Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/101/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I rozhodol v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivonou Hrčekovou v právnej veci žalobkyne: L. I., U. XXXX/XX, XXX XX U., nar. XX.XX.XXXX, pr. zast.: JUDr. Samuel Baránik, advokát, Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava proti žalovanému: M&M reality holding, a.s., Gessayova 20, 851 03 Bratislava, IČO: 44598181, pr. zast.: JUDr. Juraj Hladký, advokát, Zadunajská cesta 3, 851 01 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2010, spis. zn. 315/2010 sa z r u š u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 264,43 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet advokáta - JUDr. Samuela Baránika.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobným návrhom zo dňa 18.05.2010 doručeným súdu dňa 25.05.2010 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2010, sp. zn. 315/10.

Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami: Rozhodcovský súd v Bratislave (ďalej tiež ako „rozhodcovský súd“) prostredníctvom rozhodcu Mgr. Andreja Gundelu vo veci žalobcu M&M reality holding, a.s. proti L. I. ako žalovanej (v predmetnom konaní v právnom postavení žalobkyne) v konaní o zaplatenie 16.600,- EUR s príslušenstvom dňa 16.04.2010 vydal rozsudok pod sp. zn. 315/10 (ďalej tiež ako „rozhodcovský rozsudok“), ktorý bol žalobkyni doručený dňa 27.04.2010 a ktorým ju rozhodcovský súd zaviazal zaplatiť M&M reality holding, a.s. sumu vo výške 16.600,- EUR s úrokom z omeškania vo výše 9,00% p.a. od 31.12.2009 do zaplatenia a zaplatiť M&M reality holding, a.s. trovy konania vo výške 1.186,30 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, a teda sa odvoláva na neplatnosť rozhodcovskej doložky a porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovského súdu.

Žalobkyňa v návrhu uviedla, že Zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností (ďalej tiež ako „sprostredkovateľská zmluva“) uzatvorila so žalovaným dňa 30.09.2009. Žalovaný sa v sprostredkovateľskej zmluve zaviazal vykonávať činnosť, na základe ktorej žalobkyni vznikne možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľností B.-V. Č.. XXX o výmere 11.684 m2, druh pozemku: orná pôda, v katastrálnom území P. P., zapísaných na LV č. XXXX (ďalej tiež ako „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa sa nehnuteľnosti najskôr pokúšala predať prostredníctvom občianskej inzercie, načo bola následne oslovená Marekom Gáborom. Dňa 30.09.2009

sa so žalobkyňou stretli v reštaurácii Koliba pri rieke Poprad. Tohto stretnutia sa zúčastnili p. Y. ml., p. Y. st., a potenciálny kupujúci p. L.. V tomto čase nebola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená žiadna sprostredkovateľská zmluva. Žalobkyňa uviedla, že na predmetnom stretnutí bola pod psychickým tlakom, nakoľko potrebovala peniaze. Žalobkyňa rovnako uviedla, že nemala možnosť riadne si sprostredkovateľskú zmluvu preštudovať, prvú stranu zmluvy tvorilo predtlačené tlačivo a všetky ostané dojednania zmluvy boli na samostatnom papieri uvedené malými písmenami. Obsah zmluvy a zmluvných podmienok nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Pod tlakom popísaných okolností žalobkyňa sprostredkovateľskú zmluvu podpísala. Žalobkyňa od sprostredkovateľskej zmluvy odstúpila podľa § 49 Občianskeho zákonníka, nakoľko mala za to, že sprostredkovateľskú zmluvu uzatvorila vo finančnej tiesni, pričom je zrejmé, že medzi plnením, ktoré mal poskytnúť žalovaný (t. j. sprostredkovanie možnosti uzatvoriť kúpnu cenu, pričom žiadnu sprostredkovateľskú činnosť vyvíjať nemusel, nakoľko potenciálny kupujúci už existoval) a výškou zmluvnej provízie ustanovenej v sprostredkovateľskej zmluve je zjavný hodnotový nepomer, a teda v okamihu uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky.

Žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) podal dňa 19.02.2010 žalobu na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 16.600,- EUR s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. Žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla námietky, ktoré uplatnila aj v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa namietala právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovskú doložku uvedenú v čl. 4 bod 4.1 sprostredkovateľskej zmluvy považovala za uzatvorenú v rozpore s § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní sa považujú za neprijateľné obchodné podmienky v spotrebiteľským zmluvách, sú neplatné. Žalobkyňa uviedla, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v sprostredkovateľskej zmluve ustanovuje, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami sa predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave. Žalobkyňa sa nestotožnila s výkladom rozhodcovského súdu, podľa ktorého neprijateľná je len taká rozhodcovská doložka, ktorá v texte obsahuje priamo výlučnú povinnosť alebo výslovný zákaz. Okrem uvedeného rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola predtlačená v zmluvných podmienkach a žalobkyňa nemala možnosť do obsahu zmluvných podmienok zasiahnuť, a teda rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku chce alebo nechce dojednať. Žalobkyňa ďalej mala za to, že sprostredkovateľská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sprostredkovateľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko rozhodcovská doložka alebo výška zmluvnej pokuty neboli individuálne dojednané, čo spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej namietla, že rozhodcovský súd rozhodol o merite veci nad rámec návrhu, nakoľko žalovaný sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty a rozhodcovský súd priznal žalovanému sumu 16.600,- EUR titulom provízie, a teda rozhodcovský súdu mal rozhodovať o tom, či má alebo nemá žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta a jej výška boli uvedené v zmluvných podmienkach, ktoré žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť a v podstate sa s nimi ani riadne oboznámiť. Podľa názoru žalobkyne je zmluvná pokuta neprimerane vysoká, a to s ohľadom na hodnotu nehnuteľnosti a rovnako s ohľadom na rozsah a povahu činností, ktoré žalovaný reálne vykonal. Čl. III bod 3.1 sprostredkovateľskej zmluvy je teda podľa žalobkyne neplatný, nakoľko v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou súd ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Napriek tomu sa rozhodcovský súd zmluvnou pokutou nezaoberal. Žalobkyňa sa tiež nestotožnila so záverom rozhodcovského súdu, že žalovaný zaistil záujemcu o kúpu nehnuteľností pri podpise sprostredkovateľskej zmluvy, a teda práve rýchlosť konania žalovaného zakladá aj jeho nárok na vyššiu províziu než je priemer na trhu. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaný nevyvinul žiadnu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nakoľko záujemca o kúpu nehnuteľností bol žalovanému známy už pred podpisom sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobkyňa namietla aj výšku provízie žalobcu, nakoľko obvyklá výška provízie sa pohybuje od 0 4%, pričom žalovaný od žalobkyne požadoval 8,3% z hodnoty dohodnutého sprostredkovaného plnenia. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne pojednávanie, hoci o to žiadala a navrhovala aj výsluch svedka. V žalobnej odpovedi v konaní pred rozhodcovským súdom žalobkyňa spochybnila platnosť sprostredkovateľskej zmluvy aj s odkazom na to, že sprostredkovateľskú zmluvu za žalovaného podpísal L. Y., ktorý nie je, ani nebol, štatutárny zástupcom žalovaného a nie je ani osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom rozsudku odvolala na plnú moc udelenú L. Y. na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, avšak žalobkyňa

uviedla, že táto plná moc nebola rozhodcovskému súdu predložená, čo je zrejmé aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku rozhodol nad rámec návrhu aj v časti trov konania, keď si žalovaný vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 654,54 EUR a rozhodcovský súd žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 688,30 EUR.

