Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/85/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. marca 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie PETRUŠKOVEJ a prísediacich Ľudmily Vallušovej a Boženy Budziňákovej takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

R. K. T. Z. V. W. P. B. K. Ý. - nar. XX.XX.XXXX M. K. M., trvale bytom W., R.. B. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý

- zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

- z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1písm. c/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- najneskôr od 01.09.1999 v spoločnej domácnosti, v ktorej žije so svojou manželkou V. K., najmä v byte bytového domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W., okres Poprad, s výnimkou dňa 09.11.2012, pod vplyvom alkoholu na túto kričal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, k čomu dochádzalo denne, minimálne 2 až 3-krát do týždňa, pričom na takéto konanie nemal zámienku, fyzicky ju napádal, k čomu dochádzalo priemerne 1-krát za týždeň resp. 1-krát za dva týždne podľa toho, či mal peniaze na alkohol a to tak, že väčšinou ju 2-krát alebo 3-krát udrel päsťami do tváre, pričom po týchto útokoch bola opuchnutá, mala pohmoždeniny, napádal ju aj keď bol doma ich syn V. K., pričom tento ju bránil, v priebehu dňa 30.07.2013 niekoľkokrát fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že ju budil, vykrúcal jej ruky a chytal za nohy, opakovane ju búchal päsťou ruky do brucha a tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie pravej očnice a ľavého líca s dobou liečenia do 7 dní, dňa 20.11.2014 v čase okolo 02.00 h do 04.00 h pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že jej vulgárne nadával a 3-krát ju udrel, z toho 2-krát päsťou a 1-krát otvorenou dlaňou pravej ruky, poškriabal ju po ľavej časti tváre a pritom, ako ju bil sa jej opakovane vyhrážal zabitím, pričom jej taktiež povedal, že si zaslúži dostať cez „piču“, že s takou „sviňou“ nechce žiť, že má „nemecký pôvod“, pričom poškodená mala po tomto útoku na pravej strane tváre pomliaždeniny a bola v šoku, dňa 20.11.2014 v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. v W. N. L.. R. B. Č.. XXXX/XX v byte, v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu, v detskej izbe začal vulgárne nadávať manželke V. K., že je „piča, kurva, sviňa“, kričal „zabijem ťa ty hovädo,“ po chvíli vošiel do detskej izby a následne sa začal V. K. vyhrážať slovami, že ju doreže, že je obyčajná „sviňa“, kde pri týchto vyhrážkach vystrel pravú ruku, v ktorej držal kuchynský nôž smerom k V. K., pristúpil k nej a to tak, že vzdialenosť noža od hrudníka V. K. bola cca 2 cm, následne sa hneď otočil na poškodeného V. K., ktorý do neho strčil, načo chrbtom narazil do skrine a spadol na zem, pričom mu vypadol z ruky nôž a medzitým ako V. K. strčil do neho povedal mu: „prijebem ti“ a v čase, keď mal v ruke nôž mu povedal, že ho zabije, pričom mal postoj akoby chcel zaútočiť, následkom jeho konania poškodená V. K. trpí závažnými prejavmi depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu v rámci Schizoafektívnej poruchy so stavmi strachu a úzkosti z konania jej manžela, nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si bude vyžadovať jej

celoživotnú liečbu, pričom poškodená V. K.Á. už od roku 1985 bola v starostlivosti a liečbe odborného lekára - psychiatra pre ťažkosti neurotického charakteru, ktorých príčinou bolo násilnícke správanie jej manžela v stavoch opitosti a pre ktoré pociťovala nepokoj, zle spala, nedostatočne sa stravovala, bola slabá a unavená, čím svojim konaním u poškodenej V. K. vzbudzoval strach, stres a obavu o jej život a zdravie a u poškodeného V. K. konaním zo dňa 20.11.2014 vzbudil obavu o jeho život a zdravie,

t e d a

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona a § 37 písm. h/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu zároveň u k l a d á trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynský nôž s umelohmotnou rukoväťou čiernej farby, dlhou 11 cm a čepeľou 9 cm.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona mu zároveň z r u š u j e výrok o treste odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom OS Poprad, sp. zn. zo dňa 26.10.2015, právoplatným dňom 07.11.2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 8 / osem/ mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Obžalovaný R. K. v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, aby poškodenú V. K. od roku 1999 raz alebo dva razy v týždni bil, pripustil však, že sa občas hádali a že počas hádok ju aj udrel a vulgárne jej vynadal. Ako dôvod svojho konania uviedol to, že poškodená od roku 2004 postupne a bez jeho vedomia požiadala v peňažných ústavov a nebankových subjektov o peňažné pôžičky a úvery v celkovej výške najmenej 7 000,-eur a ktoré museli byť splácané aj z jeho dôchodku, pričom všetky úhrady spojené s vedením spoločnej domácnosti uhrádzal iba on a že manželka či jeho syn V. na domácnosť neprispievali. Obžalovaný ďalej uviedol, že s poškodenou V. K. žiadne iné problémy nemali, problémy mali vznikať medzi poškodenou V. K. a synom V. K., ktorý podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony poškodenej. Podľa obžalovaného sa s poškodenou vzájomne hádali a naťahovali či sácali vždy len pre predmetné pôžičky a pre syna V. aj preto, že obaja mu spoločne vyberali peniaze z účtu, na ktorý mu bol zasielaný dôchodok. Obžalovaný pripustil aj to, že poškodenú dňa 30.07.2013 pri hádke sotil a buchol, aj keď zároveň poprel, aby ju opakovane udieral a búchal päsťou do tváre a brucha a aby jej vykrúcal ruky. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, či svojim konaním mohol poškodenej spôsobiť zranenia popísané v obžalobnom návrhu a ani k tomu, či poškodená v daný deň vyhľadala lekárske ošetrenie, pripustil len to, že poškodená v jednom prípade vyhľadala lekárske ošetrenie, nevedel však uviesť kedy k tomu došlo. Obžalovaný poprel, aby sa voči poškodenej V. K. dopustil žalovaného konania aj dňa 20.11.2014 a uviedol, že v ten deň a deň predtým t. j. 19.11.2014 nebol doma, že dňa 18.11.2014 okolo 18:00 hod. až 18:30 hod. ho zadržali policajti a previezli na psychiatrické oddelenie do Nemocnice v Levoči, odkiaľ bol okolo 10:00 hod. dňa 19.11.2014 prevezený na Obvodné oddelenie PZ v Poprade a po troch dňoch eskortovaný do Ústavu na výkon väzby v Prešove. Obžalovaný odmietal tvrdenia obžaloby,

