Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-166-1997.pdf
PDF · 77.7 KB
Case nature
Subarea
0Er/166/1997
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávnenej FRAGOPOLIS akciovej spoločnosti Prešov, IČO: 31 679 820, so sídlom Gemerská 3, 040 01 Košice, proti povinnému A. I., narodenému XX.XX.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, XXX XX W. (pôvodne obchodným menom Dušan SEDLÁK KONSUM-potraviny, IČO: 10748181, s miestom podnikania Dobšinského 85, 048 01 Rožňava), o vymoženie 13 957,66 Eur (420 488,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, Exekútorský úrad Košice so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice (ako náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského), takto
rozhodol:
exekúciu vyhlasuje za neprípustnú, exekúciu zastavuje, súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Poverením č. 5808 * 000148 zo dňa 18.03.1997 poveril súd pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 10.02.1997, doručeného pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Borovskému dňa 20.02.1997. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava č. k. 1Rob/618/1996 zo dňa 30.10.1996.
Dňa 26.07.2013 súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská ako náhradníčka pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského predložila súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel a dedičské konanie po ňom bolo pre nemajetnosť zastavené. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila náhradu trov exekučného konania vo výške 250,66 Eur a súdu predložila spis, sp. zn. 2 EX 0457/1997.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 20.02.1997, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. januára 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdna exekútorka žiadala exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Tento dôvod nie je výslovne uvedený v taxatívnom výpočte dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku platného do 31. januára 2002, možno ho však považovať za dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko nemožno očakávať uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného.
Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava č. k. 10D/93/2012 zo dňa 29.05.2013, právoplatného dňa 20.06.2013, ktoré je založené v spise súdnej exekútorky, sp. zn. 2 EX 0457/1997, súd zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a Okresný súd Rožňava konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi (povinnom) predmetným uznesením pre nemajetnosť zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené súd má za preukázané, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Súdna exekútorka si uplatnila náhradu trov exekučného konania vo výške 250,66 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ako vyplýva z vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, predmetné ustanovenie Exekučného poriadku v platnom znení predstavuje výnimku zo zásady platnej v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy, keďže výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konania začaté pred 1. februárom 2002. Preto, ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 31. januára 2002.
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie má povinný a len vo výnimočných prípadoch (vymedzených ustanovením § 203 Exekučného poriadku) oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie povinný zomrel bez zanechania majetku, súdna exekútorka s poukazom na jeho nemajetnosť žiadala, aby bola na úhradu trov exekúcie zaviazaná oprávnená. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002) uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie.
Súd má za to, že v danom prípade oprávnená nemohla predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie ešte v roku 1997, t.j. v čase, keď mal povinný XX rokov, pričom povinný zomrel v roku 2012, teda po viac ako pätnástich rokoch vedenia exekúcie. Od oprávnenej pritom nie je možné spravodlivo očakávať, že by v čase začatia exekučného konania bola bývala môcť predvídať, že predmetné exekučné konanie bude trvať taký dlhý čas, a teda ani, že povinný v jeho priebehu zomrie vo veku XX rokov.
Rešpektujúc zákonné znenie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, súd má za to, že samotná skutočnosť, že povinný zomrel bez zanechania majetku, a preto mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, jednoznačne vymedzujúce podmienky, za ktorých možno povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 32/2002 Z. z., síce do ustanovenia § 203 zaviedla druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002, a preto je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13.12.2007). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s článkom 46 ods. 4 ústavy v spojení s článkom 51 ods. 1 ústavy, t.j. len za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, ktorým je v posudzovanom prípade Exekučný poriadok (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 236/2008-12 zo dňa 01.08.2008).
Len pre úplnosť súd uvádza, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 1182/V, založeného v súdnom spise, zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 K 73/2000-10 zo dňa 22.09.2000 bol na majetok spoločnosti oprávnenej vyhlásený konkurz. Uvedená skutočnosť predstavuje v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ďalšiu (aj sama osebe) okolnosť, pre ktorú by na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorky v predmetnej veci nebolo možné zaviazať oprávnenú.
Podľa názoru súdu je z uvedeného zrejmé, že oprávnená v danej veci zastavenie exekúcie nezavinila a dôvod jej zastavenia (smrť povinného bez zanechania majetku po niekoľkých rokoch trvania exekučného konania) ani nemohla predvídať. Vzhľadom na tieto skutočnosti na úhradu trov exekúcie súdnej exekútorky nebolo možné zaviazať povinného ani oprávnenú, a preto súd rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a ich náhradu súdnej exekútorke nepriznal bez preskúmania dôvodnosti ich vyčíslenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.