Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/40/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

M. S., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, R. a otca: L.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na C. XX, R., právne zast. Advokátskou kanceláriou Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom Vojtecha Z. XXXX/XX, R., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým M.:

- každý týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.,

- každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,

- počas Vianoc v nepárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 24.12. do 16:00 hod. a od 26.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., v párnom roku od 30.12. od 10:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.,

- počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 10:00 hod. do stredy do 18:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v nepárny rok od nedele do 10:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.,

- počas letných prázdnin od 15.07. od 10:00 hod. do 21.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od 10:00 hod. do 21.08. do 18:00 hod.

Otec maloletého M. p r e v e z m e od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia o d o v z d á matke v mieste bydliska matky.

Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.

Súd z a s t a v u j e konanie o návrhu otca na zverenie maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.02.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 09.02.2015 domáhal, aby súd zveril mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ak sa v konaní preukáže, že striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, aby súd upravil a rozšíril jeho styk s maloletým. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.02.2014, právoplatný dňa 15.04.2014 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke a určil právo otcovi stretávať sa po rozvode manželstva s maloletým každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod do 19.00 hod a každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 19.00 hod bez prítomnosti matky. Stretávanie otca s dieťaťom prebieha pravidelne podľa tohto rozhodnutia. Dieťa si úplne zvyklo na režim styku a neprejavujú sa u neho žiadne poruchy správania. V prítomnosti otca je uvoľnené, veselé a šťastné, na stretnutia s otcom sa teší. Maloletý ma u neho vytvorené vhodné podmienky, má vlastnú izbu, kde má veci, hračky, posteľ. Otec sa dokáže o syna plnohodnotne postarať. Správanie matky k maloletému je patologicky úzkostné, depresívne, dieťa neustále kontroluje a citovo vydiera. Matka dieťaťa je nezamestnaná, tvrdí, že sa nemôže zamestnať, lebo sa musí starať o dieťa. Matka dieťaťa nie je prístupná na žiadnu dohodu týkajúcu sa rozšírenia styku dieťaťa s otcom, hoci nemá na to žiadny dôvod. Prejavy úzkosti sa u matky dieťaťa stupňujú, čo má nepriaznivý vplyv aj na maloletého. Maloletý je pod silným výchovným vplyvom matky, ktorej správanie je zreteľne ovplyvnené poruchou jej osobnosti. Matka s dieťaťom nechodí do spoločnosti, resp. neprimerane obmedzuje sociálny kontakt dieťaťa s okolím. Dieťa je sociálne izolované, nemá kamarátov, nechodí s deťmi von, nedovolí mu hrať sa s inými deťmi. Počas doterajšieho stretávania nadobudol presvedčenie, že je nevyhnutné, aby nezdravý výchovný vplyv matky na dieťa bol zredukovaný. Na výchove dieťaťa sa chce podieľať v čo najväčšom rozsahu. Mal. Jakub od septembra pôjde do školy a nie je v jeho záujme, aby bol neustále pod tlakom a dozorom matky. Na to, aby sa dieťa normálne vyvíjalo je v tomto prípade nutné, aby bol výchovný vplyv otca na dieťa oveľa dôraznejší, vo význame rozšírenia priestoru pre kontakt otca so synom. Zo správy psychologičky, ktorá diagnostikovala u maloletého aspergerov syndróm vyplýva záver, že dieťaťu zmeny ako také neprekážajú, iba by mali byť pravidelné, očakávané, s prípravou na konkrétne prostredie. Preto má za to, že práve rozšírený styk s dieťaťom a to aj s prespaním u neho spĺňa uvedené podmienky.

Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 09.04.2015 v ktorom uviedla, že s návrhom nesúhlasí v celom rozsahu. Otec ju vo svojom podaní bezdôvodne ohovára a napáda. Nikdy jej nebola psychická porucha diagnostikovaná, nikdy sa neliečila u psychiatra, je zdravá a schopná starať sa o dieťa. Otec sa o nej nevhodne vyjadruje aj pred dieťaťom. Jej postoj k výchove dieťaťa je motivovaný jeho zdravotným stavom, bol mu diagnostikovaný autizmus - pervazívna vývojový porucha - Aspergerov syndróm, ďalej poruchy aktivity a pozornosti, má špecificky narušený vývin reči. Od apríla 2014 je v dispenzarizácii Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Žiline - Bánovej, kde s ním pracujú na rozvoji soiálno-komunikačných zručností, rozvoji pozornosti, sústredenia a kognitívnych schopností. Dieťa navštevuje aj psychologickú ambulanciu v Trnave, logopedickú ambulanciu v Žiline, nefrologickú ambulanciu, pneumologickú ambulanciu. ÚPSVaR Žilina jej bolo priznané opatrovníctvo na maloletého, nakoľko sa dieťa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a vyžaduje si celodennú starostlivosť a špeciálny prístup. Z uvedeného vyplýva, že dieťa potrebuje individuálny a špecifický prístup, dôležitá je jedno - názorová výchova, jednotný prístup, stanovenie jasných prehľadných pravidiel, výchovných mantinelov, vytváranie denného režimu. Do škôlky môže ísť len na 4 hodiny, nakoľko viac pre poruchu koncentrácie nezvládne. Rovnako bude v škole v spoločnosti špeciálneho pedagóga, školu bude môcť navštevovať len počas vyučovania, nebude môcť navštevovať družinu. Tvrdenia otca, že sa jej nechce pracovať sú zavádzajúce a urážajúce. Otec synov zdravotný stav bagatelizuje, ju stavia do pozície nezodpovednej a psychicky chorej matky, ktorá ma neblahý vplyv na vývoj dieťaťa. Vôbec sa nepodieľa na odporúčaniach odborných lekárov. Dieťa donesie domov vyčerpané, nekoncentrované, preťažené, čo sa prejavuje aj v nasledujúcich pracovných dňoch, nerešpektuje stravovacie obmedzenia. Otec necháva dieťa samé, na počítači, je kopec sladkostí a robí si čo sa mu zachce. Dieťa domov vráti mokré, niekedy aj so zvýšenou teplotou alebo bez vecí a hladného. Je teda preukázané, že otec je nezodpovedný, neakceptuje zdravotný stav dieťaťa, nedodržiava jednotnú výchovu, necvičí s maloletým, nepodáva mu správnu stravu a nevenuje mu dostatočne potrebnú starostlivosť. Dieťa samo uvádza, že si nevie predstaviť spať u otca.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Rodičia sa nedokázali dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. O. S., Csc. uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.06.2015.