že poškodenej V. K. tohto dňa vulgárne nadával a aby ju ohrozoval nožom a aby sa v ten deň vyhrážal zbitím a zabitím synovi V.. Obžalovaný priznal, že asi od 02.11.2014 do 18.11.2014 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Nemocnici v Levoči, aj v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov. Tvrdenia poškodeného V. K. a poškodenej V. K. označil za vymyslené a klamlivé, žalované konanie voči ním viac či menej bagatelizoval, poukazujúc pritom len na zdravotný stav poškodených osôb, ktorý mohol ovplyvniť ich tvrdenia použité proti nemu. Predmetnú obranu obžalovaného však vyvracala poškodená V. K., ktorá v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam skutku uviedla, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje dlhú dobu, s výnimkou krátkeho času po jeho prepustení z protialkoholického liečenia, že agresívne správanie je z jeho strany voči nej bežné, stupňuje sa a trvá niekoľko rokov a tolerovala mu ho len preto, že sa domnievala, že obžalovaný sa zmení. Obžalovaného popísala ako veľmi agresívnu osobu, ktorej agresivita sa stupňovala množstvom požitého alkoholu, v čase keď nepil, bol podľa nej normálny a neobťažoval ju. K poslednému fyzickému útoku zo strany obžalovaného došlo podľa nej v ranných hodinách dňa 20.11.2014 asi okolo 04:30 hod., obžalovaný bol opitý, kričal na ňu, vulgárne jej nadával, že je „kurva“, „piča“, snažila sa ho „ukľudniť“ a prosila, aby ju nebil, obžalovaný ju však dvakrát zovretou päsťou a jedenkrát otvorenou dlaňou pravej ruky udrel po tvári a poškriabal po ľavej časti tváre, čím jej spôsobil pomliaždenia tváre, jeho údery boli také silné, že v dôsledku nich sa zvalila dozadu a chrbtom narazila na skriňu. Počas toho sa jej obžalovaný opakovane vyhrážal zabitím tvrdiac, „že si zaslúži dostať cez piču“, „že s takou sviňou nechce žiť“ a „že má nemecký pôvod“. Obžalovaný ju fyzicky napadol v ten istý deň ešte aj vo večerných hodinách okolo 18:00 až 19:00 hod., kedy jej opäť pod vplyvom alkoholu vulgárne vynadal a povedal, že je „piča, kurva, sviňa“, vyhrážal sa jej zabitím a keď vošla do detskej izby ich bytu, šiel za ňou a začal sa jej vyhrážať tým, že ju „doreže“, vo vystretej pravej ruke držal kuchynský nôž o dĺžke cca 15 až 20 cm a zo vzdialenosti cca 2 cm mieril ním na jej hrudník. Poškodená tvrdila, že spolu so synom V. obžalovaného žiadali, aby nôž položil, pretože sa báli, že ho použije a že ju ním pichne, obžalovaný však nôž neodložil a mal ho stále vo svojej vystretej pravej ruke, mieril čepeľou na jej hornú časť tela a keďže sa ho bála, odišla z izby na chodbu, obžalovaný šiel stále za ňou, kričal jej, že ju zabije a preto z obavy a strachu z bytu odišla. Poškodená ďalej uviedla, že k fyzickým a slovným útokom, vulgárnym nadávkam či k vyhrážkam zabitím a podrezaním z jeho strany dochádzalo takmer denne a vždy vtedy, keď bol opitý i to, že hoci sa ho bála, jeho konanie neoznamovala polícii, pretože „nechcela mať doma peklo“. K slovným útokom a vulgárnym nadávkam zo strany obžalovaného na jej osobu i na syna V. dochádzalo u nich byte asi tak dva až trikrát v týždni. K fyzickým útokom dochádzalo tak, že obžalovaný ju napádal a udieral päsťami do tváre, v dôsledku čoho mala opuchnutú tvár a podliatiny a že obžalovanému v útokoch nezabránil ani ich syn V., ktorý ju pred ním bránil. Poškodená sa v ďalšej časti výpovede zmienila o svojom zdravotnom stave, liečení odbornými psychiatrickými lekármi, užívaní liekov a hospitalizáciách súvisiacich s jej zdravotným stavom a potvrdila, že má z obžalovaného obavy a strach, že sa ho bojí a že jej zdravotný stav a psychické problémy súvisia len so správaním a konaním obžalovaného. Vzhľadom na znalcom zistenú závažnú psychickú poruchu /schizoafektívna porucha/ súd od výsluchu poškodenej V. K. v konaní pred súdom upustil a za splnenia podmienok uvedených v § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku jej výpovede z prípravného konania iba prečítal. Obranu obžalovaného v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vyvracal aj poškodený V. K., ktorý vo svojich výpovediach k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že obžalovaný má veľké problémy s alkoholom, v dôsledku jeho nadmerného užívania dochádzalo v ich spolužití i v spolužití rodičov k problémom, ktoré sa neodstránili ani opakovanou hospitalizáciou a liečbou obžalovaného na psychiatrických oddeleniach v Levoči a Plešivci. Obžalovaný bol podľa svedka po požití alkoholu veľmi agresívny, jeho agresivita sa voči matke poškodenej V. K. prejavovala tak, že obžalovaný jej najprv vulgárne a hrubo nadával a potom ju aj fyzicky napadol, k čomu dochádzalo najmenej raz do týždňa. Poškodený tvrdil, že dňa 19.11.2014 v čase od 02:00 hod. do 04:00 hod. obžalovaný v ich byte slovne napadol jeho matku - poškodenú V. K. tak, že najprv na ňu kričal a potom jej vulgárne vynadal, načo on odišiel do svojej izby a v druhý deň ráno si všimol, že matka je v šoku a na tvári má podliatiny. Podľa poškodeného bol obžalovaný opitý aj dňa 20.11.2014, začal byť agresívnym, „hučal“ do matky a keď prišiel do jeho izby v pravej ruke už držal nôž, poškodenej pritom vulgárne nadával a kričal, že ju zabije, stál od nej pritom na vzdialenosť 2 až 5 cm, čepeľou noža smeroval k jej hrudi, načo ho on oboma rukami sotil do skrine, obžalovaný spadol na zem, pri páde mu nôž vypadol z ruky, potom vstal a vybehnúc z izby sa otočil k nemu a opýtal sa ho „či mu má prijebať“, nôž už vtedy opäť držal v ruke a vyhrážal sa mu zabitím a vulgárne mu pritom nadával. Poškodený poprel, aby obžalovaného k slovným a fyzickým útokom nejakým spôsobom vyprovokovali on alebo jeho matka. Správanie a konanie obžalovaného považoval za „normálne“, pretože si zvykol nato, že obžalovaný sa takýmto či obdobným