Súčasťou návrhu na začatie konania bola aj žiadosť žalobkyne o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Tunajší súd uznesením č.k. - 45 zo dňa 20.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2010 odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 315/10 vydaného dňa 16.04.2010 Rozhodcovským súdom V Bratislave, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 22.11.2010 doručeným súdu dňa 26.11.2010, v ktorom uviedol nasledovné: Žalovaný mal za to, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi zmluvnými stranami spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a nevylučuje podanie žalobného návrhu na všeobecnom súde. Všetky ustanovenia sprostredkovateľskej zmluvy boli podľa žalovaného vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a teda na túto zmluvu a jej ustanovenia sa nevzťahujú predpisy o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach. Z hľadiska dobrých mravov a povahy záväzkového vzťahu mal žalovaný za to, že v sprostredkovateľskej zmluve neboli dojednané také podmienky, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa názoru žalovaného námietky voči rozhodcovskému rozsudku sú irelevantné. Žalobkyňa bola povinná vykonať jedine právny úkon smerujúci k prevodu nehnuteľností, a toto nedodržala. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sprostredkovateľská zmluva nie je typicky spotrebiteľskou zmluvou, avšak ustanovenia v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka použité na zmluvu boli v plnom rozsahu dodržané. Podmienky sprostredkovateľskej zmluvy boli individuálne prerokované v reštaurácii Koliba, čo uviedla aj sama žalobkyňa. Je pravdou, že dňa 30.09.2009 sa žalobkyňa stretla so zástupcami sprostredkovateľa a potenciálnym budúcim kupujúcim a po dohodnutí kúpnej ceny bola podpísaná sprostredkovateľská zmluva ako i rezervačná zmluva a zložená rezervačná záloha zo strany kupujúceho a so súhlasom predávajúcej, a to vo výške 16.600,- EUR. Žalovaný mal teda za to, že sprostredkovateľská činnosť bola riadne vykonaná, nakoľko sprostredkovanie bolo viazané na možnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka. V mesiaci november 2009 žalobkyňa zaslala žalovanému list, v ktorom odstúpila od sprostredkovateľskej zmluvy, čo žalovaný považoval za neplatné, nakoľko sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a zanikla splnením. Plnenie zo strany žalovaného bolo riadne naplnené a zmluvná povinnosť splnená doručením listu o sprostredkovaní. Žalovaný uviedol, že z vyjadrenia zúčastnených pri uzatváraní zmluvy so žalovaným vyplýva, že žalobkyňa mala zmluvu doručenú vopred a všetky body zmluvných podmienok jej boli vysvetlené, pri podpisovaní bola opatrná a porozumela podmienkam, pričom uvedené stretnutie trvalo niekoľko hodín. Výška sprostredkovateľskej odmeny bola dojednaná písomne v súlade s dohodou zmluvných strán. Odmenu žalovaný považuje za primeranú, predstavuje 6,5%, pričom takáto odmena je uznávaná aj Asociáciou realitných kancelárií. Žalovaný uviedol, že v rámci rokovaní o uzatvorení zmluvy bola žalobkyňa oboznámená s tým, že má právo zmeniť podmienky zmluvy, čo nevyužila. Zmluva je síce napísaná vo forme predtlačeného tlačiva, ale s každým klientom je bežne upravovaná podľa potreby zmluvnej strany. Žalovaný mal ďalej za to, že škoda, ktorá mu ako sprostredkovateľovi vznikla je vyššia ako suma 16.600,- EUR s ohľadom na to, že sprostredkovanie bolo dokonané zástupcom L. Y. v minúte zoznámenia prvej a tretej osoby a doručením oznámenia písomnou formou žalobkyni. Naplnenie sprostredkovateľskej činnosti teda založilo nárok na vyplatenie osobnej odmeny v deň zdaniteľného plnenia - sprostredkovania. Zložená rezervačná záloha bola prijatá ako časť kúpnej ceny, ktorá bola prijatá podľa zmluvy a plnej moci žalobkyne. Z takto prijatej sumy bolo vyplatených 7.912,58 EUR maklérovi, ktorému vznikol nárok na odmenu po splnení činnosti výkonu sprostredkovania. Žalovaný uviedol, že suma takto prijatá od potenciálneho kupujúceho bola na základe žiadosti vrátená, nakoľko nedošlo k plneniu zo strany žalobkyne a potenciálny kupujúci nemal záujem domáhať sa čiastočného plnenia zo zmluvy súdnou cestou. Žalovaný považoval posúdenie skutkového stavu rozhodcovským súdom za súladné s platnými právnymi predpismi a rozsudok považoval za formálne i vecne správny.