Znalec v znaleckom posudku uviedol, že intelektové schopnosti dieťaťa sa nachádzajú v pásme populačného priemeru, jeho duševný vývin nie je zaostalý. Psychický vývin je poznačený primárnou diagnózou - Aspergerovým syndrómom, t. j. pervazívnou vývinovou poruchou, v komorbidite s ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou a impulzivitou). Vzťahy maloletého k obom rodičom sú sýtené kladnými emóciami. Obidvaja rodičia prejavujú voči dieťaťu pozitívne emócie a záujem o neho. Matka sa dopúšťa otvorenej kritiky otca pred M., napríklad ho obviňuje, že M. nedá jesť. Jej kritika môže čiastočne ovplyvniť M. názor na otca. Otec M. presviedča o tom, že niektoré M. zdravotné problémy matka zveličuje. M. postoje voči rodičom sú čiastočne ovplyvňované matkou aj otcom. Jeho postoje voči rodičom sú však založené prevažne na pozitívnych emočných zážitkoch a spoločne vykonávaných aktivitách s oboma rodičmi. M. spočiatku uvádzal, že sa s otcom chce stretávať, ale spať u neho nechce. Dôvodom tohto postoja bol prevažne predpoklad, že by bola mamička smutná, ak by u otca prespával. Neskôr spontánne uvádzal, že by u otca jede deň za týždeň chcel spať, no zvyšok času by chcel byť s mamou. Keď otec navrhol, že by u neho spal každý druhý týždeň, súhlasil s tým. Obaja rodičia sú po osobnostnej stránke kompetentní vychovávať dieťa. Nevýhodou prostredia u matky môžu byť jej nadmerné ochranárske postoje a riziko vytvárania základného predpokladu, že svet je nebezpečné miesto. U otca je nevýhodou nedostatočne štruktúrované prostredie a otázna ostáva miera starostlivosti, ktorá sa M. u otca dostáva. S. na mieru poruchy reči M. potrebuje pravidelne navštevovať logopéda a v domácnosti denne cvičiť výslovnosť, čo mu otec v prípade striedavej starostlivosti nemusí v dostatočnej miere umožniť. Vzhľadom na primárnu diagnózu dieťaťa nepovažuje striedavú starostlivosť za vhodnú. Pri občasnom prenocovaní a aj častejšom stretávaní s otcom nepredpokladá ohrozenie výchovy dieťaťa a jeho zdravotný telesný a duševný vývin. Zmena prostredia je pre dieťa prospešná, je však potrebné, aby jeho otec rešpektoval jeho zdravotné ťažkosti.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol v návrhu. Od posledného rozhodovania súdu si uvedomil, že pôsobením matky na maloletého dochádza k zmene jeho osobnosti. Stretnutia s maloletým sa realizujú v zmysle posledného rozhodnutia súdu, pokiaľ maloletý nie je chorý. So synom chodievajú na výlety alebo sa venujú športovej činnosti. Pokiaľ je horšie počasie, dovolí synovi zahrať si na počítači. Matka vyvíja na maloletého psychický nátlak. Maloletý vôbec nie je samostatný, matka ho k tomuto nevedie. Myslí si, že zdravotný stav syna je dobrý a chcel by sa podieľať na výchove maloletého rovnako ako jeho matka. Na jeseň minulý rok navštívil psychológa - pani M., ktorá sa vyjadrila, že čo sa týka diagnózy mal. M., v tomto prípade je potrebná starostlivosť obidvoch rodičov. Čo sa týka prospechu M. raz sa informoval v škole, triedna učiteľka mu uviedla, že je veľmi šikovný. Ďalej uvádza, že sa oženil a bývajú v 3-izbovom byte, kde s nimi býva 14-ročný syn jeho manželky. Plnoletý syn manželky býva už sám v garsónke. Maloletý by spával v detskej izbe, kde býva aj syn manželky. Každý má svoju posteľ, svoj stolík. Čo sa týka vyšetrenia s maloletým u znalca, maloletý sa jednoznačne nevyjadril, že chce u neho prespať len jeden deň do týždňa. Preštudoval si aj odbornú literatúru. Podľa jeho názoru, pre mal. M. nie je zmenou pokiaľ má upravený styk pravidelne, teda je zachovaný určitý režim čo sa týka stretávania s ním. Toto nie sú zmeny, pre dieťa je zmena to, čo si nevie predstaviť a čo nie je naplánované. S maloletým sa pravidelne stretáva už počas 2 rokov na čo je maloletý zvyknutý, nie je to pre neho zmenou. Podľa názoru otca je zmenou na strane maloletého to, že začal navštevovať ZŠ, kde sa stretáva s novými situáciami. Čo sa týka výchovy mal. M., obidvaja rodičia by sa mali zhodnúť na rovnakej výchove maloletého s tým, že by mali rešpektovať určité pravidlá týkajúce sa diagnózy maloletého. Myslí si, že prostredie, ktoré má maloletý u neho v rodine, pozitívnejšie vplýva na maloletého ako u matky maloletého. Čo sa týka výchovy maloletého, o tom sa zatiaľ s matkou nerozprávajú, len o bežných veciach týkajúcich sa maloletého. Aspergerov syndróm nie je, pričom vychádza z odborného názoru, dôvodom k tomu, aby bol obmedzovaný styk s mal. dieťaťom.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že pri poslednom rozhodovaní súdu o úprave styku nebola známa diagnóza maloletého, ktorá bola stanovená 27.03.2014. Na základe odporúčania všetkých zariadení, ktoré navštevoval maloletý, navštívila psychológa, pani M., kde bol maloletý diagnostikovaný.