spôsobom voči nemu a jeho matke správal dlhodobo a bežne, vždy vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu. Ku konfliktom medzi obžalovaným a jeho matkou dochádzalo podľa svedka aj pre peniaze a vedenie domácnosti, pretože obžalovaný matke vytýkal, napr. že je pomalá alebo že nenavarila. Podľa svedka poškodená mala z obžalovaného strach a obavy, aj keď sama nikdy nevolala políciu, pretože tu vždy privolával iba on. Aj keď sa vo výpovedi svedka V. K. na hlavnom pojednávaní objavili určité rozpory oproti výpovediam z prípravného konania a týkajúce sa toho, že svedok v prípravnom konaní, že obžalovaný dňa 20.11.2014 nožom zaútočil na poškodenú V. K. a v konaní pred súdom tvrdil, že obžalovaný v tento deň nožom zaútočil na neho. Súd však rozpory vo výpovediach svedka nepripísal jeho úmyslu krivo či nepravdivo obviniť obžalovaného, skôr snahe priťažiť mu i preto, že svedok sám rozpory odstránil tým, že za hodnovernejšiu označil svoju výpoveď urobenú na polícii dodajúc, že výpoveďou v konaní pred súdom chcel len doplniť svoje pôvodné výpovede. Obranu obžalovaného čiastočne vyvracal aj Q. B., syn obžalovaného a poškodenej, resp. brat poškodeného V. K., ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že keď do roku 2009 býval v spoločnej domácnosti, vzájomné problémy a nedorozumenia v ich spolužití vznikali vždy vtedy, keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, čo sa stávalo dvakrát do týždňa, pretože pod jeho vplyvom sa stával agresívnym a keď sa niečo neurobilo podľa jeho vôli vyvolal hádky, pri ktorých slovne a fyzicky útočil predovšetkým na poškodeného V. K. aj zato, že neprispieval na domácnosť a čo si „odniesla“ aj jeho matka poškodená V. K.. Svedok potvrdil aj to, že obžalovaný sa im pritom vyhrážal zabitím a vulgárne a hrubo im nadával. Aj vo výpovedi svedka Q. B. sa na hlavnom pojednávaní objavili určité rozpory oproti jeho výpovedi z prípravného konania a týkajúce sa toho, že svedok v konaní pred súdom síce potvrdzoval, že spúšťačom konfliktov v spolužití už obžalovaného a poškodených bolo požívanie alkoholických nápojov obžalovaným, ale za pôvodcu konfliktov v ich spolužití označil tak samotnú osobu poškodeného V. K., ako aj zlý psychický zdravotný stav poškodenej V. K.. Súd však rozpory v jeho svedeckých výpovediach vyhodnotil len ako účelové a použité v snahe zmenenou výpoveďou pomôcť obžalovanému vyviniť sa z trestno-právnej zodpovednosti alebo aspoň zmierniť následky jeho konania. Svedkyňa P. K., bývajúca na 3. poschodí bytového domu na L.. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W. v prípravnom konaní taktiež potvrdzovala výpovede poškodenej V. K. a poškodeného V. K. tvrdiac, že krik, hádky a nadávky v ich rodine spôsoboval obžalovaný a predovšetkým v období posledných 10-tich rokov, kedy začal častejšie požívať alkoholické nápoje i to, že práve obžalovaný „zničil život svojej manželke a synovi“ a že ako suseda bývajúca vedľa rodiny obžalovaného vídavala poškodenú V. K. chodiť v nočných hodinách po chodbe obytného domu v nočnej košeli alebo nahú. Aj vo výpovedi tejto svedkyne sa na hlavnom pojednávaní objavili určité rozpory oproti jej výpovedí z prípravného konania a týkajúce sa toho, že svedkyňa v konaní pred súdom oproti prípravnému konaniu uviedla aj to, že pri hádkach podľa hlasu rozoznala, že obžalovaný kričí a že poškodená plače, že do ich bytu často videla prichádzať políciu i sanitku, resp. že na tvári poškodenej asi pred 5 rokmi videla modriny a že asi pred 14 rokmi sa v jej byte pred obžalovaným ukryla poškodená V. K. i poškodený V. K.. Súd však túto výpoveď doplnenú o vyššie uvedené skutočnosti nevyhodnotil ako účelovú zmenu výpovede svedkyne a použitú v prospech či neprospech obžalovaného alebo niektorej z poškodených osôb, ale len za určité doplnenie svojich pôvodných tvrdení aj preto, že svedkyňa sama v prípravnom konaní uviedla, že z obžalovaného má strach a že k okolnostiam predmetného skutku či konaniu obžalovaného sa nechce bližšie vyjadrovať. Obranu obžalovaného vo svojich výpovediach vyvracala aj svedkyňa M. Š., bývajúca na 5. poschodí bytového domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W., ktorá tvrdila, že keď si obžalovaný vypil, správal sa k svojej žene a synovi „zle“, že poškodená bola zo správania obžalovaného „na nervy“, často a niekedy aj dvakrát denne sa obžalovaný poškodeným krikom vyhrážal zabitím, vulgárne a oplzlo im nadával, v dôsledku čoho viackrát privolala políciu i to, že na poškodenej si všimla „modriny“, pod očami „monokel“ a že zranenia jej mal pritom spôsobiť práve obžalovaný. Obranu obžalovaného vo svojich výpovediach vyvracal aj svedok J.. Š. C., bývajúci na 4. poschodí bytového domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX v Poprade, ktorý tvrdil, že často počul ako obžalovaný v byte nadáva svojej manželke V. a synovi V. a ako sa im vyhráža zabitím, čo sa zhoršilo v období posledných 10-tich rokoch, kedy obžalovaný odišiel do dôchodku, pretože vtedy začal častejšie požívať alkoholické nápoje a vyvolávať hádky a krik, pričom obžalovaný hádku tradične končil vetou - „no, kto má pravdu, ja či ty“. Svedok uviedol aj to, že obžalovaného na jeho správanie upozorňoval búchaním na stenu, pretože k hádkam a kriku dochádzalo hlavne v nočných hodinách a najmenej raz alebo dvakrát v týždni. Obrana obžalovaného bola vyvrátená aj ďalším dôkazom v podobe záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a v podobe výpovedí znalkyne MUDr. A.C. K., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný síce netrpí a netrpel duševnou chorobu v zmysle psychózy, ale ide o osobnosť simplexnú, s organickými zmenami centrálneho nervového systému, deficitom pamäťových a rozumových funkcií ľahkého počínajúceho štádia a s poruchami správania sa vzhľadom