Na pojednávaní konanom dňa 09.03.2016 sa súd oboznámil so záverečnými vyjadreniami účastníkov.

Žalobkyňa v rámci svojej záverečnej reči zhrnula dôvody, pre ktoré by mal byť napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušený. Podľa žalobkyne sa medzi ňou a žalovaným jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom

tento bol založený sprostredkovateľskou zmluvou, ktorá mala byť uzatvorená dňa 30.09.2009. Táto zmluva obsahovala v jej predtlačenej časti rozhodcovskú doložku, ktorá ukladala jej účastníkom, aby sa prípadné spory riešili na Rozhodcovskom súde v Bratislave. Žalobkyňa tvrdila, že táto zmluva a nie rozhodcovská doložka s ňou nebola dopredu odkonzultovaná a odsúhlasená, a poukázala na to, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemohla ovplyvniť, pričom štandardom býva možnosť riešenie v rozhodcovskom konaní prijať alebo odmietnuť, či už aspoň min. krížikom áno/nie, aj keď sa jedná o predtlačenú zmluvu a ani takáto možnosť žalobkyni daná nebola. Žalobkyňa tiež poukázala na výpoveď svedka Ing. L., ktorý uviedol, že pri podpisovaní zmluvy bola žalobkyňa silne citovo rozrušená s tým, že v reštaurácii bolo prítmie, a teda prostredie nevhodné na preštudovanie dokumentov. Svedecké výpovede T. a L. Y. žalobkyňa nepovažovala za objektívne, nakoľko oni boli tí, ktorí boli za žalovaného zodpovední za uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy a majú právny záujem na výsledku tohto sporu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že najmä z výpovede L. Y.Q. vyplynulo, že pred týmto stretnutím boli v kontakte so žalobkyňou iba telefonicky, a teda je vylúčené, aby žalobkyňa mala sprostredkovateľskú zmluvu k dispozícii skôr ako v reštaurácii Koliba. Žalobkyňa poukázala na § 53 ods. 4 písm. r), v znení Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2009, čiže v znení v relevantnom v čase, kedy bola daná zmluva podpisovaná. Vzhľadom na formuláciu zmluvy z 30.09.2009, je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, čím je ex lege táto rozhodcovská doložka neplatná. Žalobkyňa ďalej poukázala na konštantnú judikatúru, napr. na rozhodnutie NS SR, spis. zn. , ktoré hovorí o tom, že platí, že práva patria bdelým, t.j. opatrným účastníkom, ktorí dôsledne vyhodnocujú to, čo podpisujú, avšak pri spotrebiteľských právnych vzťahoch tento záver neplatí, nakoľko ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa ako slabšej strany. Na základe uvedených skutočností bola žalobkyňa presvedčená o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona a aj keď danú zmluvu podpísala, tak na tieto dôvody neplatnosti by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti ex offo.