Pani M. im doporučila Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Bánovej, ktoré s maloletým M. navštevujú. Na terapie do N. chodieva 2-krát do mesiaca. Chodieva v stredu každý druhý týždeň, pokiaľ nie je PN. Chodievajú aj plávať a vo štvrtok má výtvarný krúžok. V súčasnej dobe navštevuje 1. ročník ZŠ v Žiline na ul. R.. Maloletý má asistenta a špeciálneho pedagóga, vzhľadom na diagnózu nenavštevuje školský klub. Vyzdvihuje ho po vyučovaní okolo 11:40 hod. Maloletý chodieva aj do školskej jedálne. V súčasnej dobe poberá príspevok na opatrovanie maloletého. Vzhľadom k tomu, že musí chodievať pre maloletého na obed do školy a je častejšie chorý, nemá možnosť sa zamestnať. Neodporúčali jej, aby sa s M. pripravovali na vyučovanie viacerí, pretože potrebuje jednostrannú prípravu, preto otca ani nežiadala, aby sa s maloletým pripravoval do školy. Žiadala ho len, aby sa s ním učil angličtinu, čo otec odmietol. U otca nastali zmeny v tom, že v súčasnej dobe sa mu narodilo dieťa, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá má svoje dieťa, ktoré s nimi žije. Jedná sa o deviataka, ktorý si vodí kamarátov domov, býva na počítači dlho do večera a maloletý teda nemá pokojné prostredie v tejto domácnosti. Maloletý sa u otca hráva na počítači. V škole jej učiteľka hovorila, že maloletý hlavne v tie dni, pokiaľ má stretnutie s otcom, býva utiahnutý, pasívny, nezapája sa. Syn jej povedal, že u otca nedostáva teplú stravu, domov príde od neho hladný. Otec nevie pracovať s maloletým čo sa týka prípravy do školy, ani sa o toto nezaujíma, dá maloletému počítač a to je celá jeho výchova. Otec nie je stotožnený s diagnózou dieťaťa, čo uvádza aj doktorka vo svojej správe. Maloletého zle oblieka, nechce, aby maloletý chodieval na krúžky. M. jej povedal, že otec ho nechal doma samého. Maloletý nemá pokojné prostredie u otca, nepracuje s ním v rámci diagnózy, logopédie, nerobí s ním prípravu do školy, necháva ho doma samého, preto je jej návrh taký, aby sa stretával s otcom každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu, aby sa mohli pripraviť do školy a pracovať vzhľadom na diagnózu maloletého.

Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že otec mal. dieťaťa má ozajstný záujem na zdravom vývine svojho syna, chce, aby z neho vyrastal normálny človek, nezaťažený nejakými diagnózami. V žiadnom prípade nemá záujem odpútavať dieťa od matky alebo teda zobrať dieťa matke, pretože vie, že dieťa matku potrebuje, ale zároveň chce, aby to dieťa malo možnosť vidieť reálny život, aby nestratilo schopnosť rozhodovať sa, prejaviť svoj názor. Na to, aby sa toto dieťa normálne vyvíjalo, je nutné, aby výchovný vplyv bol u oboch rodičov. Aj znalec sa vyjadril, že nie je žiadny problém, aby toto dieťa sa stretávalo so svojím otcom, aby dokonca prespávalo u svojho otca. Samotné dieťa sa v tomto význame vyjadrilo a nemá s tým najmenší problém. Jediný kto má problém na celom tomto konaní, je matka dieťaťa, ktorá neustále zdôrazňuje diagnózu dieťaťa. Žiadala, aby súd rozhodol v znení petitu písomného návrhu, ktorý podal otec v časti rozšírenej úpravy styku s dieťaťom. Čo sa týka striedavej starostlivosti, tú vylúčili a v tejto časti berú svoj návrh späť a žiadajú, aby súd v tejto časti konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že v starostlivosti o dieťa neboli zistené nedostatky. Matka od posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletého do jej starostlivosti nebola za kolíznym opatrovníkom čo sa týka zlej starostlivosti zo strany otca maloletého. Čo sa týka bývania maloletého, u jedného aj u druhého rodiča má vytvorené maloletý vhodné podmienky. Čo sa týka návrhu otca na zverenie do striedavej starostlivosti, v tejto časti navrhuje návrh zamietnuť a upraviť stretávanie podľa doporučenia znalca, ktoré uvádza v znaleckom posudku.