na vek obžalovaného a toxický vplyv dlhodobého nadužívania alkoholu, vzhľadom na potvrdenú závislosť obžalovaného na alkohole v III. vývojovom štádiu podľa Jelíneka, prejavujúcou sa silnou túžbou po užívaní alkoholu so stratou kontroly a zvýšenou pohotovosť k impulzívnym a agresívnym reakciám, ovplyvňujúcim správanie sa obžalovaného. V čase spáchania trestného činu bol obžalovaný v stave jednoduchej opitosti maximálne stredne ťažkého stupňa, jeho rozpoznávacie schopnosti boli vplyvom alkoholu a organických zmien ľahko znížené a ovládacie schopnosti zmenšené, nie však podstatne, aj pri znížených rozpoznávacích schopnostiach bol obžalovaný schopný chápať protiprávnosť svojho konania a aj ho ovládať, pretože znalkyne konštatovali, že táto schopnosť obžalovaného bola znížená nepodstatne, obžalovaný chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska pri pokračujúcej alkoholovej závislosti potencionálne nebezpečný a dá sa podľa znalkýň predpokladať, že sa môže i naďalej dopúšťať protispoločenských aktivít voči svojmu okoliu predovšetkým pod vplyvom alkoholu aj preto, že prebiehajúce ochranné protialkoholické liečenie obžalovaného nedosiahlo svoj účel. Predmetné skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku PhDr. P. B., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a v podobe jej výpovede a podľa ktorých je celková úroveň intelektových schopností obžalovaného vzhľadom k jeho veku na úrovni dolného pásma priemeru, znalkyňa u obžalovaného potvrdila prítomnosť organického psychosyndrómu, nedosahujúcu patologickú úroveň demencie, preukázaná závislosť na alkohole u obžalovaného zosilňuje prejavy jeho negatívnych osobnostných vlastností navonok a vedie k tomu, že obžalovaný nie je schopný dostatočne racionálne kontrolovať svoje správanie, stráca sebakontrolu, reaguje viac impulzívne a agresívne, zvyšuje sa u neho tlak odventilovať vnútorné napätie, stúpa potreba po okamžitom uspokojení jeho potrieb a po seba presadení, bez ohľadu na okolnosti, či potreby iných osôb, prejavujúca sa aj jeho typickou ľahkovážnosťou, uvoľnením morálnych zábran až možného bizarného správania sa v psychotickom stave. U obžalovaného znalkyňa zistila sklony k afektívnemu - agresívnemu správaniu sa a ktoré sú podľa nej súčasťou jeho patologicko-osobnostnej štruktúry, obžalovaný rieši konfliktné situácie, bez ohľadu na požitý alkohol, vo vzťahu k poškodeným osobám primárne neadekvátne, hoci konfliktné situácie s poškodenými cielene nevyhľadáva, zapríčiňuje ich svojím neadekvátnym správaním vystupňovaným pod vplyvom alkoholu, obžalovaný reaguje intenzívne, emocionálne aj na menej významné podnety, celkovo pri nízkej úrovni frustračnej tolerancie je jeho patologická osobnosť v prevahe nad okolnosťami, obžalovaný kladie dôraz na momenty vlastného záujmu, prevláda jeho svojrázne, direktívne správanie a snaha ihneď uspokojovať svoje túžby a potreby, i pri najmenšej prekážke v dosahovaní svojich cieľov a v konfliktnej situácii s poškodenými osobami tak reaguje ventilovaním vnútorného napätia - verbálne a fyzicky heteroagresívne, prípadné autoagresívne reakcie majú u obžalovaného skôr demonštratívny charakter, čo znalkyňa vyhodnotila ako motiváciu správania sa obžalovaného k poškodeným osobám. Záťažou a psychicky náročnou situáciou pre obžalovaného je prítomnosť závažných psychických ochorení u oboch poškodených osôb, ktorých dopad na manželský a rodinný život môže mať podľa znalkyne značný podiel na vzniku konfliktných situácií, avšak je vysoko pravdepodobne, že je to bez podielu poškodených osôb na cielenej provokácii obžalovaného. Osobnosť obžalovaného je patologicky štrukturovaná emočne nestabilná s výrazným depravačným trendom podmieneným závislosťou na alkohole, z hľadiska emotivity s cirkulárnym charakterom, nezdržanlivá, s nízkou úrovňou frustračnej tolerancie a zvýšeným vnútorným napätím, z hľadiska sociability je osobnosť obžalovaného osobnosťou konfliktného typu, egocentricky zameraná, jeho vzťahy sú povrchné a plytké, z hľadiska správania je obžalovaný osobnosťou pasívnou, s nižšou úrovňou racionálnej kontroly správania sa, charakteristickou neprimeranou uvoľnenosťou, jeho reakčná pohotovosť je vysoká, v záťažových situáciách je vysoko pravdepodobné regresné, teatrálne a opozičné správanie sa, skôr s heteroagresívnymi prejavmi. Obranu obžalovaného vyvracali aj dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaného k duševnému stavu poškodenej V. K. a v podobe výpovedí znalkyne V.. A. K., ktorá jeho závery v konaní pred súdom potvrdila tvrdiac, že poškodená trpí schizoafektívnou poruchou, pričom ide o závažnú psychickú poruchu, pri ktorej sú súčasne prítomné príznaky z oblasti schizofrénie aj poruchy nálady, v čase skutku bol psychický stav poškodenej pri ambulantnej liečbe pomerne stabilizovaný s prechodným zhoršením spánku a s pretrvávajúcou negatívnou symptomatológiou, s depresívnou náladou a úzkostnými stavmi, strachom z konania obžalovaného ako manžela, neurastemickou symptomatológiou, spomalením psychomotorického tempa, pocitmi psychosomatickej insuficiencie so zníženou výkonnosťou a zvýšenou unaviteľnosťou. Osobnosť poškodenej je podľa znalkýň premorbidne jednoducho štruktúrovaná, s postpsychotickým defektom, so zníženou frustračnou toleranciou s úzkostne - depresívnymi dekompenzáciami v záťažových situáciách, pri ktorých dominujú v jej správaní submisívne postoje, predmetná duševná

