Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-155-2015.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/155/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: R. W., nar. XX.XX.XXXX, hláseným pobytom R. P., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom: Mesto Dunajská Streda, za účasti vedľajšieho účastníka: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, zastúpeného : JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 12.177,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01. októbra 2014, č.k. 12C/252/2014-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.691,87 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania ročne od 13.03.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 184,05 eur na trovách právneho zastúpenia a 189,93 eur na ďalších trovách k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa domáhal určenia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 12.177,77 eur s príslušenstvom a to s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dôvodu nesplateného spotrebného úveru. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 16.11.2009 právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol úver vo výške 8.650 eur. Úver mal odporca splatiť v 119 mesačných splátkach po 137,95 eur vždy k 20. dňu mesiaca s dohodnutou ročnou percentuálnou mierou nákladov 16,38 % a konečnou splatnosťou úveru 20.10.2019. Listom zo dňa 27.02.2013 právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver s tým, že pohľadávka predstavuje sumu 12.646,10 eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca počas trvania úverového vzťahu na úvere zaplatil sumu 958,13 eur. Navrhovateľ v dôsledku omeškania odporcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 31.08.2011, ktorý predstavoval 10.020,38 eur, pričom takýto stav zostatku zostal nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka tak pozostáva z neuhradenej časti úveru 10.020,38 eur, z nesplatených riadnych úrokov 2.013,57 eur a z nesplatených poplatkov za správu úveru 53,82 eur. Pri vyčíslení úroku bola použitá úroková sadzba 14,10% ročne zo sumy konečného zostatku úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 pôvodný veriteľ postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, postúpila na postupníka - navrhovateľa okrem iných aj pohľadávku vedenú voči odporcovi vo výške 12.877.77 eur. Súd prvého stupňa skonštatoval, že
zmluva o úvere z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Odporca však uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Právne tak súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 3 ods. 5, § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, podľa § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 O.z. a § 39 O.z.. V danom prípade účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o úvere, na preukázanie tohto tvrdenia navrhovateľ predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere zo 16.11.2009, v zmysle ktorej bol odporcovi poskytnutý bezúčelový spotrebný úver. Odporca nárok navrhovateľa po skutkovej ani po právnej stránke nesporoval. Zmluva tu však neobsahuje všetky náležitosti určené citovaným ustanovením § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, absentuje údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov t.j. zmluva neobsahuje splátkový kalendár, z ktorého by vyplývali údaje o tom, koľko zo splátky 137,78 eur pripadá na amortizáciu istiny a aká časť na úroky a výšku poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch). Odporca na úvere zaplatil celkom 958,13 eur, navrhovateľ nešpecifikoval o akú časť z toho bola znížená úverová istina. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne v plnom rozsahu pre chýbajúcu zákonom určenú a striktne požadovanú náležitosť zmluvy. Súd za oprávnený posúdil v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z.z. výlučne nárok navrhovateľa na poskytnutej sume úveru 8.650 eur po odpočítaní sumy, ktorú odporca preukázateľne zaplatil 958,13 eur a túto sumu 7.691,87 eur určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi. Keďže odporca sa so svojím plnením dostal do omeškania súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania uplatnený v súlade so zákonom z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného navrhovateľom, keďže odporca sa s plnením služieb preukázateľne dostal do omeškania, vo zvyšku návrh zamietol. K špecifikácii nároku je potrebné poznamenať, že navrhovateľ navýšil úrokom 14,10% ročne konečný zostatok úveru, ktorý však už sám v sebe obsahuje úrok z úveru a teda bol uplatnený duplicitne (úrok z úroku) a tu je práve na škodu navrhovateľa chýbajúci údaj, že presne nevyčíslil (ani nevedel vyčísliť) samostatne úverovú istinu a úrok. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., navrhovateľovi ako úspešnejšiemu účastníkovi priznal ich náhradu voči odporcovi v rozsahu 26% a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 730,50 eur a z trov právneho zastúpenia (2 úkony po 287,14 eur, paušálne výdavky 2 x 7,81 eur a DPH).
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že zamietnutie návrhu súd odôvodnil tým, že neobsahuje dojednanie o výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tento právny názor je nesprávny. Úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mesačná splátka v sume 137,78 eur v sebe zahŕňa všetky tri zložk, teda časť splátky na istinu, časť splátky na zmluvné úroky 14% p.a. a časť splátky na poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne. Naviac samotná úverová zmluva v článku I obsahuje číselné vyjadrenie celkových nákladov spojených s úverom v sume 7.986,13 eur. Obsahom znenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na 3 samostatné splátky. Túto skutočnosť potvrdzuje aj bežná banková prax, keď v drvivej väčšine spotrebiteľských úverov je dojednaná splátka v úvere vždy jednou splátkou, ktorá zahŕňa všetky zložky. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.910,24 eur.
Odporca a opatrovník odporcu sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zo žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu navrhovateľom nevyplýva, kedy a ako odporca účet reálne vyčerpal, ktoré splátky a kedy odporca splatil a v akej výške. Taktiež nebolo dokázané kedy a ako právny predchodca navrhovateľa alebo navrhovateľ vyzvali odporcu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Ďalej namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa, kde poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd návrh v celom rozsahu zamietol, určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na trovy konania a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 590,36 eur za 2 úkony prevzatie, príprava zastúpenia a odvolanie vo veci samej po 287,14 eur, 2 x režijný paušál 8,04 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v zamietajúcej časti a v časti súvisiacej náhrady trov konania nie je dôvodné.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 12C/252/2014 je určenie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.177,73 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.020,38 eur od 13.03.2013 do zaplatenia titulom nesplatenej časti úveru poskytnutého odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16. novembra 2009.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa čiastočne návrh navrhovateľa zamietol potom, ako určil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 7.691,87 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 13.03.2013 do zaplatenia a zároveň posúdiť aj správnosť rozhodnutia v časti náhrady trov konania kde súd priznal navrhovateľovi pomernú časť uplatnenej náhrady trov konania a to vo výške 26%.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že predmetný právny vzťah medzi účastníkmi má spotrebiteľský charakter preto správne v danej veci aplikoval ustanovenia Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a správne skonštatoval, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) O.s.p. zmluva neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Takže správne priznal navrhovateľovi len rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a zaplatenými finančnými prostriedkami odporcom. Pokiaľ sa týka vyjadrenia vedľajšieho účastníka tento nepodal vo veci odvolanie a k odvolaniu navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. Vo svojom vyjadrení sa venoval úplne iným otázkam ako bol rozsah odvolania, teda vyhovujúcej časti, ktorá je už právoplatná.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ sa týka náhrady trov prvostupňového konania tu súd rozhodol tiež správne, keď aplikoval ust. § 142 ods.2 O.s.p. a priznal pomernú časť náhrady trov.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ju neuplatnil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu nepriznal,aj keď tento si ju uplatnil z dôvodu, že úkon, za ktorý žiadal náhradu trov nebol vykonaný účelne, keď vo vyjadrení k odvolaniu sa nevenoval dôvodom uvedeným v odvolaní.
Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.