Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-163-2015.pdf
PDF · 79.81 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/163/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa: AEGON partner, s. r. o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 36 610 984, zast. LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325 proti odporcovi: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX/X, XXX XX V. V., štátna príslušnosť SR, o zaplatenie 91.809,13,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb 104/2012 - 357 zo dňa 12. septembra 2014, takto
rozhodol:
Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb 104/2012 - 357 zo dňa 12. septembra 2014 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica medzitýmnym rozsudkom č. k. 60Cb 104/2012 - 357 zo dňa 12. septembra 2014 rozhodol tak, že základ žalobou uplatneného nároku je daný. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy 91.809,13,- Eur s príslušenstvom. Účastníci uzavreli Zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta podľa § 652 až § 672 Obchodného zákonníka. Za navrhovateľa uvedenú zmluvu podpísal dňa 1.1.2010, vtedajší štatutárny zástupca - konateľ a za odporcu dňa 4.1.2010 samotný odporca. Uzavretá zmluva ku dňu jej podpísania zmluvnými stranami nahradila Zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti sprostredkovateľa poistenia, ktorú zmluvné strany uzavreli dňa 1.9.2009. K Zmluve zo dňa 4.1.2010 prijali zmluvné strany dňa 15.6.2010 Dodatok č. 1 a dňa 31.7.2010 Dodatok č. 2. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol ukončený písomnou dohodou zo dňa 27.12.2010, pričom platnosť a účinnosť Zmluvy zo dňa 4.1.2010 zanikla ku dňu 27.12.2010. Súd prvého stupňa uviedol, že Zmluva o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenda zo dňa 4.1.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá platne. Podľa jeho názoru sa odporcovi nepodarilo v konaní preukázať absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka tak, ako to tvrdil v súdnom konaní. V Článku 9 bod 9.11 Zmluvy uzavretej dňa 4.1.2010 zmluvné strany prehlásili, že Zmluvu uzavierajú slobodne, vážne a bez omylu, pred podpísaním si ju prečítali a úplne porozumeli jej obsahu. Z týchto dôvodov potom neobstojí tvrdenie odporcu o tom, že Zmluvu podpísal formou psychického nátlaku. Toto tvrdenie odporcu nepreukázali v konaní ani svedkovia Y. I. a X. F., ktorý dokonca pri podpisovaní Zmluvy zo strany odporcu ani nebol. Výpoveď svedka X. F. sa súdu javila ako jeho osobný názor, ktorý nadobudol počas svojej praxe u navrhovateľa, ale aj v iných spoločnostiach. Podľa zistenia súdu odporca podpísal zmluvu slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a to po zvážení všetkých subjektívnych okolností, ktoré podpis zmluvy sprevádzali. Napokon, odporca mal možnosť zmluvu aj nepodpísať, alebo, ak bola pre neho nevýhodná, mohol ju vypovedať a kedykoľvek ukončiť zmluvný vzťah, čo však neurobil. Na platnosť zmluvy nemali vplyv ani tvrdenia odporcu, že pred podpisom zmluvy nebol oboznámený s Kódexom obchodnej služby, a že tento neprevzal. Z Článku 9 bod 9.13 Zmluvy
jednoznačne vyplýva, že odporca podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že pred uzavretím tejto zmluvy bol oboznámený s podmienkami uvedenými v Kódexe obchodnej služby a tento dokument zároveň aj prevzal. Tvrdenia odporcu o neprevzatí tohto dokumentu navrhovateľ vyvrátil aj písomným prehlásením odporcu, ktorý dňa 26.11.2010 prehlásil, že prevzal Kódex obchodnej služby s platnosťou od 1.10.2010, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Súd prvého stupňa uzavretú zmluvu nepovažoval za taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca na túto prípadnú neplatnosť právneho úkonu žiadne dôkazy neprodukoval. Neuviedol, v čom by obsah zmluvy alebo jeho účel mal odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom. Pre uzavretie zmluvy medzi účastníkmi konania a ich následnom sa správaní po jej uzavretí nevidel súd taký výkon práva zo strany navrhovateľa, ako jednej zmluvnej strany, ktorý bol v rozpore so zásadami, a ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa jeho názoru odporca uzavrel zmluvu dobrovoľne, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a najmä po zvážení subjektívnych okolností pri uzatváraní zmluvného vzťahu zo strany odporcu. Uzavretie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania súd nevidel ani porušenie základných obchodnoprávnych zásad, resp. niektorých všeobecných občianskoprávnych zásad, ktoré odporca ani bližšie nešpecifikoval. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ právneho nároku navrhovateľa je daný. Otázku rozsahu nároku ponechal ďalšiemu rozsudku, vzhľadom na výšku žalobou uplatneného nároku ďalšieho dokazovania.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie, v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. odporca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa si nevyžiadal z ústredia spoločnosti AEGON partner Bratislava výpisy z e-mailovej korešpondencie s odporcom, ktorá by mohla verifikovať navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že by Kódex obchodnej služby a Provízny poriadok, ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaslal odporcovi v elektronickej forme, respektíve, že sa s nimi v takejto forme mohol oboznámiť. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nevyžiadal od navrhovateľa písomný doklad o skutočnosti tvrdenej navrhovateľom, že bol pravidelne preškolený z interných predpisov spoločnosti AEGON partner, v rámci konaných spoločných podujatí všetkých zamestnancov a finančných agentov AEGON partner Bratislava. Jedná sa o tzv. zoznamy zúčastnených finančných agentov na spoločných akciách usporiadaných spoločnosťou. Navrhovateľ, podľa jeho názoru, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že bol pred uzatvorením jednotlivých zmlúv preškolený, a teda náležite oboznámený s obsahom jednotlivých interných predpisov AEGON partner, osobitne o Kódexe obchodnej služby a Províznom poriadku, ako neoddeliteľných súčastí zmluvy. Ďalej napádal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka X. F.. Zdôraznil, že súd prvého stupňa si nevyžiadal z ústredia spoločnosti AEGON partner Bratislava potvrdenie ním oznámenej adresy nového trvalého pobytu na adrese V. XX/X, XXX XX V. V., napriek skutočnosti, že táto otázka ostala byť sporná. Spornou je podľa jeho názoru, aj napriek skutočnosti, že ako už uviedol na pojednávaní súdu, na zmluve zo dňa 4.1.2010 je ním vlastnoručne uvedená už nová, aktuálna adresa jeho trvalého bydliska. Uvedené je dôležité vo veci posúdenia ním namietaného doručenia výzvy na úhradu, tzv. stornopoplatkov a následného možného rozhodnutia o priznaní úrokov z omeškania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mal jednoznačne pred uzavretím zmluvy zákonnú povinnosť oboznámiť svojho zmluvného finančného agenta jednak s obsahom zmluvy, vrátane jej príloh, aj s províznych poriadkom, ako neoddeliteľných súčastí zmluvy. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo 112/2007 zo dňa 7.8.2008, ktorým NS SR rozhodol v obdobnej obchodnej veci v prospech odporcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na zaplatenie sumy 91.809,13,- Eur s príslušenstvom zamietne, ako nedôvodný, resp. vysloví, že základ žalobou uplatneného nároku nie je daný. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru odporca nepreukázal neplatnosť právneho úkonu a to zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta zo dňa 4.1.2010. Podľa jeho názoru odporca nebol povinný, ani nútený predmetnú zmluvu podpísať, bol oboznámený s jej obsahom a mal k dispozícií dostatočný časový úsek, v ktorom sa s obsahom zmluvy mohol oboznámiť a taktiež svoj úmysel uzavrieť, zmluvu potvrdil vlastnoručným podpisom. Odporca podpisom prehlásil, že zmluvu uzaviera slobodne, vážne, bez omylu, a že rozumie jej obsahu a v prípade neakceptovania podmienok mal odporca možnosť zmluvu neuzavrieť, čo však nespravil. Zdôraznil, že odporca bol v postavení podnikateľa, u ktorého sa predpokladá istá obozretnosť pri vstupovaní do právnych vzťahov. Navyše, ako bolo preukázané aj samotným dokazovaním, na odporcu nebol vyvíjaný žiaden nátlak a nepreukázalo sa ani tvrdenie, že by odporca mal k zmluve pred jej podpisom nejaké výhrady.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.
Predmetom odvolania odporcu je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý v spore o zaplatenie 91.809,13,- Eur s príslušenstvom rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ žalobou uplatneného nároku je daný.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že sporové strany uzavreli dňa 4.1.2010 Zmluvu o obchodom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta podľa § 652 až § 672 Obchodného zákonníka. Podľa zistenia súdu, táto zmluva bola uzatvorená platne, odporcovi, ktorý v konaní namietal neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, sa podľa názoru súdu nepodarilo preukázať toto svoje tvrdenie o neplatnosti právneho úkonu uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa poukázal, že v článku 9 bod 9.11 zmluvné strany prehlásili, že zmluvu uzavierajú slobodne, vážne a bez omylu, pred podpísaním si ju prečítali a úplne porozumeli jej obsahu. Čo sa týka námietky odporcu, že zmluvu podpísal pod psychickým nátlakom, toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené ani svedeckou výpoveďou svedkov Y. I. a X. F.. Ďalej z článku 9 bod 9.13 bolo zistené, že odporca podpisom tejto zmluvy zároveň potvrdil, že pred uzavretím tejto zmluvy bol oboznámený s podmienkami uvedenými v Kódexe obchodnej služby a tento dokument zároveň aj prevzal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol tak, že základ žalobcom uplatneného nároku je daný. Uviedol, že v ďalšom konaní sa bude zisťovať už iba rozsah uplatneného nároku.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu v danej veci nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že odporca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že ide o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v konaní nebolo preukázané, že by túto Zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta zo dňa 1.1.2010 nebol podpísal slobodne, vážne a bez omylu. Skutočnosť, že zmluvu podpísal slobodne, vážne a bez omylu, pred podpísaním si ju prečítal a úplne porozumel jej obsahu vyplýva z článku 9 bod 9.11. Zároveň z článku 9 bod 9.13 vyplýva skutočnosť, že odporca potvrdil vlastnoručným podpisom, že zároveň pred uzavretím zmluvy bol oboznámený s podmienkami uvedenými v Kódexe obchodnej služby a tento dokument zároveň aj prevzal. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné akceptovať dôvody odvolania odporcu, ktoré vzniesol v podanom odvolaní, a ktoré boli predmetom dokazovania súdom prvého stupňa, na základe jeho písomnej, ako aj ústnej obrany v konaní.
Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil.
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.