porucha má u poškodenej chronický priebeh aj z dôvodu dlhotrvajúcich problémov v manželstve s obžalovaným ako potátorom a alkoholikom, s násilníckym správaním v stavoch opitosti, čo si bude podľa znalkýň vyžadovať celoživotnú liečbu poškodenej, napriek zistenej duševnej chorobe bola poškodená schopná vnímať skutočnosti, ktoré uviedla v zápisnici o trestnom oznámení dňa 20.11.2014 a tak, ako sa stali, mohla ich aj interpretovať bez toho, aby si ich vymyslela, konfabulovala alebo bola pri nich ovplyvnená inými osobami. Poškodená je podľa znalkýň dlhodobo vystavovaná násilníckemu správaniu obžalovaného ako svojho manžela, ktorý sa k nej správa vulgárne, slovne aj brachiálne agresívne a najmä pod vplyvom alkoholu, pretože už v roku 1985 je v zdravotných záznamoch MUDr. N. - psychiatra uvedené, že neurotické ťažkosti poškodenej sú dôsledkom násilníckeho správania jej manžela, hoci znalkyne nezistili u poškodenej prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, zistili však závažné prejavy depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu v rámci schizoafektívnej poruchy, so stavmi strachu a úzkosti z konania obžalovaného, nespavosť a zhoršenie výkonnosti poškodenej možno podľa znalkýň vo veľkej miere pripísať protiprávnemu konaniu obžalovaného, jeho dlhotrvajúce heteroagresívne správanie voči nej viedlo k chronifikácii prejavov schizoafektívnej poruchy, ktorá si bude vyžadovať celoživotnú liečbu poškodenej. Predmetné skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku PhDr. P. B., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a v podobe jej výpovede a podľa ktorých všeobecnú vierohodnosť výpovedí poškodenej možno označiť za nízku, boli u nej zistené fabulačné a konfabulačné tendencie, ktoré sú však podľa znalkyne determinované predovšetkým jej psychickým ochorením, sú súčasťou klinického obrazu tohto ochorenia a týkajú sa podstatných i menej podstatných skutočností. Znaleckým vyšetrením poškodenej sa nepreukázala jej snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, vyšetrenie preukázalo čiastočné ovplyvnenie výpovede poškodenej nahováraním inej osoby, konkrétne synom V. K., ktorý opakovane posilňoval jej motiváciu k výpovedi tým, že upozorňoval na závažnosť predmetnej udalosti a ktorý aj konkrétne intervenoval namiesto nej a opakovane pri ohlásení predmetnej udalosti, za jej motiváciou vypovedať znalkyňa považovala najmä potrebu sebaobrany poškodenej pri pocite ohrozenia vlastného života, celková úroveň intelektových schopností vzhľadom k veku poškodenej je na úrovni hraničného pásma, tento deficit je u poškodenej podmienený jej psychickým ochorením a organickým poškodením CNS (schizoafektívna porucha zmiešaná s postpsychostickým defektom osobnosti, organická kognitívna porucha). Spoločné dlhoročné súžitie poškodenej v prostredí spoločnej domácnosti s obžalovaným vplývalo negatívne celkovo na jej kvalitu života a psychický stav a zhoršovalo priebeh jej závažného psychického ochorenia od samotného začiatku jeho trvania, spolužitie s obžalovaným naďalej spôsobuje jej sústavné stresujúce podmienky, negatívne zasahujúce všetky oblasti jej života. Celková úroveň pamäťových schopností poškodenej je taktiež vzhľadom k veku na úrovni hraničného pásma a deficit je podmienený jej psychickým ochorením a súčasne organickým poškodením CNS, výkon pamäťových funkcií značne kolíše a je determinovaný aktuálnym psychickým stavom poškodenej. Znalkyňa zároveň konštatovala, že predmetné skutočnosti poškodená mohla správne vnímať, uchovať si ich v pamäti a nakoniec ich čiastočne skreslene reprodukovať, preto špecifickú vierohodnosť poškodenej znalkyňa hodnotila ako vyššiu a nepredpokladala jej vedomé zábrany pri reprodukovaní prežitých skutočností. Osobnosť poškodenej je podľa psychologičky patologickej štruktúry, prítomné sú narušené realitné funkcie, stupňuje sa izolovanosť poškodenej od reality, je prítomná svojvoľná orientácia, z hľadiska emotivity je osobnosť poškodenej s hlbokým depresívnym ladením a plytkým emocionálnym životom, z hľadiska interpersonálnych vzťahov sú u nej prítomné asociálne a schizoidné črty, z hľadiska správania je narušená racionálna kontrola, nápadné nadmerne uvoľnené až bizarné správanie a nekonvenčnosť, z hľadiska adaptability je osobnosť poškodenej v prispôsobovaní labilná. Aj táto znalkyňa konštatovala, že poškodená predmetné udalosti dlhoročne pasívne trpela, dúfajúc v zmenu správania sa obžalovaného pri opakovaných protialkoholických liečbach, za zdroje konfliktných situácií poškodená udávala najmä finančné problémy, pričom za protiprávne konanie obžalovaného považovala výlučne iba situácie, kedy obžalovaný bol v stave opitosti vulgárny a agresívny voči nej, načo ona reagovala strachom, bezmocnosťou, alebo využívala pomoc syna V., ktorý ju pred útokmi obžalovaného bránil, reakcie poškodenej v konfliktných situáciách s obžalovaným podľa znalkyne korešpondujú s jej psychickým ochorením a boli ňou vyhodnotené ako adekvátne, negatívny psychický stav poškodenej v dôsledku konania obžalovaného pretrváva podľa znalkyne až doposiaľ. Znalkyňa predmetný znalecký posudok doplnila dodatkom č. 6/2015 a z jeho záverov vyplýva, že u poškodenej boli zistené fabulačné a konfabulačné tendencie, ktoré však korešpondujú už s potvrdeným vyskytujúcim sa deficitom jej pamäťových funkcií a sú súčasťou klinického obrazu psychického ochorenia poškodenej, fabulačné a konfabulačné tendencie u poškodenej neprebiehajú na vedomej úrovni a nie sú z jej strany účelové. Znalkyňa nezistila ďalšie ovplyvňovanie výpovedí poškodenej

nahováraním iných osôb po vzatí obžalovaného do väzby, u poškodenej prevláda primárne najmä jej potreba sebaobrany pri ohrozovaní vlastného života, mentálna úroveň svedčí preto, že poškodená nerozlišuje medzi v minulosti opakovane nariadenou ústavnou psychiatrickou liečbou alebo výkonom trestu u obžalovaného. Správanie sa poškodenej počas trvania väzby u obžalovaného vykazovalo znaky stabilizovaného psychického stavu pri osobnostnom defekte a nebola zistená prítomnosť ohrozujúcich alebo stresujúcich faktorov v jej domácom prostredí, ktorých príčinou bolo správanie sa obžalovaného, poškodená mala v tom čase svoj stereotypný pokojný denný režim, ktorý si svojvoľne organizovala, avšak bez akýchkoľvek zmysluplných a voľnočasových aktivít, či medziľudských kontaktov mimo priestoru svojho bytu, absentovala však starostlivosť o jej osobu zo strany ďalších príbuzných, vrátane zabezpečenia nutnej zdravotnej starostlivosti poškodenej, finančného hospodárenia a bežná starostlivosť o domácnosť, či hygienický štandard, hoci poškodená odôvodňovala niektoré z uvedených ťažkostí pre neprítomnosť jej syna V., celková kvalita jej života i vzhľadom k jej psychickému ochoreniu je podľa znalkyne natoľko narušená, že nie je schopná samostatného fungovania, z uvedených existenčných dôvodov, časovému odstupu od predmetných udalostí znalkyňa predpokladala, že poškodená bude na absenciu neprítomnosti akejkoľvek blízkej osoby v domácom prostredí reagovať čiastočným ospravedlňovaním, či zľahčovaním vyšetrovaného konania obžalovaného. U poškodenej neboli znalkyňou zistené zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti z obdobia pred vzatím obžalovaného do väzby, jej špecifickú vierohodnosť výpovedí znalkyňa opakovane hodnotila ako vyššiu. Znalkyňa odporúčala zvážiť ústavné umiestnenie poškodenej v rámci jej terapeutickej a sociálnej starostlivosti a ktorá je zo strany blízkych osôb nepostačujúca. Obranu obžalovaného vyvracali aj dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaného k duševnému stavu poškodeného V. K. a v podobe výpovedí znalkyne MUDr. A. K., ktorá jeho závery v konaní pred súdom potvrdila tvrdiac, že u poškodeného bola zistená duševná choroba - schizoafektívna porucha, manický typ, ktorá sa prejavuje príznakmi typickými pre schizofréniu a súčasne aj pre afektívnu poruchu t.j. poruchami nálady, myslenia, bludy, halucináciami, neologizmami, nesúvislým myslením a intrapsychickými halucináciami, pri dekompenzácii psychického stavu v zmysle manického typu je u poškodeného typická povznesená nálada, spojená s expanzívnym chovaním, zvýšeným sebavedomím, podráždenosťou, nekritičnosťou a je sprevádzaná bludmi, ktoré sú kongruentné s náladou, ale aj paranoidnými a bizarnými bludmi a halucináciami, tento stav doprevádzajú aj príznaky typické pre schizofréniu - neologizmy, nesúvislé myslenie, ambivalencia a intrapsychické halucinácie, liečba schizoafektívnej poruchy je trvalá a väčšinou doživotná. Podľa znalkýň bol stav poškodeného k 20.11.2014 kompenzovaný a poškodený dokázal primerane vnímať a interpretovať skutočnosti, ku ktorým došlo v daný deň. Tento dôkazný prostriedok korešpondoval aj s ďalším dôkazom v podobe znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia pre dospelých a v podobe výpovede znalkyne PhDr. P. B. a podľa ktorých pri znaleckom skúmaní boli u poškodeného V. K. zistené fabulačné a konfabulačné tendencie, ktoré sú však determinované jeho chronickým psychickým ochorením a nie sú na vedomej úrovni, resp. nie sú ani účelové, vo všeobecnosti vierohodnosť výpovedí poškodeného znalkyňa vyhodnotila ako nízku a to i v prípade podstatných i menej podstatných skutočností, u poškodeného však nebola preukázaná snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a ani ovplyvňovanie jeho výpovedí nahováraním iných osôb, znalkyňa ako motiváciu k jeho výpovedi označila potrebu ochrany matky a svojej osoby pred opätovnou a reálnou hrozbou fyzického útoku zo strany obžalovaného po ich dlhoročnom fyzickom a psychickom traumatizovaní, pričom možný motív pomsty vzhľadom k minulému fyzickému útoku poškodeného voči obžalovanému nebol zosilnený. Znaleckým vyšetrením sa preukázala intelektová schopnosť poškodeného v úrovni pásma podpriemeru, mentálny deficit vychádzal z funkčného podkladu (prítomnosťou chronického psychického ochorenia). Podľa znalkyne a záverov jej posudku spoločné súžitie s obžalovaným nesie znaky dlhoročných rozporov podmienených nielen ich osobnostnými a povahovými rozdielmi, prehĺbenými existenčnými sociálno-ekonomickými ťažkosťami rodiny, výskytom psychického ochorenia u poškodeného a závislosťou obžalovaného na alkohole, poškodený v konfliktných situáciách s obžalovaným, za ktoré považuje výlučne situácie verbálne agresívnych a fyzických útokov zo strany obžalovaného pod vplyvom alkoholu voči poškodenej V. K. ako jeho matke a voči jeho osobe, poškodený konal spočiatku skôr aktívne a v podobe ochrany a sebaobrany, v súčasnosti už reaguje situačne a adekvátnejšie, snaží sa vyhýbať prítomnosti obžalovaného v stave jeho opitosti, keď je obžalovaný triezvy ignoruje jeho prítomnosť a tým sa snaží predchádzať ich vzájomným konfliktom. Celkovo reakcie poškodeného sú podľa znalkyne v konfliktných situáciách s obžalovaným menej kvalitné, práve k jeho psychickému ochoreniu, znalkyňa prípadné provokácie voči obžalovanému neoznačila za cielené alebo účelové. Úroveň pamäťových schopností poškodeného dosahuje v súčasnosti pásmo priemeru /preukázaná je celkovo