Žalovaný prostredníctvom svojej záverečnej reči zdôraznil dôvody, pre ktoré by mal byť žalobný návrh žalobkyne zamietnutý ako nedôvodný. Podľa názoru žalovaného mala žalobkyňa na stretnutí dňa 30.09.2009 možnosť oboznámiť s a textom zmluvy, k zmluvným ustanoveniam nemala žiadne námietky, čo potvrdili svedkovia T. a L. Y.. Podľa názoru žalovaného ochrana spotrebiteľa neznamená, že spotrebiteľ vôbec nie je povinný si prečítať zmluvu. Žalovaná rovnako mohla požiadať o čas na preštudovanie zmluvy. Žalovaný mal za to, že rozhodcovský súd v rámci skúmania svojej právomoci správne odôvodnil platnosť rozhodcovskej doložky, teda že nie je ani formou príkazu ani formou zákazu vylúčené podanie žaloby na všeobecnom súde, čo je garantované zákonom. Pokiaľ žalobkyňa namieta hlavný predmet plnenia, teda odplatu za sprostredkovanie, na uvedené sa podľa názoru žalovaného nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalobkyňa platnosť zmluvy nerozporovala ešte dva mesiace po jej uzatvorení, a to, že následne zmenila svoj názor je podľa žalovaného právne irelevantné, nakoľko bola sprostredkovateľskou zmluvou viazaná. Žalovaný považoval odvolávanie sa žalobkyne na spotrebiteľské ustanovenia za zneužívanie spotrebiteľského práva.

Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a so všetkými vyjadreniami účastníkov konania a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to Výhradnou zmluvou o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností zo dňa 30.09.2009, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, plnou mocou zo dňa 22.07.2009 udelenou žalobkyňou p. B. D., Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 21.09.2009, žalobou na vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 31.01.2010, žalobnou odpoveďou žalobkyne zo dňa 15.03.2010, Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 315/10 zo dňa 16.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2010 a vykonateľnosť dňa 02.05.2010, fotokópiami doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku účastníkom rozhodcovského konania, listom žalovaného zo dňa 05.10.2009, listom žalovaného zo dňa 16.12.2009, návrhom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou ako predávajúcou a Ing. Š. L. a Ing. N. B. ako kupujúcimi, Zmluvou o rezervách nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností zo dňa 30.09.2009, výzvou na vrátenie rezervačnej zálohy zo dňa 05.03.2010, návrhom dohody o urovnaní medzi žalovaným a Ing. Š. L., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi založenými do spisu, výsluchom žalobkyne na pojednávaní dňa 06.03.2014, výsluchom svedka Ing. Š. L. zo dňa 08.12.2015 prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Žiline, výsluchom svedka T. Y. zo dňa 18.11.2015 prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Stará Ľubovňa, výsluchom svedka L. Y. zo dňa 26.11.2015 prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Stará Ľubovňa a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Výhradnej zmluvy o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, predmetom ktorej bol v zmysle čl. I Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy, záväzok sprostredkovateľa (žalovaného) vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne žalobkyni možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľností, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu uvedenú v bode II. zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany si v bode III. zmluvy dojednali odmenu sprostredkovateľa vo výške 16.600,- EUR. V zmysle čl. IV bod 4.1 veta prvá a druhá Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom V Bratislave, Ventúrska 14. Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní. Sprostredkovateľská zmluvy bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2009.

Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 21.05.2010 vyplynulo, že v uvedenom čase bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra V., parcelné číslo XXX, o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda, katastrálne územie: P. P., obec U., okres U..

Zo Žaloby na vydanie rozhodcovského rozsudku podanej dňa 19.02.2010 na Rozhodcovskom súde v Bratislave vyplynulo, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) si proti žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovanej) uplatnil sumu 16.600,- EUR s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Zo žalobnej odpovede žalobkyne zo dňa 15.03.2010 vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní namietala, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo sprostredkovateľskej zmluvy, tiež neprimeranú výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, neplatnosť čl. III bod 3.1 sprostredkovateľskej zmluvy, rovnako namietala právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu a neplatnosť rozhodcovskej doložky, neplatnosť sprostredkovateľskej zmluvy s poukazom na absenciu podpisu osoby oprávnenej konať za žalovaného, výšku uplatneného príslušenstva. Žalovaná vo svojej žalobne odpovedi rovnako navrhla ústne pojednávanie vo veci a výsluch svedka Karola Rebra.