Zo správy Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina-Bánová zo dňa 15.02.016 súd zistil, že u maloletého sa jedná o dieťa s diagnózou pervazívna vývinová porucha - Aspegerov syndróm. Mal. M. sa pravidelne (2-krát mesačne) zúčastňuje na psychologických terapiách zameraných najmä na rozvoj sociokomunikačných zručností, sebaorganizáciu, sebareflexiu. Psychológ uvádza, že je potrebný individuálny s špecifický prístup k dieťaťu vzhľadom k pervazívnej vývinovej poruche, dôsledná jedno-názorová výchova, stanovenie jasných prehľadných pravidiel jednotných pre oboch rodičov a ich následné dodržiavanie, vytváranie denného režimu a organizácie činností. Ďalej je pre dieťa veľmi dôležitá harmonická atmosféra v rodine a naďalej pokračovať v psychologických terapiách.

Zo správy Cirkevnej základnej školy F. R. v Žiline súd zistil, že mal. M. je žiakom 1. D triedy, ide o triedu s menším počtom detí (17) a M. sa dobre adaptoval na školské prostredie. Dieťa chodí do školy upravené a čisté. Na vyučovanie prichádza na čas v sprievode matky. Stravuje sa v školskej jedálni, zvláda všetky seba obslužné zručnosti a hygienické návyky. Jeho zdravotný stav si však vyžaduje neustálu kontrolu pri plnení zadaných úloh. Na vyučovanie sa pripravuje systematicky, úlohy a jeho domáca príprava je pravidelná. Na vyučovaní pracuje nevyrovnane. Má deň kedy je aktívny, hlási sa

a inokedy je utiahnutý, pasívny, nezapája sa do vyučovacieho procesu. Na základe jeho zdravotného stavu mu bola pridelená asistentka učiteľa, ktorá s ním pracuje 2x do týždňa na vyučovacích hodinách. M. je veľmi citlivé a chápavé dieťa, v kolektíve triedy je obľúbený, rád sa zapája do všetkých aktivít. Počas prestávok komunikuje so spolužiakmi, prípadne triednou učiteľkou. Triedna učiteľka prevažne komunikuje s matkou dieťaťa, ktorá navštevuje školu pravidelne a konzultuje prácu svojho dieťaťa aj s asistentkou a inými vyučujúcimi. Kontaktoval ju aj otec dieťaťa.

Zo správy PHDr. W. M.,PHD., klinického psychológa, z psychologického vyšetrenia mal M., zo dňa 4.3.2016 súd zistil, že nie je pracovisko so súdnoznaleckou kompetenciou, nie je oprávnená vyjadrovať sa k typu starostlivosti o dieťa. Z pohľadu charakteru primárnej poruchy, odporúča zvážiť tieto postupy: dieťa si vyžaduje pokojné prostredie, bez výraznejších zmien, narúšaní jeho osobného režimu, rodičia by mali mať jednotný výchovný prístup, je veľmi dôležité vytvoriť tkz. „ adaptované prostredie“.

Zo správ ÚPSVaR Žilina súd zistil, že matka nie je od 01.01.2014 evidovaná v oddelení pomoci v hmotnej núdzi a ani nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Ako uchádzačka o zamestnanie bola evidovaná do 12.09.2011 do 01.07.2014, vyradená bola z dôvodu osobnej celodennej starostlivosti.

Z výplatných pások otca za obdobie 01/2015 až 03/2015 súd zistil, že jeho čistá mzda v spoločnosti S. s.r.o., R. predstavovala sumu 326,78 eur.

Z daňového priznania spoločnosti S., s.r.o., súd zistil, že za rok 2014 výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval sumu 5 143, 91 eur.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že sú dané dôvody k tomu, aby bol rozšírený styk otca s maloletým M. Naposledy súd rozhodoval o úprave styku otca s maloletým rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP XX/XXXX - XXX zo dňa 6.2.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 5 Y. XX/XXXX-XXX zo dňa 10.6.2014, ktorým manželstvo rodičov rozviedol, zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa

s mal. M. každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod do 19.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod., schválil dohodu rodičov o výške výživného, ktoré bude otec zasielať k rukám matky, v sume 250 eur mesačne. Treba uviesť, že matka už v podanom odvolaní voči vyššie uvedenému rozsudku poukazovala na vývinovú poruchu maloletého, Aspergerov syndróm. Zo znaleckého posudku súd, ako je vyššie uvedené, zistil, že psychický vývin maloletého je poznačený primárnou diagnózou - Aspergerovým syndrómom, t. j. pervazívnou vývinovou poruchou, v komorbidite s ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou a impulzivitou). Vzťahy maloletého k obom rodičom sú sýtené kladnými emóciami. Obidvaja rodičia prejavujú voči dieťaťu pozitívne emócie a záujem o neho. JV. postoje voči rodičom sú čiastočne ovplyvňované matkou aj otcom. Jeho postoje voči rodičom sú však založené prevažne na pozitívnych emočných zážitkoch a spoločne vykonávaných aktivitách s oboma rodičmi. M. spočiatku uvádzal, že sa s otcom chce stretávať, ale spať u neho nechce. Dôvodom tohto postoja bol prevažne predpoklad, že by bola mamička smutná, ak by u otca prespával. Neskôr spontánne uvádzal, že by u otca jede deň za týždeň chcel spať, no zvyšok času by chcel byť s mamou. Keď otec navrhol, že by u neho spal každý druhý týždeň, súhlasil s tým. Obaja rodičia sú po osobnostnej stránke kompetentní vychovávať dieťa. Vzhľadom na primárnu diagnózu dieťaťa psychológ nepovažuje striedavú starostlivosť za vhodnú. Pri občasnom prenocovaní a aj častejšom stretávaní s otcom nepredpokladá ohrozenie výchovy dieťaťa a jeho zdravotný telesný a duševný vývin. Zmena prostredia je pre dieťa prospešná, je však potrebné, aby jeho otec rešpektoval jeho zdravotné ťažkosti. Treba uviesť, že v priebehu konania, na základe záverov znalca, otec netrval na zverení maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, súd preto rozhodoval len o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým.

Súd upravil stretávanie otca s mal. tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a podľa názoru súdu, táto úprava styku je v záujme maloletého. Aj súd je toho názoru, že otec by sa mal stretávať s mal. M. čo najčastejšie, pretože otec má záujem stretávať sa s ním a má právo podieľať sa na jeho výchove. Otec sa bude stretávať s mal. M. počas týždňa tak ako v čase posledného rozhodnutia súdu a tiež od soboty do nedele, s tým, že u otca aj prespí. Počas bežného roka bude mať upravené pravidelné stretávanie s M., so zmenou oproti doterajšej úprave, s prespatím zo soboty do nedele a súd upravil stretávanie otca s M. aj počas vianočných, veľkonočných sviatkov, počas prázdnin, pričom na rozdiel od návrhu otca znížil počet za sebou nasledujúcich dní, ktoré bude maloletý tráviť u otca. Prihliadol na odporúčania znalca, psychológov, v starostlivosti ktorých je maloletý, pričom treba uviesť, že súd zo správ psychológov nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mal obmedzovať stretávanie otca s maloletým, v takom rozsahu ako navrhovala matka. Podľa názoru súdu v záujme maloletého je, aby trávil viac času s otcom, ktorý sa chce podieľať na jeho výchove, chce starostlivosť o neho zabezpečovať. V súčasnej dobe rodičia nedokážu spolu riadne komunikovať, sú medzi nimi zjavné rozpory, avšak v záujme maloletého by sa mali snažiť riešiť túto situáciu. Vzhľadom na vyjadrenia psychológov je potrebné, aby rodičia by mali jednotný výchovný prístup, spoločne riešili problémy týkajúce sa maloletého, ich spoločného dieťaťa. Podľa názoru súdu, mať rád svoje dieťa, znamená rešpektovať druhého rodiča. Súd považuje za potrebné poznamenať, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní citových vzťahov, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s mal. dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomu rodičovi. V článku 18, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem mal. M., na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Prihliadal na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby

vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa.

Súd poznamenáva, že nevykonával výsluch svedka PHDr. W. M.,PHD., klinického psychológa, ktorého navrhovali rodičia vypočuť, keďže súdu postačovala k rozhodnutiu správa tohto psychológa z vyšetrenia maloletého, ako je vyššie uvedené.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Na pojednávaní zobral otec svoj návrh na zverenie mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na dispozitívny úkon otca, súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov zastavil.

V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O. s. p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.02.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. XCoP/ XX/XXXX-XXX zo dňa 10.06.2014.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Podľa § 151 ods. veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Súd rozhodne o trovách štátu (odmena znalca) samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.