ich patológia/, nespoľahlivosť pamäťových funkcií zodpovedá psychickému ochoreniu poškodeného. Špecifická vierohodnosť výpovedi poškodeného je vzhľadom k samotnej udalosti, vzhľadom ku skutočnostiam týkajúcich sa protiprávneho konania obžalovaného voči jeho matke V. K., znalkyňou vyhodnotená ako vyššia, aj vzhľadom k farmakologicky a terapeuticky stabilizovanému psychickému stavu poškodeného, poškodený mohol tak predmetné skutočnosti správne vnímať, uchovať v pamäti a ich mierne skreslene aj reprodukovať. U poškodeného neboli zistené vedomé zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti. V osobnosti poškodeného z hľadiska emotivity dominuje intenzívny vnútorný život a napätie a charakteristická je pre ňu afektívna odbrzdenosť, explozivita, z hľadiska sociability je osobnosť poškodeného čiastočne sociabilná, s autistickým nasadením, z hľadiska správania je v popredí jeho bizarné, nadmerne uvoľnené správanie, labilita v prispôsobovaní, so svojvoľnou orientáciou a patologicky narušeným vnímaním reality. Vyšetrením bola u poškodeného potvrdená závažná schizofrénna symptomatika u patologicky štruktúrovanej osobnej s poruchou afektivity, hoci závažnými znakmi psychického ochorenia u poškodeného i u jeho matky, v oblasti medziľudských vzťahov je problematická interpersonálna oblasť, vzťah poškodeného k svojej matke možno hodnotiť ako harmonickejší a obojstranne uspokojivý, poškodený vyjadruje pozitívne afekty voči matke a sklony k jej ochrane a starostlivosti o jej osobu, vzťah poškodeného k otcovi je podľa znalkyne značne narušený, chladný, povrchný a formálny, poškodený pociťuje dlhoročne strach z konania obžalovaného hlavne pod vplyvom alkoholu, čo sa negatívne prejavuje v jeho psychickom stave, dôsledkom konania obžalovaného je celkové narušenie kvality života poškodeného, obžalovaný svojím konaním vytvára stresujúce a záťažové situácie pre poškodeného, ktoré on nie je schopný účinne riešiť, čo čiastočne podmieňuje neadekvátne a bizarné jeho reagovanie do budúcna. Obranu obžalovaného vyvracali a na druhej strane výpovede poškodených osôb potvrdzovali aj listinné dôkazy v podobe zápisnice o zadržaní obvineného, zápisu o dychovej skúške, rozhodnutia o vzatí do väzby obžalovaného, príslušná fotodokumentácia, potvrdenie o zaistení a prevzatí vecí, lekárske správy o ošetrení poškodenej, úradné záznamy polície, vyšetrovací spis OO PZ Poprad, ČVS: ORP-PP- OPP3-593/2013 ako aj ďalšie trestné spisy Okresného súdu Poprad, sp. zn. , a . Zo zápisnice o zadržaní obvineného vyhotovenej dňa 21.11.2014 o 13.15 hod. preukázateľne vyplýva, že obžalovaný bol na osobnej slobode obmedzený až dňa 20.11.2014 o 19:10 hod. a zo zápisnice o výsluchu obvineného R. K. zo dňa 24.11.2014 i uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad vyplýva, že obžalovaný bol vzatý do väzby dňom 20.11.2014 od 19:10 hod., kedy bola po prvýkrát jeho osobná sloboda obmedzená. Predmetné listinné dôkazy objektívne a v súlade s výpoveďami poškodených osôb V. K. P. V. K. vyvracajú obranu obžalovaného, že sa dňa 20.11.2014 vo vzťahu k obom poškodeným osobám nedopustil konania kladeného mu za vinu na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože v ten deň nemal byť doma. Výpovediam poškodených a vyššie uvedeným listinným dôkazom korešpondujú aj ďalšie listinné dôkazy v podobe fotodokumentácie k zraneniam poškodenej V. K. zo dňa 21.11.2014, v podobe potvrdenia o zaistení a prevzatí 1 ks kuchynského noža zo dňa 21.11.2014, aj v podobe vecného dôkazu a použitého obžalovaným pri predmetnom konaní zo dňa 20.11.2014, v podobe lekárskej správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča zo dňa 21.11.2014 podľa ktorej bol obžalovaný z psychiatrického oddelenia prepustený dňom 18.11.2014 a dňa 21.11.2014 v sprievode policajnej hliadky /teda po jeho zadržaní/ predvedený na toto psychiatrické oddelenie k vyšetreniu, potrebnému k jeho umiestneniu do cely predbežného zadržania, v podobe záznamu OO PZ Poprad zo dňa 20.11.2014 o podaní oznámenia poškodenou V. K. podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch na obž. R. K., v podobe úradného záznamu OO PZ Poprad zo dňa 20.11.2014 o policajnom zákroku v byte obžalovaného, lustrácie k priestupkom spáchaných obžalovaným vo vzťahu k poškodenej osobe - V. K. zo dňa 20.11.2014 a zo dňa 30.07.2013 a ktorej korešpondoval aj priestupkový spis OO PZ Poprad, Č.p.: ORPZ-PP-0PP3-593/2013 a podľa ktorého obžalovaný dňa 30.07.2013 poškodenú V. K. niekoľkokrát fyzicky napadol a bil päsťami do tváre a po celom tele, chytal ju za nohy, vykrúcal ruky a dvakrát ju udrel päsťou do brucha, čo si vyžiadalo jej lekárske ošetrenie v Nemocnici v Poprade, pretože poškodená pri útokoch obžalovaného utrpela pomliaždenie pravej očnice a ľavého líca. Žalovaný skutkový stav a uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia týkajúci sa výnimky z doby páchania skutku obžalovaným korešponduje aj s právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. zo dňa 12.12.2012 a podľa ktorého obžalovaný sa dňa 09.11.2012 dopustil vo vzťahu k poškodenej V. K. konania vykazujúceho znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov, s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Takto vykonané dokazovanie potom súd viedlo k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci a tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že konajúcemu súdu jeho rozsah postačuje na rozhodnutie vo veci tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku i k záveru, že zabezpečené dôkazy spoľahlivo objasnili okolnosti svedčiace pre i proti obžalovanému R. K.. Využijúc ustanovenie § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd potom návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania či už výsluchom svedka V. Š. alebo kontrolnými znaleckými posudkami z odvetvia - psychiatria a psychológia vo vzťahu tak k obžalovanému i k poškodeným osobám pre ich nedôvodnosť a neodôvodnenosť zamietol, keďže nezistil žiadne zákonné pochybnosti o získaní a zabezpečení pôvodných znaleckých posudkov napriek tomu, že ich spoločne s inými znalkyňami vypracovala aj znalkyňa MUDr. A. K. ako ošetrujúca lekárka poškodených osôb. Všetky skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z týchto návrhov obhajoby na doplnenie dokazovania boli navyše už zistené ďalšími dôkazmi vykonanými súdom na hlavnom pojednávaní. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil vyššie uvedeným spôsobom a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, ktorá z procesných strán ich zaobstarala a tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný tým, že najneskôr od 01.09.1999 v spoločnej domácnosti, v ktorej žije so svojou manželkou V. K., najmä v byte bytového domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W., okres Poprad, s výnimkou dňa 09.11.2012, pod vplyvom alkoholu na túto kričal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, k čomu dochádzalo denne, minimálne 2 až 3-krát do týždňa, pričom na takéto konanie nemal zámienku, fyzicky ju napádal, k čomu dochádzalo priemerne 1-krát za týždeň resp. 1-krát za dva týždne podľa toho, či mal peniaze na alkohol a to tak, že väčšinou ju 2-krát alebo 3-krát udrel päsťami do tváre, pričom po týchto útokoch bola opuchnutá, mala pohmoždeniny, napádal ju aj keď bol doma ich syn V. K., pričom tento ju bránil, v priebehu dňa 30.07.2013 niekoľkokrát fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že ju budil, vykrúcal jej ruky a chytal za nohy, opakovane ju búchal päsťou ruky do brucha a tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie pravej očnice a ľavého líca s dobou liečenia do 7 dní, dňa 20.11.2014 v čase okolo 02.00 h do 04.00 h pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že jej vulgárne nadával a 3-krát ju udrel, z toho 2-krát päsťou a 1-krát otvorenou dlaňou pravej ruky, poškriabal ju po ľavej časti tváre a pritom, ako ju bil sa jej opakovane vyhrážal zabitím, pričom jej taktiež povedal, že si zaslúži dostať cez „piču“, že s takou „sviňou“ nechce žiť, že má „nemecký pôvod“, pričom poškodená mala po tomto útoku na pravej strane tváre pomliaždeniny a bola v šoku, dňa 20.11.2014 v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. v Poprade na ul. R. B. Č.. XXXX/XX v byte, v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu, v detskej izbe začal vulgárne nadávať manželke V. K., že je „piča, kurva, sviňa“, kričal „zabijem ťa ty hovädo,“ po chvíli vošiel do detskej izby a následne sa začal V. K. vyhrážať slovami, že ju doreže, že je obyčajná „sviňa“, kde pri týchto vyhrážkach vystrel pravú ruku, v ktorej držal kuchynský nôž smerom k V. K., pristúpil k nej a to tak, že vzdialenosť noža od hrudníka V. K. bola cca 2 cm, následne sa hneď otočil na poškodeného V. K., ktorý do neho strčil, načo chrbtom narazil do skrine a spadol na zem, pričom mu vypadol z ruky nôž a medzitým ako V. K. strčil do neho povedal mu: „prijebem ti“ a v čase, keď mal v ruke nôž mu povedal, že ho zabije, pričom mal postoj akoby chcel zaútočiť, následkom jeho konania poškodená V. K. trpí závažnými prejavmi depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu v rámci Schizoafektívnej poruchy so stavmi strachu a úzkosti z konania jej manžela, nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si bude vyžadovať jej celoživotnú liečbu, pričom poškodená V. K. už od roku 1985 bola v starostlivosti a liečbe odborného lekára - psychiatra pre ťažkosti neurotického charakteru, ktorých príčinou bolo násilnícke správanie jej manžela v stavoch opitosti a pre ktoré pociťovala nepokoj, zle spala, nedostatočne sa stravovala, bola slabá a unavená, čím svojim konaním u poškodenej V. K. vzbudzoval strach, stres a obavu o jej život a zdravie a u poškodeného V. K. konaním zo dňa 20.11.2014 vzbudil obavu o jeho život a zdravie. Tomuto záveru súdu o skutkových zisteniach konania obžalovaného R. K. voči poškodenej V. K. zodpovedala právna kvalifikácia skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Pri rozhodnutí súdu o skutkových záverov bolo vychádzané predovšetkým z dôkazov získaných z výpovedí poškodenej V. K., poškodeného V. K. a svedkov Q. B., J.. Š. C., P. K. P. M. Š., zo záverov znaleckých posudkov a výpovedí znalkýň MUDr. A. K. a PhDr. P. B., ako aj z dôkazov získaných z prečítaných listinných dôkazov a z pripojených trestných spisov Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T