Z Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 16.04.2010 Rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp. zn. 315/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2010 a vykonateľnosť dňa 02.05.2010 súd zistil, že rozhodcovský súd uložil žalovanej (v predmetnom konaní žalobkyni) povinnosť zaplatiť žalobcovi (v predmetnom konaní žalovanému) čiastku vo výške 16.600,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne odo dňa 31.12.2009 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku; žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z čiastky 16.600,- EUR odo dňa 31.12.2009 až do zaplatenia zamietol a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.186,30 EUR.

Z fotokópií doručeniek na č.l. 39 súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 27.04.2010.

Z listu žalovaného zo dňa 05.10.2009 vyplynulo, že žalovaný žalobkyni oznámil, že obstaral kupujúcich

- Ing. Š. L. a Ing. N. B. a uplatňuje si províziu v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy. Uviedol, že je vecou a povinnosťou žalobkyne v čo najkratšom čase uzatvoriť s kupujúcimi, ktorí boli žalovaným sprostredkovaní kúpnu zmluvu.

Z listu žalovaného zo dňa 16.12.2009 vyplynul nesúhlas s odstúpením žalobkyne od sprostredkovateľskej zmluvy. Žalovaný v liste upozorňuje žalobkyňu na možnosť vymáhania zmluvnej pokuty súdnou cestou.

Z výzvy potenciálnych kupujúcich, p. L. a p. B. zo dňa 05.03.2010 vyplynulo, že žiadali žalovaného o vrátenie rezervačnej zálohy, nakoľko nedošlo k prevodu nehnuteľností na záujemcu, a to do 7 dní odo dňa doručenia výzvy.

Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 06.03.2014 vyplynulo, že žalobkyňa požiadala známeho p. D. o pomoc s predajom predmetnej parcely, nakoľko sa chcela presťahovať do Bratislavy a kúpiť si tam byt. V období, keď už potrebovala zložiť zálohu za byt ju p. D. poslal do reštaurácie Koliba v Poprade, kde mal čakať potenciálny kupujúci, p. L.. Na stretnutie sa dostavil aj p. Y. spolu so synom. Na naliehanie a v dôsledku časovej tiesne podpísala dokumenty bez toho, aby si ich prečítala a po podpise dokumentov odišla. Až následne zistila, že zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku. Následne zmluvu vypovedala a nehnuteľnosti predala prostredníctvom p. D. p. F.. Aby odblokovala majetok zablokovaný exekútorom zložila u exekútora sumu 21.000,- EUR.

Z výsluchu svedka Ing. Š. L. zo dňa 08.12.2015 dožiadaným Okresným súdom Žilina vyplynulo, že na stretnutí v reštaurácii koliba v Porade boli traja, on, žalobkyňa a p. Y. st. Žalobkyňa bola počas stretnutia rozrušená. Na stretnutí sa viedla spoločná diskusia, z ktorej vyplynula vôľa žalobkyne predať nehnuteľnosti a vôľa svedka nehnuteľnosti kúpiť. Na priebeh podpisovania sprostredkovateľskej zmluvy žalobkyňou si svedok nespomenul a nevedel povedať, čí sa žalobkyňa so zmluvou oboznámila. Svedok však uviedol, že v reštaurácii bolo prítmie, a teda dosť náročné prostredie na čítanie dokumentov. Pred stretnutím v reštaurácii Koliba svedka v tejto záležitosti kontaktoval p. Y., osobne sa stretli až 30.09.2009. Svedok ďalej uviedol, že nakoniec k predaju nehnuteľnosti nedošlo a on mal problém s vymáhaním zloženej zálohy od žalovaného.

