohla podľa názoru súdu vyústiť do zablokovania akejkoľvek dispozície s nehnuteľnosťou.
18. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP je svojim obsahom univerzálne. Pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom úpravy pomerov účastníkov. Podstata tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa sústreďuje do zákazu žalovaného akýmkoľvek spôsobom scudziť, zaťažiť a nakladať s nehnuteľnosťou, t. j. musí strpieť určité obmedzenia, obmedzí sa výkon jeho vlastníckych práv.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje len na základe rozhodujúcich skutočností, ktoré uvádza navrhovateľ - žalobca, ktoré odôvodňujú potrebu vydania neodkladného opatrenia spoločne s pripojenými listinami, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Navrhovateľ nesie dôkazné bremeno, t. j. musí preukázať - osvedčiť všetky okolnosti dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia, aby mu súd mohol vyhovieť.
20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (nie je vylúčená vzájomná kumulácia dôvodov). V tomto prípade žalobkyňa žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu nutnosti zabezpečiť pre žalobkyňu možnosť zachovať si vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania. Je potrebné, aby navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a pripojil listiny osvedčujúce jeho tvrdené skutočnosti. Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre nariadenie neodkladného opatrenia typickým. V súvislosti s bezodkladnou úpravou pomerov, súd skúma aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posudzuje najmä: či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah (princíp proporcionality).
21. Súd pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie sa najskôr zaoberal tým, či prišlo k splneniu základného zákonného dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia a to, v tomto prípade, nutnosti
bezodkladne upraviť pomery, resp. existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru súdu by u žalobkyne existoval dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, resp. na zabráneniu ohrozenia exekúcie, keby z listu vlastníctva vyplývalo, že žalovaný sa zbavuje majetku, ktorý mu žalobkyňa darovala, a to z dôvodu aby žalovaný zhoršil možnosť žalobkyne domáhať sa voči nemu vrátenia daru.
22. Súd je názoru, že žalobkyňa túto skutočnosť neosvedčila, nakoľko z doloženého dôkazu - listu vlastníctva č. 1062 nevyplýva, že žalovaný daroval inej osobe práve nehnuteľnosti, ktoré mu darovala žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 17.12.2010. Na priloženom liste vlastníctva sú uvedené aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré žalovanému žalobkyňa nedarovala, ale ich nadobudol od inej osoby a iným spôsobom (kúpa zmluva V 2103/2010, darovacia zmluva V 2282/2003) Žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti z ktorých by vyplývalo, že by žalovaný mal zámer práve predmetné nehnuteľnosti (nadobudnuté darom od žalobkyne) predať, darovať prenajať, zapožičať a zaťažiť záložným právom, alebo vecným bremenom v prospech tretích osôb.
23. Žalobkyňa súdu osvedčila že na základe darovacej zmluvy sa žalovaný stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX, pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, stavba - rodinný dom súp. č.. XXX, na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXX/ X, v podiele 1/1. Pokiaľ chce žalobkyňa obmedziť žalovaného (obdarovaného) v disponovaní s uvedenými nehnuteľnosťami a to z dôvodu že sa stala vlastníkom uvedených nehnuteľností na základe právneho úkonu - vrátenie daru, je povinná osvedčiť, že takýto právny úkon aj urobila, kedy takýto právny úkon urobila a aký konkrétny dôvod uviedla pri žiadosti o vrátenie daru. Tieto skutočnosti žalovaná neuviedla a ani neosvedčila, odvoláva sa len v odôvodnení žaloby na ústnu žiadosť o vrátenie daru, ku ktorej nič konkrétne neuviedla. Pritom v zmysle § 630 O.Z. až urobením právneho úkonu smerujúceho k vráteniu daru, prechádza vlastníctvo znovu na darcu (za predpokladu, že dôvod na vrátenie daru je v súlade s ustanovením § 630 O.Z.). Pokiaľ žalobkyňa neosvedčila kedy konkrétne urobila takýto právny úkon, neosvedčila tým, že o vrátenie daru požiadala pred tým, ako žalovaný previedol darovacou zmluvou (V-2379/2022) vlastníctvo k darovaným nehnuteľnostiam na inú osobu. Neosvedčila tým, že žalovaný urobil právny úkon - darovanie predmetných nehnuteľností neoprávnene, a že by taký právny úkon mohol byť neplatný.
24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len v prípade, ak sú splnené zákonné základné podmienky na jeho nariadenie, v opačnom prípade nemôže návrhu vyhovieť a návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a tiež dôkazné bremeno ( osvedčenie skutočností ), ktoré by odôvodňovali dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jej požadovanom rozsahu a preto na základe uvedeného návrh zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).