122/2012, sp. zn. a pripojeného priestupkového spisu OO PZ Poprad, ČP: ORPZ-PP- OPP3-593/2013. Výpovede poškodených osôb, svedkov a znalkýň na seba vzájomne nadväzovali, boli v zhode a v jednote aj so závermi znaleckých posudkov a s listinnými dôkazmi. V kontexte týchto dôkazov podrobne popísaných v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, potom objektívne nemohla obstáť obrana obžalovaného, že sa nedopustil žalovaného konania a že z trestnej činnosti bol krivo a nepravdivo obvinený poškodenými osobami. Vykonanými dôkazmi bol u poškodenej V. K. preukázateľne zistený konfliktný vzťah s obžalovaným, tento však jednoznačne vyplýval z toho, že obžalovaný nadmieru požíval alkoholické nápoje, v dôsledku ich požitia strácal kontrolu, vznikala u neho zvýšená pohotovosť k impulzívnym a agresívnym reakciám i to, že pre pokračujúcu alkoholovú závislosť je potenciálne nebezpečný a mohol sa i môže v budúcnosti dopúšťať i ďalších protispoločenských konaní voči svojmu okoliu a predovšetkým vo vzťahu k poškodeným, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Poškodená V. K. je podľa vykonaného dokazovania dlhodobo vystavovaná násilníckemu správaniu sa obžalovaného, ktoré spočíva v jeho slovných a hrubých nadávkach, vo vyhrážkach zabitím a vulgarizmoch, ale aj v opakovaných fyzických útokoch, ktoré u nej spôsobili závažné prejavy depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu /v rámci zdiagnostikovanej schizoafektívnej poruchy/, prejavujúcimi sa stavmi strachu, úzkosti, nespavosťou, nepokojom, nedostatočným stravovaním sa a zhoršením jej výkonnosti a ktorý si vyžiada jej celoživotnú liečbu. Poškodená dlhodobo iba pasívne reagovala na násilnícke správanie sa obžalovaného, trpela ho aj preto, že psychické ochorenie jej nedovoľovalo adekvátne reagovať na konfliktné situácie s obžalovaným, poškodená pri verbálnych a fyzických atakoch obžalovaného voči nej využívala len pomoc a obranu svojho syna V.. Spôsob akým sa obžalovaný správal a konal vo vzťahu k poškodenej V. K. pre jeho závažné a dlhoročné trvanie je potrebné vyhodnotiť ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle trestno-právnom. Týranie blízkej osoby v trestno-právnom zmysle je také zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, a ktorým páchateľ so zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti a aj keď sa nevyžaduje, aby blízkej alebo zverenej osobe vznikla v dôsledku takéhoto konania ujma na zdraví, objektívne musí ísť o konanie, ktoré takáto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, ktoré jej spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie, všeobecne pritom platí, že čím je intenzita takéhoto násilia nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho bolo možné považovať za týranie. Dôkazy objektívne potvrdili, že obžalovaný poškodenej osobe v žalovanom období teda najneskôr od 01.09.1999 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým, že ju ponižoval hrubými a vulgárnymi nadávkami, že sa jej vyhrážal smrťou, že v nej vyvolával strach a obavu a tým, že ju aj fyzicky napádal bitím a údermi, čo si vyžiadalo v dvoch prípadoch aj jej lekárske ošetrenie a celoživotnú liečbu, pretože poškodená je už od roku 1985 v starostlivosti a liečení odborného ošetrujúceho lekára pre ťažkosti neurotického charakteru, ktorých príčinou bolo práve násilnícke správanie sa obžalovaného a predovšetkým v stavoch jeho opitosti. Poškodená trpí schizoafektívnou poruchou so stavmi strachu a úzkosti z konania obžalovaného, nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si už od roku 1985 vyžaduje jej odbornú psychiatrickú liečbu a čo si bude vyžadovať aj jej ďalšiu a celoživotnú liečbu. Z vykonaného dokazovania preukázateľne vyplynulo, že obžalovaný sa takéhoto konania voči poškodenej dopúšťal po dobu viacerých rokov, najneskôr od 01.09.1999. Poškodená V. K. bola v čase spáchania skutku manželkou obžalovaného a preto je potrebné ju považovať za osobu blízku v zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného zákona. Konaním obžalovaného poškodená utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Trestného zákona a v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona a ktorá spočíva v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b/ Trestného zákona sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Súd konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému V. K. kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