Z výsluchu svedka T. Y. zo dňa 18.11.2015 dožiadaným Okresným súdom Stará Ľubovňa vyplynulo, že svedok pracoval u žalovaného. Pred uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy so žalobkyňou telefonicky komunikoval práve ohľadom uzatvorenia predmetnej zmluvy, kedy riešili aj podmienky uzatvorenia zmluvy (cena nehnuteľnosti, pripomienkovanie a pod...). Svedok uviedol, že žalobkyňa si na stretnutí v reštaurácii Koliba v Poprade prečítala znenie zmluvy, mala možnosť zmluvu pripomienkovať ale nemala žiadne výhrady. Svedok ďalej uviedol, že zmluva bola žalobkyni prečítaná, vysvetlená a na dôležité body bola upozornená, rovnako tak aj na výšku odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti.

Z výsluchu svedka L. Y. zo dňa 26.11.2015 prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Stará Ľubovňa vyplynulo, že svedok pracoval u žalovaného. So žalobkyňou sa svedok prvýkrát stretol ešte pred podpisom sprostredkovateľskej zmluvy za účelom prejednania podmienok zmluvy. Svedok tiež uviedol, že so žalobkyňou sa pred stretnutím v reštaurácii Koliba nestretol, ale s ňou telefonicky komunikoval svedkov otec T. Y.. Svedok uviedol, že žalobkyni bola sprostredkovateľská zmluva predložená pre jej podpísaním, za účelom jej prečítania, žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť znenie zmluvy ale žiadne pripomienky neuviedla. Podľa svedka si žalobkyňa prešla všetky body zmluvy, zmluvu spoločne prekonzultovali ale nemala žiadne pripomienky. Žalobkyňa bola informovaná aj o výške odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľností.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej ako „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy (ďalej ako „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 30.09.2009 Výhradnú zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné podmienky a predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalovaného vykonávať činnosti , na základe ktorých vznikne žalobkyni možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a na druhej strane záväzok žalobkyne za poskytnuté služby zaplatiť žalovanému dojednanú odmenu vo výške 16.600,- EUR. V zmysle čl. IV bod 4.1 veta prvá Zmluvných podmienok sa zmluvné strany

dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo so zmluvou súvisiace sa predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14. Súd mal rovnako preukázané, že rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 16.04.2010 pod sp. zn. 315/2010 bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 16.600,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 31.12.2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.186,30 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd žalobu žalovaného v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16.600,- EUR odo dňa 31.12.2009 do zaplatenia zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 27.04.2010, žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tunajší súd dňa 25.05.2010, teda v zákonom stanovenej 30- dňovej prekluzívnej lehote, včas.

Z predmetného rozhodcovského rozsudku ako aj zo žalobnej odpovede žalobkyne zo dňa 15.03.2010 vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní žiadala v zmysle § 26 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní nariadenie ústneho pojednávania a výsluch navrhnutého svedka B. D.. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že rozhodcovský súd nepovažoval za dôvodné nariadiť vo veci ústne pojednávanie a rozhodol, že konanie vo veci bude písomné. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva zásada rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní s tým, že každému účastníkovi rozhodcovského konania sa musí poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a ich ochranu. Z ust. § 26 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie na návrh účastníka rozhodcovského konania. Z formulácie tohto zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť rozhodcovského súdu nariadiť ústne pojednávanie na návrh účastníka rozhodcovského konania, teda tak žalobcu ako aj žalovaného. Vzhľadom na to, že účastníci predmetného rozhodcovského konania sa nedohodli na forme rozhodcovského konania a žalobkyňa v rozhodcovskom konaní navrhla, aby rozhodcovský súd nariadil ústne pojednávanie rozhodcovského konania, bolo podľa názoru súdu, povinnosťou rozhodcovského súdu na návrh žalobkyne ako účastníka rozhodcovského konania v postavení žalovaného, nariadiť ústne pojednávanie v záujme zabezpečenia rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania, čím by jej poskytol možnosť na uplatnenie je práv a na ochranu jej práv. Rozhodcovský súd si túto povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona nesplnil, nakoľko na návrh žalobkyne v rozhodcovskom konaní nenariadil ústne pojednávanie rozhodcovského konania, ako to vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd dospel k záveru, že v danom prípade teda rozhodcovský súd porušil zásadu rovnakého postavenia účastníkov vyjadrenú v ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keď neakceptoval návrh žalobkyne a vec nebola v rozhodcovskom konaní ústne prejednaná, a tým došlo k porušeniu uplatnenia ochrany práv žalobkyne ako žalovaného v rozhodcovskom konaní.