c/ Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe. Obžalovaný sa poškodenému V. K. dňa 20.11.2014 vyhrážal zabitím za použitia noža, čo u poškodeného mohlo spôsobiť a aj spôsobilo dôvodnú obavu o život, aj vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a na fyzické a povahové vlastnosti obžalovaného vo vzťahu k fyzickým a povahovým vlastnostiam i zdravotnému stavu poškodeného. Osobu poškodeného V. K. je vzhľadom na jeho pomer k obžalovanému - otec a syn potrebné považovať za osobu chránenú v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a za osobu blízku v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého sa blízkou osobou na účely tohto zákona pokladá príbuzný v priamom rade. Konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej V. K. je z hľadiska z objektívnej stránky potrebné a nutné kvalifikovať ako konanie, ktoré zásadným, neodpustiteľným a ťažko, ak vôbec, napraviteľným spôsobom porušilo záujem spoločnosti na ochrane riadneho a nerušeného manželského a občianskeho spolužitia a záujem spoločnosti na ochrane pred akoukoľvek formou domáceho násilia. Konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému V. K. je z hľadiska z objektívnej stránky potrebné a nutné kvalifikovať ako konanie, ktoré porušilo záujem spoločnosti na ochrane riadneho a nerušeného spolužitia v rodinných zväzkoch. Súd z hľadiska subjektívnej stránky konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona a ako konanie plne trestne zodpovednej osoby, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil. Obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou, mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie aj ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a aj keď je jeho pobyt na slobode nebezpečný, predovšetkým pod vplyvom alkoholu, pre nemožnosť dosiahnuť účelu ochranného protialkoholického liečenia mu ho súd neuložil. Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, posledný záznam v odpise registra trestov má za odsúdenie vo vzťahu k poškodenej V. K. v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. pre prečin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona na základe trestného rozkazu zo dňa 12.11.2012 a ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 1 /jedného/ roka, toto odsúdenie bolo obžalovanému z amnestované ku dňu 02.01.2013. Obžalovaný bol však právoplatne odsúdený za rovnaký trestný čin aj na základe trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. dňom 26.10.2015 a právoplatne dňom 07.11.2015 na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Obžalovaný má záznamy aj v evidencii priestupkov súvisiace okrem iného aj s porušením § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a vo vzťahu k poškodenej V. K., z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený len všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby zároveň vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, prihliadol i nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, bez zistenia poľahčujúcich okolností a so zistením priťažujúcej okolnosti v podobe § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchanie dvoch trestných činov a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7 / sedem/ rokov a výkonom trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže do úvahy prichádzalo ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný tento skutok spáchal skôr ako bol vyhlásený predchádzajúci odsudzujúci rozsudok v podobe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. zo dňa 26.10.2015, právoplatného dňom 07.11.2015. Súd súčasne zrušil predchádzajúci výrok o treste z predmetného trestného rozkazu uložený mu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 8 /osem/ mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pretože vyhlásením tohto rozsudku stratili podklad. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného R. K. dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody.

Vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá podľa konajúceho súdu konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov i samotnej osobe obžalovaného ako aj tomu, aby tento trest účinne pôsobil tak na obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre prevahu priťažujúcich okolností obžalovanému hrozil trest odňatia slobody zvýšený v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona /a to vo výmere od 9 rokov, 8 mesiacov až 15 rokov/, čo by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a preto využijúc ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona súd ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona pri ukladaní trestu nepoužil.

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.