Žalobkyňa ďalej v konaní namietala platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IV bod 4.1 Zmluvných podmienok. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že Výhradná zmluva o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností zo dňa 30.09.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je zrejmé, že žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba mimo rámca obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V danom prípade je teda potrebné posúdiť, či Zmluvné podmienky, ktoré tvoria súčasť sprostredkovateľskej zmluvy možno považovať za individuálne dojednané, a teda či možno považovať za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou Zmluvných podmienok. Nakoľko sprostredkovateľská zmluva spolu so Zmluvnými podmienkami je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme a rozhodcovská doložka je priamo neoddeliteľnou súčasťou Zmluvných podmienok, dospel súd k záveru, že uvedené vylučuje záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a o náležitom poučení a informovaní žalobkyne ako spotrebiteľky o právnych dôsledkoch takejto zmluvnej podmienky, nakoľko Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sám vybral konkrétny rozhodcovský súd, ktorý má prípadný spor prejednať v rozhodcovskom konaní, čo vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke nie je akceptovateľné. Súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko nebola žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná a rovnako núti žalobkyňu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu na konkrétnom žalovaným určenom rozhodcovskom súde. Na uvedenom záveru súdu nič nemení argumentácia žalovaného (obsiahnutá aj v odôvodnení rozhodcovského rozsudku), že zmluvné strany sa mohli so svojím sporom obrátiť aj na všeobecný súd, nakoľko samotné znenie rozhodcovskej doložky takú možnosť nepredpokladá a

rovnako charakter rozhodcovskej doložky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou predtlačených Zmluvných podmienok vylučuje, že by žalobkyňa mohla sprostredkovateľskú zmluvu podpísať aj bez rozhodcovskej doložky. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť sprostredkovateľskej zmluvy, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a zároveň materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda jeho nezáväznosť.

Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, jeden z účastníkov poprel platnosť rozhodcovskej doložky a navyše bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a preto súd žalobnému návrhu vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku rozsudku, zrušil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška trov konania žalovanej predstavuje sumu 264,43 EUR a pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia si žalobkyňa vyčíslila prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.03.2016 v celkovej výške 264,43 EUR.

Súd vyčíslené trovy právneho zastúpenia preskúmal a žalobkyni v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 264,43 EUR za nasledovné úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a), v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhl.č.655/2004 Z.z ..................................61,87 EUR + režijný paušál 8,04 EUR;

- účasť na pojednávaní dňa 07.03.2014 (odročené bez prejednania veci samej) v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 4 veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z.z. ..........................15,47 EUR (1/4 z 61,87 EUR) + režijný paušál 8,04 EUR;

- účasť na pojednávaní dňa 05.12.2014 (odročené bez prejednania veci samej) v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 4 veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z.z. ..........................15,47 EUR (1/4 z 61,87 EUR) + režijný paušál 8,04 EUR;

- účasť na pojednávaní dňa 06.03.2015 v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) v spojení s § 13a ods.1 písm. d) vyhl. č.655/2004Z.z. ..................64,53 EUR + režijný paušál 8,39 EUR;

- účasť na pojednávaní dňa 09.03.2016 v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) v spojení s § 13a ods.1 písm. d) vyhl. č.655/2004Z.z. ..................66,00 EUR + režijný paušál 8,58 EUR.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).